Autor je novinárom z Charkovskej oblasti, pred bojmi utiekol na západnú Ukrajinu. Z obáv o bezpečnosť rodiny, ktorá zostala v domovskom regióne, používa pseudonym.
KYJEV. Vovčansk, Velykyj Burluk, Dvurična, Kupjansk sú okresné centrá Charkovskej oblasti, ktoré sa medzi sebou veľmi nelíšia a často ich nerozlišujú ani miestni. Mali však smolu - cez všetky prechádza štátna hranica s Ruskom.
Keď Rusi spustili inváziu do Ukrajiny, hlavné sily ukrajinskej armády sa sústredili na ochranu kľúčových objektov či miest. Keďže spomínané prihraničné mestá ničím nevynikali, veľmi skoro sa ocitli pod ruskou okupáciou.
Celý rozsah problémov, ktorým asi 150-tisíc miestnych obyvateľov čelí, bude známy až nejaký čas po ich oslobodení. Niektoré informácie od priamych účastníkov udalostí však možno získať už teraz.
Pre bezpečnosť obyvateľov nebudeme v tomto texte používať názvy konkrétnych osád ani mená ľudí, ktorí nám tieto informácie povedali.
V článku sa dočítate o týchto súčastiach života na východnej Ukrajine:
- Dovolať sa na pätnástykrát? Úspech
- Bez ukrajinskej televízie
- Peniaze aj tak niet kde minúť
- Regály v obchodoch sú prázdne
- Potraviny vďaka farmárom
- Zasiať len s povolením od okupantov
- Ani odísť nie je jednoduché
- Kradnú ošípané aj autá
- Prehliadky a mučenie
Dovolať sa na pätnástykrát? Úspech
Získať informácie z okupovaných oblastí je naozaj ťažké. Prakticky na celom okupovanom území Charkovskej oblasti už mesiac nefunguje mobilné spojenie. Niekam sa nedá dovolať od prvých dní okupácie, niekde Rusko používa rušičky signálu.
Na niektorých miestach sú zariadenia mobilných operátorov zničené alebo ich využívajú na šírenie signálu ruských mobilných operátorov.
Slováci im berú DNA, môžu tak nájsť zločincov. Telá ruských vojakov nik nechce Čítajte Všetko sa to robí aj preto, aby ľudia na okupovaných územiach neinformovali o pohybe ruskej vojenskej techniky. Práve cez tieto oblasti sa na Ukrajinu dostáva technika, ktorá sa potom presúva k Charkovu alebo na juh regiónu, odkiaľ Rusi útočia na Donbas.
