Ukrajina Rusko Online: Protiofenzíva sa podľa Kyjeva môže začať onedlho

Pri ruskom ostreľovaní obytnej štvrte Charkova zahynulo šesť ľudí a ďalších 16 utrpelo zranenia. Oznámil gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

"Počet mŕtvych a ranených pri ostreľovaní štvrte Saltivka žiaľ stúpol na šesť mŕtvych a 16 ranených," informoval Synehubov na Telegrame. Starosta mesta predtým písal o najmenej troch mŕtvych a desiatich ranených. V mieste dopadu rakiet na obytný dom podľa neho prepukol mohutný požiar.

Útok odsúdil aj prezident Zelenskyj. "Je to neospravedlniteľný a cynický útok na civilistov, ktorý ukazuje bezmocnosť agresora. Nemôžeme mu odpustiť. Pomstíme sa zaň," dodal.

Defense of Ukraine
@DefenceU

#Kharkiv tonight. At least 6 dead and 16 injured as of 23:00 (UTC+3). More barbaric shelling by russian terrorists.
Nowhere in Europe is safe. No amount of blood will satiate the russian beasts. https://t.co/6mt8fGJ6KM

Length: (00:00)

17.8.2022 o 22:19 · archivované: 25.8.2022 o 12:59

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Poradca ukrajinského prezidenta znova vyzval na zničenie mosta spájajúceho Moskvou okupovaný Krym s Ruskom. Počas uplynulej noci most uzatvorili po tom, ako na Kryme došlo k niekoľkým útokom na ruské vojenské základne.

Podoľak na sociálnej sieti Twitter uviedol, že Ukrajina nikdy nevydala povolenie na výstavbu Krymského mosta, a ide preto o nelegálnu stavbu.

"Škodí životnému prostrediu na polostrove, a preto ho treba demontovať. Nie je dôležité ako - či dobrovoľne alebo nie," uviedol poradca ukrajinského prezidenta.

Krymský most bol postavený po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Most vedie ponad Kerčský prieliv a spája Krym s ruskou pevninou. Počas uplynulej noci bol most uzatvorený po tom, ako na Kryme došlo k niekoľkým útokom na ruské vojenské základne a infraštruktúru. Uzatvorenie mosta tiež súviselo s obavami, že by na neho mohli byť zacielené ďalšie útoky. (TASR)

Ruská trajektová loď doplávala do okupovaného Mariupoľa, kde plní "špecifickú misiu" ministerstva obrany. Podľa poradcu starostu Andriushchenka vypláva loď z ruského Jejsku s vypnutými identifikačnými systémami.

Euromaidan Press
@EuromaidanPress

Russian ferry ship arrived in occupied Mariupol accomplishing Russian Defense Ministry's "specific mission" - TASS

it arrived from Russia's Yeisk empty with the identification systems turned off, as per Petro Andriushchenko, Advisor to Mariupol Mayor
https://t.co/esPvKaMOLL https://t.co/wmfhbYzpdI

17.8.2022 o 20:35 · archivované: 25.8.2022 o 12:59

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusi po explóziách na Kryme narýchlo sťahujú zo základní lietadlá a vrtuľníky. Informovala o tom ukrajinská vojenská rozviedka, ktorá zaznamenala prelety 24 lietadiel a 14 vrtuľníkov. (ČTK)

Po výbuchoch na Kryme odišlo po moste cez Kerčský prieliv do Ruska približne 38-tisíc áut. Podľa zdroja zriadili Rusi pred vstupom na most kontrolné stanovište. (SITA)

Ukrajina nestratila ani jeden z raketometov HIMARS, vyhlásil minister obrany Oleksij Reznikov. Krajina od začiatku vojny získala najmenej 20 amerických týchto amerických systémov. Rusko opakovane tvrdí, že množstvo z nich zničilo. (TASR)

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres je vo Ľvove, kde sa zajtra stretne s ukrajinským a tureckým prezidentom. Diskutovať budú o prehodnotení dohody o vývoze obilia a o spôsobe ukončenia vojny.

UN Spokesperson
@UN_Spokesperson

.@antonioguterres arrived Lviv where, tomorrow, he will meet @ZelenskyyUa & @RTErdogan. https://t.co/PC1tBbXOF6

17.8.2022 o 15:59 · archivované: 25.8.2022 o 12:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Keď Rus nedostane turistické vízum, nie je to obvinenie ani trest. Neubudne mu z majetku ani slobody, len nebude mať možnosť vstúpiť do cudzej krajiny. Ibaže na to neexistuje právo, komentuje Peter Tkačenko. (SME)

Ukrajinská spravodajská služba naznačuje, že protiofenzíva by sa mohla začať onedlho. „V najbližšej budúcnosti nastanú akútne udalosti na celom fronte," povedal hovorca obranného spravodajstva y Andrij Jusov. 

„Nejde o viazanie sa na nejaké dátumy, avšak musíme brať do úvahy faktor Dňa nezávislosti Ukrajiny," dodal Jusov s odkazom na 24. august.

„Hlavné riaditeľstvo spravodajskej služby dlhodobo hovorí, že august a september budú mimoriadne dôležitým obdobím pre ďalší vývoj udalostí na celom fronte," konštatoval. (SITA)

Ruská tajná služba údajne na Kryme rozbila šesťčlennú teroristickú bunku islamistickej skupiny. Informoval o tom líder anektovaného polostrova Sergej Aksionov s tým, že ich činnosť bola koordinovaná z Ukrajiny.

Oznam Aksionova na sociálnej sieti Telegram prišiel deň po sérii útokov na Kryme, ktoré zničili železničný uzol využívaný na zásobovanie ruských vojakov a tiež ich vojenskú základňu.

"Všetci sú zadržaní. Činnosť teroristov bola koordinovaná, ako sa dalo čakať, z územia teroristického štátu Ukrajina," uviedol Aksionov, zvolený za premiéra po anektovaní ukrajinského Krymského polostrova Ruskom v roku 2014.

Aksionov dodal, že zadržaní sú členmi zakázanej islamistickej skupiny Hizb at-Tahrír. Rusko predtým tvrdilo, že útoky na Kryme podnikli "sabotéri". (TASR)

Ukrajina očakáva, že do prístavu Čornomorsk dorazí v stredu päť lodí, na ktoré naložia až 70-tisíc ton poľnohospodárskych produktov. Pôjde o najväčší konvoj lodí od uzatvorenia dohody.

Ukrajinský úrad pre správu morských prístav uviedol, že náklad bude zahŕňať pšenicu, kukuricu a slnečnicový olej. Podľa úradu ukrajinské prístavy od vytvorenia námorného humanitárneho koridoru už opustilo 24 lodí naložených potravinami. (SITA)

Zelenskyj požiadal obyvateľov okupovaných oblastí, aby sa nepribližovali k ruským vojenským zariadeniam, kde sa skladuje munícia a vybavenie. Učinil tak prostredníctvom videoodkazu.

Ruská Čiernomorská flotila má nového veliteľa, píšu ruské médiá. Doterajšieho šéfa flotily, ktorá sídli na okupovanom Kryme, Igora Osipova mal nahradiť Viktor Sokolov. Údajne už bol predstavený členom vojenskej rady v prístave Sevastopoľ.

Ak by sa informácie ruskej agentúry potvrdili, išlo by o najvýznamnejšie prepustenie príslušníka ruskej armády od vpádu na Ukrajinu, píše Reuters.

Jeden zo zdrojom pre RIA Novosti uviedol, že je "normálne", že ruská armáda verejne neoznámila zmenu na veliteľskom poste Čiernomorskej flotily, keďže Rusko v súčasnosti na Ukrajine vedie tzv. špeciálnu vojenskú operáciu. (TASR)

Požiare na ruskej základni na severe Krymu stále horia a vybuchuje munícia. Od útoku na základňu neďaleko mesta Džankoj pritom prešlo už viac ako 24 hodín. Zo základne a okolia evakuovali približne tritisíc ľudí.

Súčasný líder Krymu Sergej Aksionov oznámil, že stále pátrajú po páchateľoch, do boja s plameňmi bol v stredu nasadený vrtuľník a munícia stále exploduje. (Sky News, TASR)

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo upozornilo na manipulácie ruskej redakcie Deutsche Welle, uviedlo viacero príkladov z materiálov ruskej redakcie.

Tie obsahovali citáty ako  „uznať Ukrajinu za teroristický štát“, „jedna chyba ukrajinských obrancov môže vyvolať jadrovú katastrofu v Zaporižžskej jadrovej elektrárni“ či „zákaz vstupu Rusov na Západ nezabráni Putinovi vo víťazstve“.

„Momentálne nám nie je jasné, prečo sa ruská služba nemeckého vysielateľa zahráva s ruskou propagandou, manipuluje s citátmi a mení koncepciu príčin a dôsledkov ruskej agresie proti Ukrajine,“ uviedol v komentári hovorca ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

Nikolenko dodal, že Deutsche Welle je štátna spoločnosť financovaná nemeckými daňovými poplatníkmi.

„Vzhľadom na hrozby, ktoré predstavujú ruské dezinformácie, nemecká vláda už obmedzila činnosť ruského propagandistického kanála Russia Today na území Nemecka. A vyzývame našich nemeckých partnerov, aby reagovali na naratívy ruskej propagandy šírené v materiáloch Deutsche Welle,“ uvádza sa vo vyhlásení. (SITA)

V centre Melitopoľa, odkiaľ vedie jediné železničné spojenie na polostrov Krym, nastal silný výbuch. Starosta Ivan Fedorov tvrdí, že explózia nastala v blízkosti jedného z veliteľských stanovíšť ruských okupantov.

Na neďalekom Kryme nastalo v utorok viacero explózií. Najprv vybuchol muničný sklad v dedine Majske v oblasti mesta Džankoj a neskôr sa výbuchy ozývali i z vojenskej leteckej základne v dedine Hvardijske neďaleko Simferopoľa. (SITA)

Na stretnutí Guterresa na Ukrajine sa podľa Ankary bude diskutovať aj o diplomatických spôsoboch ukončenia vojny. Guterres opakovane zdôrazňuje, že podporuje tzv. tichú diplomaciu, ktorá hľadá východiská za zatvorenými dverami.

OSN je v súvislosti s možnými rokovaniami so Zelenským o ukončení bojov oveľa zdržanlivejšia, konštatuje DPA.

"Existuje niekoľko otázok, ktoré sa budú riešiť: Konflikt vo všeobecnosti, potreba politického riešenia tohto konfliktu," odpovedal v New Yorku hovorca OSN Stéphane Dujarric na otázku, či prebiehajú aj diskusie o rokovaniach o trvalom prímerí.

Plánované rozhovory so Zelenským budú podľa neho tiež zamerané na situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorá sa v auguste opakovane stala terčom ostreľovania. (TASR)

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo podľa ukrajinskej armády o život celkovo už 44 100 ruských vojakov. Za uplynulý deň bolo podľa Kyjeva zabitých 200 príslušníkov ruských ozbrojených síl.

Ukrajinská armáda tvrdí, že za uplynulých 24 hodín zničila aj šesť tankov, štyri delostrelecké systémy, desať obrnených vozidiel pechoty a päť ďalších vozidiel.

Celkovo tak podľa Kyjeva ruská armáda od začiatku vojny na Ukrajine stratila 1 886 tankov, 993 delostreleckých systémov, 4 162 obrnených vozidiel pechoty a 3 054 ďalších vozidiel.

Ukrajinské odhady ruských strát sú pravidelne vyššie v porovnaní s odhadmi západných predstaviteľov.

Ruské vojská "pokračujú v postupe po celej frontovej línii" v Donbase, avšak Ukrajinci majú stále situáciu pod kontrolou, pripustil vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

Podľa Zalužného Rusi uskutočňujú denne 700 až 800 delostreleckých útokov a celkovo pri tom vypália 40-tisíc až 60-tisíc delostreleckých granátov. Podľa CNN tieto počty korešpondujú s odhadmi západných analytikov. Počas júla bola intenzita ruského ostreľovania nižšia.

"Nepriateľ sa sústreďuje predovšetkým na vytlačenie našich jednotiek z Doneckej oblasti. Najintenzívnejšia situácia je teraz na osi Avdijivka-Pisky-Marjinka," dodal šéf ukrajinskej armády. Uvedená línia je 25 kilometrov dlhá a nachádza sa niekoľko kilometrov západne od Donecka. (TASR)

Belgická spoločnosť OpenWay má veľkú zásluhu na fungovaní ruského finančného sektora, a to aj napriek medzinárodným sankciám proti Rusku.

Belgický denník upozornil na vyšetrovanie, ktoré zverejnili noviny Ukrajinska Pravda, a podľa ktorého za menej ako desať rokov jedna z popredných belgických spoločností v oblasti platobného styku vytvorila základy systému, ktorý Rusku umožňuje sa vyhýbať sankciám a zachovať si funkčné on-line bankovníctvo pre spotrebiteľov.

Vyšetrovanie ukrajinských úradov naznačilo, že belgická spoločnosť vytvorila sériu fiktívnych spoločností a štruktúr, aby mohla pokračovať vo svojom podnikaní v Rusku, pričom priamo spolupracovala aj so štátnymi ruským bankami zo sankčného zoznamu EÚ. (TASR)

Švédsky nábytkársky gigant Ikea zlikviduje svoju ruskú divíziu Ikea Dom. Firma v marci zatvorila obchody v Rusku a oznámila, že predá továrne, zatvorí kancelárie a zníži počet svojich zamestnancov v Rusku.

V pondelok Ikea ukončila svoj finálny online výpredaj. Nákupné centrá Mega však nechá v Rusku otvorené.

V júni Ingka Group, ktorá vlastní obchody Ikea, uviedla, že je otvorená návratu do Ruska, ale momentálne nie sú na to splnené podmienky. (TASR)

Ruské ostreľovanie Doneckej oblasti si počas uplynulých 24 hodín vyžiadalo najmenej dvoch mŕtvych civilistov. Informujú o tom tlačové agentúry s odvolaním sa na miestneho gubernátora Pavla Kyrylenka. Siedmi ľudia utrpeli zranenia.

Ruský bombardér Tu-22M3 v noci na dnes vypustil strely Ch-22, pôvodným určením protilodné, na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny. Podľa oblastných úradov strely zasiahli rekreačné zariadenia a okolité domy a zranili troch civilistov, uviedla agentúra Unian. Dodala, že podľa južného veliteľstva ukrajinských ozbrojených síl sú zranení štyria. Moskva tvrdí, že strely zasiahli vojenskú základňu.

Najmenej päť rakiet odpálili ruské jednotky ráno z Belgorodu na Charkovskú oblasť, ktorej gubernátor hlási jedného zraneného. "Dnes okolo piatej hodiny rannej štáb obrany zaznamenal odpálenie viac ako piatich rakiet z Belgorodu. Zásahy poškodili obytné domy, spôsobili niekoľko požiarov," informoval šéf oblastnej správy Oleh Synehubov a dodal, že podľa zdravotníkov v meste Zoločiv hospitalizovali dvadsaťdvaročného muža, ktorý utrpel stredne vážne zranenia.

Rusi v noci na dnes použili aj rakety S-300, pôvodne určené na protivzdušnú obranu, na ostreľovanie Mykolajiva na juhu krajiny. Zasiahli civilné objekty, vrátane miestnej univerzity a jedného z komunálnych podnikov, uviedol na svojom webe list Ukrajinska pravda. Dodal, že podľa predbežných údajov nikto nebol zabitý ani zranený. (ČTK)

Po invázii na Ukrajinu odišli z Ruska tisícky Židov, obávajú sa perzekúcie. Ministerstvo spravodlivosti podalo v júli žiadosť o uzavretie ruskej pobočky Židovskej agentúry. Podľa niektorých médií ide o reakciu na postoj Izraela k invázii.

Ruské úrady tvrdia, že agentúra porušila zákony o ochrane osobných údajov, súdne vypočutie je naplánované na 19. augusta.

Pred nárastom antisemitizmu opakovane varoval bývalý hlavný moskovský rabín Pinchas Goldschmidt, ktorý sa krátko po začatí invázie vzdal svojej funkcie, verejne sa proti vpádu ruských síl na Ukrajinu vymedzil a Rusko opustil.

"Cítil som, že musím nejako ukázať, že sa plne dištancujem a nesúhlasím s touto inváziou na Ukrajinu, ale ohrozil by som sám seba, keby som tak urobil a zostal v Moskve," povedal Goldschmidt.

Rabínov nesúhlas i odchod z krajiny sa stretli s kritikou niektorých ruských Židov, ktorí sa obávali, že tieto kroky ohrozia bezpečnosť komunity. Goldschmidt ale povedal, že väčšina ho podporila.

Izrael proti uzavretiu agentúry výrazne protestuje, o záležitosti spolu na začiatku augusta hovorili ruský prezident Vladimir Putin a jeho izraelský náprotivok Jicchak Herzog. (ČTK)

Nemecká energetická firma Uniper oznámila za prvý polrok stratu 12,3 miliárd eur. Za nepriaznivým výsledkom sú najmä sankcie Európskej únie voči Rusku, na ktoré Moskva reagovala znížením dodávok plynu.

Spoločnosť, ktorá je najväčším dovozcom ruského plynu do Nemecka, musela po obmedzení dodávok z Ruskej federácie zvýšiť nákup omnoho drahšieho plynu na spotovom trhu.

Firma sa tak dostala do finančných problémov, v dôsledku čoho musela požiadať nemeckú vládu o finančnú pomoc. Tá pomoc koncom júla potvrdila, a to vo výške 15 miliárd eur.

"Uniper hral v posledných mesiacoch kľúčovú úlohu v stabilizácii dodávok plynu, a to za cenu miliardových strát po tom, ako Rusko obmedzilo dodávky suroviny," povedal generálny riaditeľ Uniperu Klaus-Dieter Maubach.

Ako dodal, zníženie ruských dodávok sa na celkovej strate podieľalo viac než 50 percent. Ďalších 2,7 miliardy eur predstavovali zasa odpisy spojené so stopnutím plynovodu Severný prúd 2, na ktorého výstavbe sa Uniper finančne podieľal.

Uniper zároveň dodal, že pre neistú situáciu na trhu nemôže zverejniť prognózy na celý rok. Jediné, čo vedel uviesť je, že očakáva celoročnú stratu a že jeho cieľom je dostať sa zo "stratovej zóny" začiatkom roka 2024. (TASR)

Ukrajinské obilie, prepravené do zahraničia cez Čierne more, najčastejšie smerovalo do Turecka, Iránu a Južnej Kórey. Na Afriku pripadali len asi štyri percentá nákladu.

Informujú o tom dnes turecké médiá s odvolaním sa na oficiálne štatistiky spoločného koordinačného centra v Istanbule. Najväčšie položky vo vývoze tvoria kukurica a slnečnicové výrobky.

Prvá loď v rámci dohôd vyplávala 1. augusta, za 14 dní aktivity JCC povolilo 31 ciest a uskutočnilo 27 inšpekcií. Žiadnej z lodí inšpektori nenariadili nepokračovať v plavbe.

Za prvé dva augustové týždne tak cez Čierne more vyplávalo do zahraničia na 563-tisíc ton ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov. Zhruba 80 percent exportu tvorila kukurica, nasledovali slnečnicové produkty a pšenica.

Podľa oficiálnych údajov viac ako štvrtina komodít prepravených z Ukrajiny po Čiernom mori smerovala do Turecka. Ďalších 22 percent smerovalo do Iránu a rovnaký podiel v oficiálnych štatistikách má Južná Kórea.

Do jedinej africkej krajiny, do Džibutska, smerovali štyri percentá poľnohospodárskeho nákladu z Ukrajiny. Pri piatich percentách kontrolovaného nákladu nebola destinácia jasná. (ČTK)

Ruské vojská sa snažia útočiť na viacerých miestach naraz, v smere na Charkov a Slovjansk a pri Donecku v Donbase na východe krajiny, ako aj v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Generálny štáb hlási tiež ďalších 200 strát na strane nepriateľských vojakov za uplynulý deň, celkové straty Ruska tak presiahli 44-tisíc vojakov. Tieto tvrdenia nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov.

Na severe anektovaného ukrajinského polostrova Krym pri meste Džankoj po 24 hodinách ustali výbuchy munície vo vojenskom sklade, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na miestne úrady.

Ruské médiá v utorok hlásili poškodenie železnice a transformátorovej stanice pri meste Džankoj a explózie a dym stúpajúci z leteckej základne Hvardijske pri Simferopole v centrálnej časti polostrova.

Na výbuchy na Kryme upozornil tiež americký Inštitút pre štúdium vojny, podľa ktorého explózie "spôsobili významné škody ruským zásobám a v značnej miere narušili logistiku", keďže Džankoj slúžil ako železničný uzol pre prísun posíl a zariadení do okupovanej časti Záporožskej oblasti.

Inštitút pripomenul, že zasiahnuté miesta na Kryme sú ďaleko za doletom zbraní, ktoré Spojené štáty poskytli Ukrajine.

Inštitút tiež poukázal na neúspešné útoky ruských síl na pomedzí Doneckej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny a v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. (ČTK)

"Najprv ide treskot a potom každý uteká," opisuje jeden zamestnanec z Enerhodaru, mesta, kde sa nachádza Záporožská jadrová elektráreň. Zamestnanci elektrárne sú vyčerpaní a pracujú v neustálom strese. A to môže vyústiť chybu v jadrovom zariadení. (SME)

Cez hranice prišlo 3 087 ľudí z Ukrajiny, späť sa vrátilo 3 474 ľudí. O dočasné útočisko požiadalo 188 žiadateľov, celkovo ho dostalo 89 891 ľudí. Priechodmi z Ukrajiny prišlo spolu 705 605 ľudí, späť sa vrátilo 466 214 ľudí. (SME)

Ruský Gazprom očakáva rast cien plynu v Európe počas zimy o ďalších 60 percent. Ceny môžu v zime vzrásť na viac než 3 948 eur za tisíc metrov kubických. Dôvodom sú sankcie, v dôsledku ktorých klesá produkcia a vývoz plynu.

Plyn z Ruska, ktoré je najväčším dodávateľom suroviny do Európy, tečie tento rok v obmedzenom objeme. Po tom, ako Rusko zaútočilo koncom februára na Ukrajinu, západné štáty na Moskvu uvalili sankcie. Tie Gazprom uviedol ako dôvod obmedzenia dodávok cez kľúčový plynovod Severný prúd 1, ktorý dodáva surovinu po dne Baltického mora do Nemecka. To prispelo k výraznému rastu cien plynu.

"Európske ceny plynu na spotovom trhu dosiahli 2500 USD (za 1000 m3). Ak bude tento trend pokračovať, tak pri konzervatívnych odhadoch ceny prekročia túto zimu 4000 USD/1000m3," uviedol Gazprom.

Okrem sporu za turbíny pre Severný prúd 1, ktorý teraz funguje na 20 % svojej kapacity, ceny ovplyvnil aj fakt, že Kyjev odstavil jednu z transportných trás ruského plynu do Európy. Od začiatku roka do 15. augusta klesol export plynu od Gazpromu medziročne o 36,2 % na 78,5 miliardy m3 a produkcia plynu sa znížila o 13,2 % na 274,8 miliardy m3. (TASR)

Ukrajina už niekoľko týždňov hovorí o protiofenzíve. Každý deň sa objavujú správy o horiacich ruských skladoch či veliteľských stanovištiach. Znamená to ale, že Rusko začalo prehrávať a že môže Ukrajina získať naspäť stratené územia?

Tomáš Prokopčák sa pýta Matúša Halása, ktorý pôsobí ako výskumník na českom Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe.

V Sýrii zakotvila loď s kukuricou, ktorá ako prvá vyplávala z Ukrajiny. Loď menom Razoni plaviaca sa pod vlajkou Sierry Leone vyplávala z ukrajinského prístavu Odesa 1. augusta. Náklad však nevyložila v Libanone, ako bolo pôvodne plánované.

Cieľ jej plavby v posledných dňoch nebol jasný. Satelitné zábery americkej spoločnosti Planet Labs zachytili toto plavidlo včera ráno v prístave Tartús. Zdroje z prostredia lodnej prepravy pre Reuters potvrdili, že loď tam zakotvila a vykladá aspoň časť svojho nákladu.

Náklad 26-tisíc ton kukurice bol pôvodne určený pre Libanon, ktorý čelí hospodárskej kríze a približne polovica obyvateľov tejto krajiny je ohrozená potravinovou krízou. Pôvodný nákupca však zásielku odmietol pre údajnú kvalitu. Loď následne zamierila do Turecka, kde 11. augusta zakotvila a vyložila časť nákladu, píše Reuters.

Kyjev oficiálne ukončil diplomatické vzťahy so Sýriou v júni po tom, ako Damask oficiálne uznal nezávislosť a suverenitu dvoch samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny. (TASR)

USA poskytnú Svetovému potravinovému programu ďalšie peniaze na kúpu pšenice z Ukrajiny. Uviedla to šéfka amerického Úradu pre medzinárodný rozvoj Power.

Peniaze sú podľa jej slov určené na „kúpu, presun a skladovanie do 150-tisíc ton ukrajinskej pšenice s cieľom pomôcť reagovať na globálnu potravinovú krízu“. (TASR)

Kyjev pred možnosťou ruskej invázie Ukrajincov nevaroval zámerne, uviedol prezident Zelenskyj. V krajine by sa podľa neho inak rozšírila panika a Rusko by krajinu ovládlo do niekoľkých dní, povedal v rozhovore s denníkom The Washington Post.

Medzinárodní partneri podľa Zelenského síce Ukrajinu s predstihom upozorňovali na potenciálny ruský vpád, konkrétne údaje ale neposkytli. "Ak by sme to zverejnili... dostali by nás o tri dni," povedal Zelenskyj. Ukrajinské vedenie malo podľa neho pocit, že nie je dobré vyvolávať paniku, ktorá by viedla k úteku ľudí z krajiny.

"Keď sa začala invázia, boli sme takí silní, ako len to išlo. Niektorí ľudia odišli, ale väčšina zostala, bojovala za svoj domov, "zdôraznil ukrajinský líder.

Zelenskyj na otázku, či osobne vedel o chystanej plnohodnotnej invázii na Ukrajinu, odpovedal, že nikto netušil, ako presne bude vojna vyzerať. "Ako by tomu niekto mohol uveriť? Že budú (ruskí vojaci) mučiť ľudí a že to je ich cieľ? Nikto neveril, že to bude také, a nikto to nevedel, "uviedol.

Keď sa podľa neho Kyjev pýtal zahraničných partnerov na detaily ich varovania, napríklad odkiaľ bude invázia vedená a koľko vojakov sa jej bude zúčastňovať, nedostalo sa mu viac informácií, ako už mal. Zelenskyj tiež kritizoval, že Ukrajina síce dostala varovanie, ale nie zbrane, aby sa na ruský vpád pripravila. (ČTK)