Autorka je ukrajinská novinárka z Užhorodu, v súčasnosti aj dobrovoľníčka na ukrajinskej strane hranice.
Mesiac.
Mesiac bez spánku a mesiac nádeje. Mesiac od vtedy, čo Rusko prekročilo rubikon. Rubikon ľudskosti a zdravého rozumu.
Mesiac, v ktorom Ukrajina nepokľakla, ale vyrástla a stala sa silnejšou. Ukrajina bojuje už osem rokov. Ale ten posledný mesiac bol veľmi významný.
Za mesiac Rusko urobilo pre Ukrajinu oveľa viac, ako si myslí. Nie, neoslobodilo ju od imaginárnych nacistov. Pomohlo však každému pochopiť, kto sme a čo chceme.

Veľmi dlhé prvé dni
Prvé dni vojny, keď každý prežíval svoju osobnú drámu, boli veľmi dlhé. Minúty plynuli ako hodiny. Informácií a strachu bolo toľko, že to mozog nezvládal. Ľudia sa búrili a nechápali, čo majú robiť.
Pochopenie prišlo niekedy v pondelok. A s ním aj jasný plán. Muži už pár dní stáli v rade pri vojenskom registračnom a náborovom úrade. Nečakali na potvrdenie o nespôsobilosti. Naopak. Robili všetko, aby sa dostali do armády.