Bielorusko a Rusko nie sú rovnaké, aj keď sa to tak môže počas vojny na Ukrajine zdať. Režim Alexandra Lukašenka je okupačným režimom a rozhodne neodzrkadľuje záujmy bieloruskej spoločnosti.
S týmto posolstvom prišla do Prahy líderka bieloruskej opozície SVIATLANA CICHANOVSKÁ. V rozhovore tiež opisuje, ako Bielorusi poškodili ruskú armádu a aké sankcie by mal Západ na Bielorusko uvaliť.
V rozhovore sa dozviete odpovede na tieto otázky:
- Kde bola Cichanovská, keď Rusi napadli Ukrajinu, a na čo myslela?
- Aké sú dve bieloruské víťazstvá?
- Ako by mali vyzerať účinné sankcie proti Bielorusku?
- Načo chce mať opozícia v Prahe veľvyslanectvo?
- Čo ukázali prvé dva mesiace vojny?
- Aké sú podmienky pre rokovanie opozície s režimom?
- Prečo už Rusko nie je pre Bielorusov zárukou stability?
Tohtoročný ruský útok na Ukrajinu mnohí zaraďujú na jednu úroveň s udalosťami, akými boli atentát na amerického prezidenta Johna F. Kennedyho a útoky z 11. septembra 2001. Kde ste boli, keď sa vojna začala, a čo ste cítili?
Bola som práve na služobnej ceste vo Francúzsku. Mojou prvou reakciou bol šok. Bolo to také nezmyselné. Samozrejme, mali sme informácie, že sa to môže stať, ale nechceli sme tomu veriť.
Prvou otázkou bolo, ako máme v tejto novej realite žiť. Bielorusko sa zrazu stalo agresorom. Aj keď to nebolo jeho rozhodnutie, stalo sa minimálne spoluvinníkom. Okamžite sme sa stretávali s Ukrajincami, ktorí nás obviňovali z toho, prečo Bielorusi mlčia, prečo sa nebúria.

Mimochodom, v prvú vojnovú nedeľu zatkli za protivojnové protesty vyše tisíc Bielorusov. V podmienkach diktatúry sa však všetky protesty končia len ďalším nárastom počtu politických väzňov a nemajú žiaden účinok.
Nedá sa však povedať, že všetci Bielorusi sa len pasívne prizerajú.
Myslím, že môžeme hovoriť o dvoch víťazstvách Bielorusov.