HELSINKI. Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v nedeľu oznámili, že ich krajina podá v nasledujúcich dňoch prihlášku do NATO.
Urobili tak na spoločnej tlačovej konferencii v Helsinkách, informuje TASR na základe správy webovej stránky fínskej verejnoprávnej televízie YLE.
Hlasovanie parlamentu je formalita
Fínsky parlament sa bude žiadosťou zaoberať na svojom pondelňajšom zasadnutí. Jej schválenie poslancami sa považuje za formalitu. Žiadosť o členstvo bude následne predložená centrále NATO v Bruseli.

Niinistö oznámil podanie žiadosti vo fínčine, švédčine a angličtine. "Prezident republiky a vládny výbor pre zahraničnú politiku sa dnes spoločne dohodli, že Fínsko po konzultácii s parlamentom požiada o členstvo v NATO. Toto je historický deň. Začína sa nová éra," povedal.
"V rámci dobrej spolupráce s vládou a prezidentom republiky sme dnes dospeli k dôležitému rozhodnutiu. Dúfame, že parlament v najbližších dňoch potvrdí rozhodnutie požiadať o členstvo v NATO. Bude to založené na silnom mandáte," povedala Marinová.
Na tlačovej konferencii sa zúčastnili aj minister obrany Antti Kaikkonen a minister zahraničných vecí Pekka Haavisto.
Žiadosť predstavuje dramatický posun
Niinist” a Marinová už vo štvrtok v spoločnom vyhlásení oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO.
"Členstvo v NATO by posilnilo bezpečnosť Fínska. Ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO. Veríme, že potrebné kroky na štátnej úrovni, aby k tomuto rozhodnutiu došlo, budú vykonané v najbližších dňoch," uvádza sa vo vyhlásení.

Podanie žiadosti predstavuje dramatický posun vo fínskej bezpečnostnej politike od tradičnej vojenskej neangažovanosti, konštatuje YLE. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu bola podpora vstupu do Aliancie vo fínskej verejnosti a medzi takmer všetkými politickými stranami dlhodobo vlažná. Počas tohtoročnej jari však podpora verejnosti v prieskumoch YLE vzrástla z menej ako 50 na viac ako 75 percent.
NATO je potrebné posilňovať
Fínsko a Švédsko by podľa nemeckej ministerky zahraničných veci Annaleny Baerbockovej nemali čeliť oneskoreniu pri úsilí stať sa členom NATO.
Na stretnutí šéfov diplomacií krajín NATO v nemeckej metropole Berlín zdôraznila, že NATO by sa malo posilniť z vojenského i z politického hľadiska." Naša jednota zostáva našou najväčšou silou," uviedla.
NATO musí udržiavať politiku "otvorených dverí" v súvislosti s prijímaním nových členov, povedala v Berlíne britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.
Bezpečnosť v Európe bude podľa nej posilnená, ak o členstvo v Aliancii požiadajú Fínsko a Švédsko.
"Politika otvorených dverí NATO je nevyhnutná a keď sa Fínsko a Švédsko rozhodnú požiadať o členstvo, je jasné, že posilnia bezpečnosť Aliancie i Európy ako celku," citoval Trussovú denník The Guardian.
Rokujú o stratégii v súvislosti s Ruskom
Šéfka britskej diplomacie zároveň uviedla, že ministri sa na berlínskej schôdzke dohodli na pokračovaní podpory pre Ukrajinu v záujme pomoci "vytlačiť Rusko".
Očakáva sa, že sa k berlínskej schôdzke pridá aj fínsky šéf diplomacie Pakka Haavisto a švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová.
Stretnutím sa začne finálna fáza rokovaní o Strategickej koncepcii NATO, ktorá podľa očakávania poskytne dlhodobú odpoveď v súvislosti s rastúcim napätím s Ruskom.
Posledná verzia koncepcie bola prijatá v roku 2010, keď aliancia dúfala, že sa obdobie napätých vzťahov s Moskvou už skončilo, pripomína DPA.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine