KYJEV, BRATISLAVA. Spolu majú takmer dvestotisíc obyvateľov a ležia tak blízko, že by pokojne mohli byť jedným mestom.
Aj ich vznik je prepojený. Keď sa Lysyčansk industrializoval, bolo treba poskytnúť zázemie novým obyvateľom, a tak v 30. rokoch minulého storočia vznikol na druhej strane rieky Severodoneck.
Porazili sme Hitlera, porazíme aj Putina – vítal bilbord ľudí, ktorí prekračovali rieku Donec oddeľujúcu dve mestá. „Nie ruskej okupácii,“ napísali tam Ukrajinci v čase, keď už proruskí separatisti vytvorili svoje samozvané republiky.
Tieto mestá ostali aj po vzniku týchto pseudoštátov pod ukrajinskou kontrolou, no to sa už čoskoro môže zmeniť. Severodoneck je už prakticky dobytý ruskou armádou a obkľúčenie Lysyčanska sa zintenzívňuje v čase, keď si svet v piatok pripomína štyri mesiace od začiatku ruskej invázie na ukrajinské územie.
Najhorší týždeň od Mariupoľa
Mosty medzi mestami sú zničené, čo dávalo bombardovanému Lysyčansku aspoň miernu nádej. Ruská armáda sa totiž už viackrát neúspešne pokúšala prekročiť Donec.
V posledných dňoch však americký Inštitút pre štúdium vojny hlási, že Rusi sa dostali do dedín južne od Lysyčanska a „môžu ohrozovať mesto bez toho, aby čelili ťažkostiam spojeným s prekročením rieky“.
Dve najvýchodnejšie mestá v Luhanskej oblasti, ktoré ešte odolávali ofenzíve Ruska a separatistov, tak čoskoro môžu padnúť. Severodoneck má namále, bránia sa len ľudia v továrni Azot, kde sa okrem bojovníkov schováva asi 500 civilistov.
Duleba: Rusko utrpí oveľa väčšie straty Čítajte Rusi si upevňujú pozície v dedinách južne od Lysyčanska, mesto okrem delostrelectva bombardujú aj zo vzduchu. Ruské vojská doteraz bežne využívali taktiku, že mesto najprv bombardovali a zničili, kým doň poslali vojakov.
Najznámejšou obeťou tejto taktiky je pred vojnou takmer polmiliónový Mariupoľ, ktorý ruské bombardovanie úplne zničilo, kým sa pred mesiacom vzdali aj poslední obrancovia v oceliarni Azovstaľ.
CNN v analýze píše , že pre ohrozenie miest na Donbase Ukrajina prežíva najhorší týždeň od ruského dobytia Mariupoľa. A boje o región sa nateraz nekončia.
Čo vieme o Putinových cieľoch
Po štyroch mesiacoch vojny je čoraz menšou záhadou, čo chce vlastne ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine dosiahnuť. Pred vojnou sa špekulovalo o jeho možných zámeroch a minimálne jeden – prepojiť obsadený Krym s ruským územím po súši, sa mu už podarilo.
