USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za 550 miliónov dolárov (SME Minúta)

Ukrajinský prezident upozornil, že je ešte skoro oslavovať koniec blokády vývozu obilia z prístavov. "V tejto chvíli je ešte priskoro vyvodzovať akékoľvek závery a čokoľvek predpovedať," povedal Zelenskyj.

"Počkajme a uvidíme, ako bude dohoda fungovať a či bude skutočne zaručená bezpečnosť," dodal.

Päťmesačná blokáda vývozu z vojnou zničenej Ukrajiny – jedného z najväčších svetových exportérov obilia – prispela k prudkému nárastu cien potravín, čo obzvlášť tvrdo zasiahlo najchudobnejšie krajiny sveta, pripomína AFP.

Nákladná loď Razoni, ktorá v pondelok vyplávala z Odesy, sa plaví pod vlajkou Sierry Leone, je naložená kukuricou a smeruje do Libanonu. Podľa tureckého experta na pohyb lodí v Bosporskom prielive a v regióne Yörüka Išika by Razoni mala do ústia Bosporu doraziť v utorok okolo poludnia. (TASR)

Kyjev sprísňuje bezpečnostné opatrenia v čase leteckých poplachov. Na zvuk sirény bude musieť všetka pozemná verejná doprava zastaviť na bezpečnom mieste, prípadne zastávke, aby sa mohli ľudia ísť skryť do najbližšieho úkrytu.

"Mesto vyzýva pasažierov, aby využili úkryty a nezostávali počas leteckého poplachu na zastávkach," uviedla kyjevská mestská správa. Po zrušení výstrahy bude vodič čakať na cestujúcich 10 minút.

Ľudia, ktorí sa nestihnú vrátiť k vozidlu včas, budú môcť využiť ďalší spoj, spresnila agentúra Unian, podľa ktorej nebude potrebné po zrušení poplachu platiť druhé cestovné.

Metro v hlavnom meste naďalej funguje s obmedzeniami, naďalej slúži ako jedno z miest, kde sa možno pred prípadnými raketovými údermi ukryť.

Kyjevské úrady vyzvali obyvateľov mesta, aby neignorovali letecké poplachy a neporušovali nočný zákaz vychádzania, keďže nebezpečenstvo raketových útokov v metropole pretrváva. (ČTK)

USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za 550 miliónov dolárov. Jej súčasťou bude munícia pre salvové raketomety a delostrelecké zbrane. Celková hodnota pomoci od USA dosiahla osem miliárd dolárov. (TASR)

Francúzsko bude Ukrajinu naďalej podporovať v boji proti ruskej agresii, uviedol francúzsky prezident Macron na sociálnej sieti po telefonáte s ukrajinským prezidentom. Ich telefonát trval hodinu a pol.

"Ukrajina sa bráni ruskej agresii. Musí byť schopná naďalej odolávať. Prezidenta Zelenského som uistil, že budeme pokračovať v poskytovaní podpory," napísal Macron na Twitteri.

"Ruské jednotky musia vedieť, že vojnové zločiny, ktoré spáchali na Ukrajine, neostanú nepotrestané", uviedol francúzsky prezident v reakcii na minulotýždňový útok na väznicu v meste Olenivka na východe Ukrajiny.

Macron v rozhovore so Zelenským privítal vyplávanie lode s ukrajinským obilím z prístavu Odesa. "Naznačil tiež, že európske snahy o vývoz ukrajinského obilia po súši a rieke budú pokračovať," napísal Elyzejský palác.

Emmanuel Macron
@EmmanuelMacron

Ukraine is resisting Russia’s aggression. It must be able to continue to resist. I confirmed to President Zelensky that we will continue to provide support.

1.8.2022 o 20:02 · archivované: 1.8.2022 o 21:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruskí vojaci, ktorí odmietli bojovať na Ukrajine a boli kvôli tomu väznení, sa obrátili na ruský vyšetrovací výbor, aby záležitosť preveril a stíhal ich veliteľa. Počet vojakov nespresnili.

Podľa serveru Meduza a ruskojazyčného webu stanice BBC o tom informoval Pavol Čikov, právnik a zakladateľ organizácie na ochranu ľudských práv Agora. 

Na viacerých miestach východoukrajinskej Luhanskej oblasti ovládanej ruskými silami boli vojaci kvôli odmietnutiu bojovať držaní v horších podmienkach, aké panujú vo väzení, napísala BBC s odvolaním sa na Čikova.

"V miestnosti so zamrežovanými oknami a železnými dverami, ktoré sa zatvárali zvonka, nebolo základné príslušenstvo. Pre telesné potreby sme používali železné vedro a plastové fľaše. Chýbalo jedlo, doklady a veci nám boli odobraté," píše sa vo vyhlásení sťažujúcich sa ruských vojakov.

V podobných podmienkach bolo podľa nich nezákonne držaných najmenej 140 ľudí, zároveň proti nim nikto nevzniesol žiadne obvinenia.

Médiá Vjorstka, Nastojaščeje vremja a Mediazona už skôr informovali o tom, že v "neoficiálnych" väzniciach v samozvanej Luhanskej ľudovej republike je zadržiavaných vyše 200 ruských vojakov, ktorí nechcú bojovať, pripomenul web Meduza s odvolaním sa na proruský separatistický útvar nachádzajúci sa v Luhanskej oblasti. (ČTK)

Americký minister zahraničia obvinil Rusko zo zastrašovania a vyhrážania sa jadrovými zbraňami. Blinken kritizoval Moskvu počas príhovoru na konferencii o plnení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Blinken povedal, že "v našom svete nie je miesto pre zastrašovanie alebo vydieranie jadrovými zbraňami". Zároveň zdôraznil význam Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a poukázal na hrozby zo Severnej Kórey a Iránu.

"Stretávame sa v kritickej chvíli. KĽDR pokračuje v rozširovaní svojho nezákonného jadrového programu a pokračuje v provokáciách voči regiónu," povedal šéf americkej diplomacie, ktorého citovala agentúra Jonhap.

Na ceste jadrovej eskalácie podľa jeho slov naďalej zostáva aj Irán. Blinken pri tejto príležitosti povedal, že obnovenie iránskej jadrovej dohody z roku 2015 by bolo najlepším výsledkom pre USA, Irán i celý svet, uviedla agentúra Reuters.

Americký minister zahraničných vecí zdôraznil, že USA by zvažovali použitie jadrových zbraní len za extrémnych okolností, ak by boli ohrozené životne dôležité záujmy USA alebo ich spojencov. (TASR)

Jadrová vojna by nemala byť nikdy rozpútaná, pretože by nikdy nemala víťaza, uviedol ruský prezident Putin v liste adresovanom účastníkom konferencie o plnení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Obavy medzinárodného spoločenstva v súvislosti s jadrovou konfrontáciou vzrástli po tom, čo Rusko vo februári vpadlo na Ukrajinu. Putin v tom čase totiž poukázal na ruský jadrový arzenál a varoval akúkoľvek mocnosť, aby nezasahovala do situácie.

Ruská vojenská doktrína umožňuje použitie jadrových zbraní v prípade udalosti, ktoré by pre ruský štát predstavovali existenčnú hrozbu. (TASR)

To, že Zelenská pózuje pred vrecami s pieskom, vojakmi a lietadlom, kontroverzné nie je. Odrážajú to, čím a kde prvá dáma Ukrajiny žije. Vojnou a vo vojne. Provokáciou by bolo pózovať s rozkošnými mačiatkami. Píše v komentári Soňa Jánošová. (SME)

To, čo Ukrajina zažíva počas ruskej invázie, je porovnateľné s tým, čo Poľsko prežilo počas druhej svetovej vojny, povedal poľský prezident Duda počas návštevy výstavy záberov z Mariupoľa a Varšavy.

„Aké podobné sú obrázky, aká identická je beštialita tých, ktorí zabíjajú, ktorí ničia,“ dodal. Tým, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny, by podľa poľského prezidenta nemalo byť dovolené odísť bez trestu.

„Je dnes povinnosťou civilizovaného sveta, aby boli zriadené tribunály a zločiny boli zúčtované,“ dodal Duda s tým, že páchatelia sa dajú často ľahko identifikovať.

Poľsko si 1. augusta pripomína začiatok Varšavského povstania proti nemeckej okupácii v roku 1944. Do bojov sa zapojilo asi 45-tisíc často neozbrojených povstalcov.

Počas bojov v meste zahynulo asi 18-tisíc povstalcov a 25-tisíc utrpelo zranenia. Medzi civilným obyvateľstvom dosiahli straty asi 180-tisíc mŕtvych. Po potlačení povstania muselo asi pol milióna obyvateľov, ktorí prežili, odísť preč a Varšavu nacisti zrovnali so zemou. (TASR)

Sklad ruskej armády v Chersonskej oblasti zničil salvový raketomet, informovala ukrajinská armáda. Mesto Skadovsk sa nachádza na pobreží Čierneho mora približne 80 kilometrov od najbližšej ukrajinskej frontovej pozície.

„Bodom obratu vo vojenských operáciách v chersonskom smere nastal pred viac ako dvomi týždňami vďaka systému HIMARS, ktorý nám umožnil začať likvidáciu skladov v zázemí nepriateľa," povedal poradca šéfa civilno-vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Serhij Chlan (CNN)

Ruskí poslanci predložili návrh zákona, ktorý by zakázal adopcie ruských detí občanmi krajín považovaných Moskvou za "nepriateľské". Považujú to za "ranu pre budúcnosť krajiny".

V prípade schválenia by rozšíril zákon z roku 2012, ktorý zakázal adoptovať ruské deti rodinám z USA. Po prijatí tohto zákona sa počet ruských detí, ktoré adoptovali zahraničné rodiny, výrazne znížil. Podľa štátnej tlačovej agentúry TASS to bolo 2604 detí v roku 2012, v roku 2019 už len 240, priblížila AFP. (TASR)

Moskva uvalila sankcie na ďalších 39 britských predstaviteľov, ktorí sa vraj podieľajú na "démonizácii Ruska" a snahách o jeho medzinárodnú izoláciu. Na sankčný zoznam pribudol napríklad aj bývalý premiér David Cameron.

"Bolo rozhodnuté zaradiť na ruský zoznam nežiaducich osôb rad britských politikov, podnikateľov a novinárov, ktorí prispievajú k nepriateľskému kurzu Londýna zameranému na démonizáciu našej krajiny a jej medzinárodnú izoláciu," uvádza sa vo vyhlásení ruskej diplomacie.

"Vzhľadom na deštruktívnu snahu Londýna roztočiť zotrvačník sankcií na základe vymyslených a absurdných zámienok bude práca na rozšírení ruského zoznamu nežiaducich osôb pokračovať," dodalo ministerstvo.

Británia patrí medzi krajiny, ktoré najvýraznejšie politicky, hospodársky aj vojensky podporujú Ukrajinu, brániacu sa od tohtoročného februára ruskej ozbrojenej agresii.

Okrem Camerona a Starmera sa na ruskom rozšírenom zozname nachádzajú námestníčka ministra dopravy Wendy Mortonová, ministerka financií a hospodárstva škótskej vlády Kate Forbesová, komentátor denníka The Times David Aaronovitch či redaktor vojnového spravodajstva denníka The Guardian Dan Sabbagh.

Podľa agentúry AFP teraz Rusko oficiálne odopiera vstup do krajiny viac ako 250 britským činiteľom.

Pjotr Sauer
@PjotrSauer

Russia has banned 39 more British journalists and politicians from entering the country, including Starmer, Cameron and Piers Morgan https://t.co/BaCcpSydCx

1.8.2022 o 16:13 · archivované: 1.8.2022 o 17:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinskej armáde sa podarilo opätovne dobyť viac ako 40 obcí v strategicky dôležitej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, informoval tamojší šéf regionálnej správy Dmytro Butrij.

"Dnes sa nám podarilo deokupovať 46 obcí v Chersonskej oblasti," uviedol Butrij vo vysielaní ukrajinskej štátnej televízie. Zároveň povedal, že niektoré z dobytých obcí sú z 90 percent zničené a aj v súčasnosti sú neustále ostreľované.

Podľa Butrija sa väčšina dobytých obcí nachádza na severe oblasti, pričom Ukrajine sa podarilo opätovne dobyť aj niekoľko obcí na juhu v blízkosti čiernomorského pobrežia a ťažko ostreľovaného mesta Mykolajiv.

Butrij ďalej uviedol, že humanitárna situácia v Chersonskej oblasti je kritická, a znova vyzval obyvateľov, ktorí v oblasti ostali, aby sa z nej evakuovali do bezpečnejších častí krajiny. (TASR)

Ukrajinská armáda tvrdí, že niektoré sily, ktoré Rusko nasadzuje na posilnenie svojho južného krídla, pochádzajú z oblasti Donbasu, informuje CNN s odvolaním sa na hovorkyňu ukrajinského južného veliteľstva Nataliu Humeňukovú.

„Máme informácie o posilách z Krymského polostrova, máme informácie o pokusoch o premiestnenie z východného smeru,“ povedala Humeňuková a dodala, že juh Ukrajiny zostáva pre Moskvu prioritou.

Ukrajinská rozviedka taktiež získala informácie, že Rusko niektorých vojakov presúva z Doneckej oblasti.

„Pred dvoma týždňami Rusko stiahlo taktické skupiny výsadkových jednotiek z Doneckej oblasti a presunulo ich do okupovaného Chersonu. Rusko tiež presúva jednotky zo svojho východného vojenského okruhu, ktoré boli nasadené pri útoku na Slavjansk,“ uviedla rozviedka na Telegrame. (SITA, CNN)

Najmenej traja civilisti za uplynulých 24 hodín zomreli a ďalších 16 utrpelo zranenia pri ruskom bombardovaní Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to v pondelok úrad ukrajinského prezidenta.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko zopakoval rozhodnú výzvu na evakuáciu všetkých civilistov, najmä 52-tisíc detí, ktoré sú stále v regióne.

Pri nočnom bombardovaní viacerých budov v juhoukrajinskom meste Mykolajiv ruské sily zničili urgentný príjem nemocnice. Požiar, ktorý po bombardovaní vypukol, zničil zásielku humanitárnej pomoci, ktorá obsahovala lieky a potraviny. (SITA, Sky News)

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov oznámil príchod ďalších štyroch raketových systémov HIMARS, ktoré Ukrajine poskytli USA.

"Preukázali sme, že vieme túto zbraň šikovne nasadzovať. Zvuk štartujúcich rakiet HIMARS sa stal na frontovej línii hitom tohto leta," dodal Reznikov na Twitteri.

Oleksii Reznikov
@oleksiireznikov

4 additional HIMARS have arrived in🇺🇦. I’m grateful to @POTUS @SecDef Lloyd Austin III and 🇺🇸people for strengthening of #UAarmy
We have proven to be smart operators of this weapon. The sound of the #HIMARS volley has become a top hit 🎶 of this summer at the front lines!
🇺🇦🤝🇺🇸 https://t.co/iOBoxfjV7e

1.8.2022 o 14:06 · archivované: 1.8.2022 o 14:57

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nemeckom darované delostrelecko-raketové systémy MARS II už dorazili na Ukrajinu, informoval ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

„Ďakujem Nemecku a osobne mojej kolegyni, ministerke obrany Christine Lambrechtovej, za tieto systémy. Naši delostrelci pozdravujú našich nemeckých partnerov,“ napísal na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Oleksii Reznikov
@oleksiireznikov

Third brother in the Long Hand family - MLRS MARS II from Germany - has arrived in Ukraine.
Thank you to Germany and personally to my colleague #DefenceMinister Christine Lambrecht for these systems.
Our artillerymen salute our German partners!
🇺🇦🤝🇩🇪
#StandWithUkraine https://t.co/oapPzNjRjf

1.8.2022 o 12:41 · archivované: 1.8.2022 o 13:56

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

MARS II má podobný dosah ako americký systém HIMARS. Má väčšiu kapacitu rakiet, až dvanásť namiesto šiestich, ale o niečo menšiu manévrovateľnosť. Nemecko uviedlo, že daruje tri z týchto systémov, ale nie je jasné, koľko ich bolo odovzdaných ukrajinským silám. (SITA, CNN)

Európska komisia uvoľnila prvú polovicu z novej, miliardovej makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu. Ďalších 500 miliónov eur vyplatí v utorok.

Pomoc je súčasťou úsilia Únie pomôcť Ukrajine vysporiadať sa s bezprostrednými finančnými potrebami po nevyprovokovanej a neopodstatnenej agresii Ruska.

Je prvou časťou mimoriadneho balíka makrofinančnej pomoci vo výške do 9 miliárd eur, ktorý Komisia oznámila v máji a Európska rada podporila v júni.

So spomenutou miliardou už Únia poskytla Ukrajine od začiatku vojny pomoc v objeme 2,2 miliardy eur.

Ursula von der Leyen
@vonderleyen

🇺🇦 We have disbursed an additional €500 million in macro-financial assistance to Ukraine.

Another €500 million will follow tomorrow.

This €1 billion will help Ukraine address its immediate financial needs and strengthen the country in a crucial phase. https://t.co/9OvseZwIxo

1.8.2022 o 12:38 · archivované: 1.8.2022 o 14:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zo zodpovednosti za útok na väznicu v Olenivke sa obviňujú Rusi aj Ukrajinci.  „Mysleli sme si, že horšie ako Azovstaľ to byť nemôže, hovorí žena jedného z väznených Ukrajincov. Väzni dostávajú vodu z rieky, kúpať sa môžu raz za dva týždne (SME)

Ukrajina v júli vyviezla tri milióny ton poľnohospodárskych produktov, napriek tomu, že väčšinu čiernomorských prístavov jej blokovali ruskí vojaci. Oproti júnu sa export zvýšil o 12 percent.

Na facebooku to dnes oznámilo ukrajinské združenie podnikateľov v poľnohospodárskom sektore.

Z čiernomorských prístavov Čornomorsk, Odesa a Pivdennyj umožnila vývoz dohoda o voľnej plavbe, ktorú medzi Ukrajinou a Ruskom dojednala turecká diplomacia za asistencie OSN. Zvyšok prístavov ale zostáva pod ruskou blokádou. (ČTK)

Veľká Británia odovzdá ukrajinským námorným silám dve protimínové lode. Referuje o tom web Suspiľne Media s odvolaním sa na ukrajinského veľvyslanca v Londýne Vadyma Prystajka.

Ten povedal, že skupina ukrajinských námorníkov už prechádza výcvikom na obsluhu lodí.

„Veľká Británia naďalej podporuje Ukrajinu v konfrontácii s ruskými útočníkmi, vrátane prípravy na odovzdanie niekoľkých vojnových lodí našej krajine. Nedávno som jednu z nich navštívil,“ povedal Prystajko a dodal, že Spojené kráľovstvo môže v budúcnosti presunúť na Ukrajinu i ďalšie lode.

„Po začatí totálnej vojny na Ukrajine sa naše priority posunuli - potrebujeme protimínové lode. Dve je počiatočný počet, s ktorým momentálne pracujeme. Sú to bojové lode, ktoré slúžia námorným silám Jej Veličenstva,“ dodal ukrajinský veľvyslanec. (SITA)

Kremeľ privítal vypravenie prvého plavidla s ukrajinskými obilninami z juhoukrajinského prístavu Odesa, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Ako informovala agentúra AFP, podľa Peskova je "je to dobrá príležitosť otestovať účinnosť mechanizmov, ktoré boli dohodnuté na rokovaniach v Istanbule", kde boli 22. júla za účasti OSN, Ruska, Turecka a Ukrajiny podpísané dva dokumenty o vytvorení koridoru na vývoz obilnín z troch prístavov na ukrajinskom území – z Čornomorska, Odesy a Južného.

Peskov vyjadril nádej, že signatármi budú budú implementované všetky dohody z Istanbulu a že dohodnutý mechanizmus bude efektívne fungovať. (TASR)

Ruský vicepremiér Marat Chusnullin predstavil plány na obnovu Mariupoľa, ktorý je súčasťou širšieho úsilia Moskvy získať podporu v ukrajinských regiónoch, ktoré po invázii na územie Ukrajiny ovládlo Rusko.

Chusnullin v rozhovore pre ruskú televíziu RBK uviedol, že prvé bytové domy a objekty celospoločenského charakteru, ktoré sa už stavajú, budú hotové do jesene. Dodal, že už budú postavené aj prvé nemocnice.

Avizoval i výstavbu strediska ministerstva pre mimoriadne situácie. Plánuje sa aj obnova historického centra, pričom sa zrekonštruujú všetky budovy, ktoré neboli úplne zničené ruským ostreľovaním.

Chusnullin taktiež vyhlásil, že počet obyvateľov Mariupola by sa mal do roku 2025 zvýšiť na 350-tisíc, pričom však nešpecifikoval, ako sa tento cieľ dosiahne.

Čo sa týka oceliarní Azovstaľ – továrne zo sovietskej éry, ktorá zamestnávala viac ako 12-tisíc ľudí –, tie podľa Chusnullina nebudú obnovené vo svojej pôvodnej kapacite.

"Určite tam však vytvoríme pracovné miesta, ktoré budú živiť mesto. S najväčšou pravdepodobnosťou sa z nich stane technologický park s krajinnými prvkami," dodal. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ruské sily zničili na predmestí Odesy zariadenia na vypúšťanie protilodných striel Harpoon a v Charkove dva raketové systémy HIMARS. Informácie sa nedajú overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinskí vojaci podľa serveru RBK-Ukrajina tvrdia, že Rusi v nedeľu vypálili z Krymu dve rakety Iskander na Odesu. Ostreľovanie Charkova si vyžiadalo dvoch zranených, uviedla agentúra Ukrinform. (ČTK)

Červený kríž zatiaľ nedostal povolenie na návštevu väznice vo východoukrajinskom meste Olenivka, kde v piatok počas raketového útoku prišlo o život niekoľko desiatok ukrajinských vojnových zajatcov.

"Rodiny musia urýchlene dostať odpovede na otázky, čo sa stalo ich najbližším. Zúčastnené strany musia urobiť všetko, čo je v ich silách, vrátane nezávislého vyšetrovania, aby odhalili fakty o tom útoku," uviedol vo svojom vyhlásení Červený kríž.

Proruskí separatisti uviedli, že v dôsledku ukrajinského ostreľovania zomrelo v olenivskej väznici 53 ukrajinských zajatcov, ktorí boli zajatí počas bojov o mesto Mariupol. Túto informáciu neskôr potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinská armáda však tieto obvinenia poprela a vyhlásila, že za útokom stojí ruská armáda.

Moskva následne pozvala odborníkov z Organizácie Spojených národov aj Červeného kríža, aby útok na väznicu v Olenivke vyšetrili.

Červený kríž však uviedol, že doteraz nedostal povolenie na návštevu miesta útoku či na návštevu vojnových zajatcov, hoci jeho lekárske, forenzné a humanitárne tímy boli okamžite pripravené do oblasti vycestovať. Dodal, že nikto neprijal ani jeho ponuku na poskytnutie materiálnej pomoci. (TASR, Reuters)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba označil za "úľavu pre celý svet" skutočnosť, že z prístavu v Odese vyplávala ráno vôbec prvá loď s nákladom ukrajinských obilnín. Informuje o tom agentúra AFP.

"Deň úľavy pre celý svet, obzvlášť pre našich priateľov na Blízkom východe, v Ázii a Afrike, že prvá (loď) ukrajinského obilia opúšťa Odesu po mesiacoch ruskej blokády. Ukrajina bola vždy spoľahlivým partnerom – a takým aj zostane, ak bude Rusko rešpektovať svoju časť dohody," uviedol Kuleba na Twitteri.

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

The day of relief for the world, especially for our friends in the Middle East, Asia, and Africa, as the first Ukrainian grain leaves Odesa after months of Russian blockade. Ukraine has always been a reliable partner and will remain one should Russia respect its part of the deal.

1.8.2022 o 9:42 · archivované: 1.8.2022 o 11:23

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Skutočnosť, že loď z Odesy vyplávala označil za veľký úspech aj ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov. "Ukrajina dnes spolu so svojimi partnermi robí ďalší krok na zabránenie hladu vo svete," napísal na Facebooku. Dodal, že v ukrajinských čiernomorských prístavoch aktuálne čaká na vyplávanie ďalších 16 lodí.

Vyplávanie prvej lode z Odesy uvítal aj generálny tajomník OSN António Guterres. "Generálny tajomník dúfa, že to bude prvá z mnohých obchodných lodí plaviacich sa v súlade s podpísanou iniciatívou (dohodou) a že to bude pre potravinovú bezpečnosť predstavovať tak veľmi potrebnú stabilitu a úľavu," uviedla vo vyhlásení OSN. (TASR)

Úrady Kyjevskej oblasti považujú stále za nezvestných asi 300 ľudí, o ktorých nie sú správy od jari, keď tento región obsadili ruské jednotky, informoval náčelník polície Kyjevskej oblasti Andrij Nebytov.

V príspevku zverejnenom v pondelok na aplikácii Telegram Nebytov dodal, že bližšie neznámy počet ukrajinských občanov bol zavlečený do Bieloruska.

Uviedol, že podľa výpovedí očitých svedkov ide o obyvateľov miest Hostomeľ, Buča a Irpiň, ktorých tam predtým zajali ruské jednotky.

Nebytov informoval, že neidentifikovaných zostáva 216 tiel, ktoré sa našli v oblasti po stiahnutí ruských jednotiek. Dodal, že z tiel boli odobraté vzorky tkanív na analýzu DNA, a vyjadril nádej, že vďaka spolupráci s príbuznými sa podarí tieto osoby identifikovať.

Na svojom konte v aplikácii Telegram Nebytov koncom minulého týždňa informoval o náleze ďalšieho tela civilistu na území Kyjevskej oblasti. Telo – podľa Nebytova – so stopami po mučení sa našlo v katastri obce Nove Zalissija, v blízkosti niekdajších pozícií ruskej armády.

Podľa ukrajinských médií bolo k 17. júlu v Kyjevskej oblasti nájdených 1346 tiel civilistov, ktorí boli zrejme zabití ruskou armádou. (TASR, The Guardian)

Rusko pravdepodobne presunie značnú časť svojich jednotiek zo severného sektora Donbasu na južnú Ukrajinu, uviedlo vo svojej pravidelnej zvodke o vývoji vojny britské ministerstvo obrany.

Podľa Londýna Rusko upravuje plán svojej ofenzívy na Donbase po tom, čo sa jeho jednotkám nepodarilo dosiahnuť rozhodujúci operačný prielom v súlade s plánom, ktorý sa snažili plniť od apríla.

Británia predpokladá, že Rusko považuje za zraniteľný aj front v Záporožskej oblasti a bude sa ho snažiť posilniť.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 1 August 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/WFgCHPs7yY

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/sU8IJmgiyF

1.8.2022 o 7:14 · archivované: 1.8.2022 o 10:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny si ruské jednotky vytvárajú podmienky na útok na Charkov a Charkovskú oblasť, čo sa prejavuje obnovením lokalizovaných pozemných útokov v oblasti ležiacej severozápadne a juhozápadne od mesta Izium.

Podľa názoru amerických expertov je však nepravdepodobné, že by sa ruským silám podarilo dobyť Charkovskú oblasť alebo Charkov – druhé najľudnatejšie mesto na Ukrajine –, a to vzhľadom na tempo postupu ruských jednotiek v Donbase a pretrvávajúce problémy so živou silou a logistikou.

ISW
@TheStudyofWar

#Russian forces have resumed localized ground attacks northwest and southwest of #Izyum and may be setting conditions for offensive operations further west into #Kharkiv Oblast or toward Kharkiv City. /1

Full report w/ @criticalthreats: https://t.co/ebrPj2GicS https://t.co/4CUpiGzHAr

1.8.2022 o 5:05 · archivované: 1.8.2022 o 10:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský vojenský analytik Oleh Ždanov podľa agentúry AP poznamenal, že zintenzívnením útokov na juhu Ukrajiny Kyjev donútil Rusko, aby rozložilo svoje sily.

"Ruské vojenské velenie bolo postavené pred dilemu: pokúsiť sa presadiť ofenzívu v Doneckej oblasti alebo vybudovať obranu na juhu," vysvetlil Ždanov. Dodal, že pre ruské jednotky bude "ťažké plniť obe úlohy súčasne dlhý čas."

Poznamenal, že namiesto toho, aby sa Ukrajinci pokúsili o masívnu, totálnu protiofenzívu, snažia sa podkopať ruskú armádu na juhu sériou úderov na jej muničné a palivové sklady a iné významné objekty.

Mykola Sunhurovskyj z kyjevského Razumkovovho centra pre hospodársky a politický výskum (UCEPD) poznamenal, že kapacity ukrajinskej armády boli posilnené západnými zbraňami, ktoré umožňujú dosiahnuť ciele ďaleko za frontovou líniou a s vysokou mierou presnosti.

Ukrajina dostala približne desiatku amerických ľahkých raketometov HIMARS a použila ich na údery na ruské muničné sklady, ktoré sú nevyhnutné na udržanie palebnej prevahy Moskvy.

Systémy HIMARS majú dosah 80 kilometrov, čo Ukrajincom umožňuje zasiahnuť ruské jednotky z miesta mimo dosahu väčšiny systémov ruského delostrelectva.

"Je to veľká výhoda," povedal Sunhurovskyj. "Ukrajinci začali zasadzovať presné údery na ruské sklady, veliteľské stanovištia, železničné stanice a mosty, čím ničia logistické reťazce a podkopávajú ruské vojenské kapacity," vysvetlil.

Ukrajinské údery na muničné sklady zaskočili ruskú armádu a prinútili ju presunúť materiál na viaceré miesta a ďalej od bojových oblastí, čím sa predĺžili zásobovacie trasy, znížila sa ruská palebná prevaha a pomohlo sa spomaliť ruská ofenzíva na východe, dodal ukrajinský analytik.

Bývalý veliteľ britských tankových jednotiek Justin Crump, ktorý vedie strategickú poradenskú spoločnosť Sibylline, si podľa AP myslí, že ruská armáda podcenila hrozbu, ktorú predstavujú raketomety HIMARS, a nechala svoje muničné sklady na známych miestach odkryté.

"Mysleli si, že ruská protivzdušná obrana tieto rakety zostrelí. A to sa nestalo," konštatoval Crump.

Dodal, že v sérii útokov, ktoré pomohli zvýšiť morálku ukrajinskej armády, Ukrajina opakovane použila systémy HIMARS aj na zasiahnutie dôležitého mosta cez rieku Dneper v Chersonskej oblasti, čím prerušila premávku po ňom a vyvolala potenciálne problémy so zásobovaním ruských jednotiek v tejto oblasti.

Ukrajinský vojenský analytik Ždanov označil tento most za základný článok pre zásobovanie ruských jednotiek na pravom brehu rieky Dneper.

AP podotkla, že Rusko môže na prepravu zásob a posíl pre svoje jednotky v Chersone využívať ešte druhý most cez Dneper, ktorý leží severne od Krymského polostrova anektovaného Ruskom v roku 2014. Údery Ukrajiny však ukázali zraniteľnosť Ruska a oslabili jeho pozíciu v regióne.

Súčasná situácia vytvára pre Ukrajinu príležitosť, aby zasadila Rusom "zdrvujúci úder a zatlačila ich," povedal Crump s tým, že šance, že sa o to Ukrajina pokúsi, je väčšia než kedykoľvek doteraz.

Crump poznamenal, že samotná perspektíva veľkej ukrajinskej protiofenzívy na juhu krajiny Kyjevu pomohla, keďže prinútila ruské velenie, aby odklonilo časť svojich jednotiek z hlavného bojiska na východe Ukrajiny. (TASR, The Guardian)

Hraničnými priechodmi prešlo včera z Ukrajiny 3 617 ľudí. Z toho bolo 840 mužov, 1927 žien a 850 detí. O dočasné útočisko požiadalo 14 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hranicu 4114 osôb. (TASR)

Putinov režim už pripomína neskorú Brežnevovu éru, tesne pred pádom, hovorí americký analytik Brian Whitmore. Varuje však, že na Západe by sme mali prestať fantazírovať o tom, aké to bude skvelé, keď Putin skončí. (SME)

Bývalého Putinovho poradcu hospitalizovali. Anatolij Čubajs, ktorý sa pre vojnu na Ukrajine vzdal postu, bol hospitalizovaný so zriedkavou poruchou imunity napádajúcou nervový systém.

Podľa agentúry Reuters o tom informovala ruská novinárka a politická aktivistka Xenija Sobčaková, ktorá sa odvolala na Čubajsovu manželku, režisérku Avdotiju Smirnovovú.

Čubajsovi podľa Sobčakovej diagnostikovali Guillainov-Barrého syndróm. Jeho zdravotný stav je momentálne stabilizovaný. (TASR)

Z Odesy vyplávala prvá loď s ukrajinským obilím. Oznámila to turecká verzia stanice CNN, následne správu potvrdilo aj turecké ministerstvo obrany. Podľa ukrajinského rezortu dopravy mala vyraziť okolo 8:15 SELČ. Mieri do Libanonu. (ČTK)

Ráno mala z prístavu Odesa vyplávať prvá loď s ukrajinským obilím. Uviedlo to turecké ministerstvo obrany s tým, že nákladná loď Razoni, plaviaca sa pod vlajkou Sierry Leony a naložená kukuricou, mala vyraziť o 7:30 SELČ do Libanonu.

Vyhlásenie tureckého ministerstva spresňuje, že z ukrajinských prístavov budú v súlade s dohodami podpísanými 22. júla v Istanbule vypravené cez bezpečné koridory aj ďalšie lode. Ďalšie podrobnosti sa vo vyhlásení neuvádzajú.

Minulú stredu bolo v Istanbule – takisto podľa dohôd z 22. júla – oficiálne otvorené Spoločné koordinačné centrum zodpovedné za kontrolu vývozu ukrajinského obilia cez Čierne more. (TASR)

Belgicko rieši návštevu novej šéfky diplomacie na Kryme, ktorú absolvovala ešte ako novinárka. Lahbibová sa nechtiac stala predmetom diplomatického napätia medzi Ukrajinou a Belgickom.

Belgické médiá uviedli, že Lahbibová v júli 2021, keď pracovala ešte ako novinárka pre televíznu stanicu RTBF, služobne navštívila Ruskom anektovaný polostrov Krym na vízum vydané Ruskom, nie cez územie Ukrajiny.

Lahbibová vlani v lete cestovala na Krym, aby informovala o kultúrnom podujatí.

Len tri dni po tom, ako Lahbibová zložila sľub do rúk kráľa Filipa, opozičná strana Nová flámska aliancia (N-VA) prostredníctvom šéfa svojho poslaneckého klubu v parlamente Peetera De Roovera upozornila, že Lahbibová si vlani zvolila "čudnú destináciu" pre svoju reportáž.

Anexiu Krymu Ruskom EÚ ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva a akékoľvek cestovanie na Krym cez Rusko, a teda s ruskými vízami, Ukrajina považuje za nezákonné.

RTBF požiadala ukrajinské veľvyslanectvo v Belgicku o vyjadrenie k tejto kauze. Ambasáda televízii zaslala vyjadrenie hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleha Nikolenka, ktorý zopakoval oficiálny postoj Kyjeva k cestám na Krym. "Návšteva dočasne okupovaného Krymského polostrova je možná len vtedy, ak sa uskutoční po súši cez Ukrajinu, vstup z územia Ruskej federácie je nelegálny," uviedol hovorca.

Ukrajinská diplomacia aj napriek "rozpakom na oboch stranách" privítala uvedenie Lahbibovej do funkcie šéfky diplomacie.

Brusel včera v reakcii na túto kauzu oficiálne vyhlásil, že vo vzťahoch medzi Belgickom a Ukrajinou neexistujú žiadne problémy. (TASR)

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu zasiahlo civilné ciele 60-krát častejšie ako tie vojenské. Tvrdí to Centrum pre boj s dezinformáciami, ktoré patrí pod ukrajinskú národnú bezpečnostnú radu. Moskva útoky na civilné ciele odmieta.

Ruskí vojaci podnikli na ukrajinskom území od 24. februára 2022 tristo útokov na vojenské ciele a 17 300 úderov na civilné ciele, uvádza centrum. Dôvodom značnej prevahy útokov na civilnú infraštruktúru je podľa neho okrem iného nízka presnosť ruských zbraní a to, že ruskí vojaci vychádzajú zo zastaraných alebo nepravdivých informácií.

Vyhlásenie jednotlivých strán konfliktu nemožno nezávisle overiť. Na nepresnosť ruského ostreľovania ale už skôr upozornilo napríklad britské ministerstvo obrany.

"Poničená alebo úplne zničená je momentálne viac ako polovica všetkého bývania v Mariupoli, Charkove, Černihive, Buči, Severodonecku a Lysyčansku. A osem percent ukrajinskej populácie, teda viac ako 3,5 milióna ľudí, zostalo bez domova," uvádza Centrum pre boj s dezinformáciami. (ČTK)

Zelenskyj odsúdil ostreľovanie mesta Mykolajiv. Rusom odkázal, že sa im nepodarí zničiť sociálny a priemyselný potenciál Ukrajiny. "Ukrajina a náš ľud, naše schopnosti sú rozhodne silnejšie ako akékoľvek ruské rakety a granáty," povedal.

"Dnes (v nedeľu) došlo k jednému z najbrutálnejších ostreľovaní Mykolajiva a okolitého regiónu počas celého obdobia totálnej vojny. (...) Okupanti zasiahli obytné budovy, školy, inú sociálnu infraštruktúru a priemyselné objekty," uviedol Zelenskyj v tradičnom večernom videopríhovore.

Pripomenul, že pri tomto útoku prišiel o život Oleksij Vadaturskyj, majiteľ jednej z najväčších ukrajinských spoločností obchodujúcich s obilím. Mal 74 rokov. Podľa ukrajinských médií útok neprežila ani jeho manželka Rajisa. Zelenskyj vyslovil úprimnú sústrasť ich príbuzným a priateľom.

Ruská armáda sa podľa Zelenského snaží posilniť svoje pozície v okupovaných oblastiach na juhu Ukrajiny. "Časť ruských síl bude presunutá z ich pozícií na východe na juh - do Chersonskej a Záporožskej oblasti. Ale to im tam nepomôže," povedal ukrajinský prezident.

Zdôraznil, že žiadny ruský úder "nezostane bez odozvy zo strany našich vojenských a spravodajských dôstojníkov. Ozbrojené sily Ukrajiny sú pripravené reagovať na každú novú aktivitu okupantov".

Zo strategického hľadiska Rusko nemá podľa Zelenského šancu vyhrať túto vojnu. Ukrajinské sily si musia udržať svoje pozície, aby aj na taktickej úrovni cítila Moskva svoju porážku. "Treba sa držať na juhu, na východe a všade. Držať sa obrany, diplomacie a politiky. Zachovať si našu jednotu - a to nielen do víťazstva, ale aj po ňom, aby sme obnovili všetko, čo zničili okupanti. Verím, že toto všetko zvládneme," konštatoval Zelenskyj.