PARÍŽ. Americký prezident Joe Biden a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin sa v zásade dohodli na ďalšom summite. Konať sa však bude môcť len v prípade, ak Moskva nezaútočí na Ukrajinu, oznámila v pondelok francúzska prezidentská kancelária.
TASR o tom informuje na základe správ od agentúr AFP a DPA.
Summit obom lídrom navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého by sa následne malo konať aj ďalšie, rozšírené vrcholné stretnutie za účasti "relevantných zainteresovaných strán". Témou by mala byť "bezpečnosť a strategická stabilita v Európe", uviedol Elyzejský palác.
Ruskí velitelia dostali podľa rozviedky USA rozkazy pripraviť inváziu Čítajte Len ak nedôjde k útoku na Ukrajinu
Oznámenie dopĺňa, že prípravy na summit sa začnú vo štvrtok na schôdzke ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena a šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorí preberú obsah stretnutia prezidentov.
Biely dom potvrdil, že Biden "v zásade" súhlasí so summitom s Putinom, ak medzitým nedôjde k útoku Ruska na Ukrajinu.
Spojené štáty sú "odhodlané pokračovať v diplomacii do momentu, kým sa nezačne invázia", uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.
"Sme tiež pripravení na vyvodiť rýchle a prísne dôsledky, ak by si Rusko zvolilo vojnu. A v súčasnosti to vyzerá, že Rusko pokračuje v prípravách na veľmi skorý útok na Ukrajinu v plnom rozsahu," dodala vo vyhlásení.
Putin očakáva zásadné odpovede na záruky
Oznámenia z Paríža a Washingtonu prišli po tom, ako Macron v nedeľu dvakrát telefonoval s Putinom a medzi týmito rozhovormi sa spojil aj s viacerými západnými lídrami vrátane amerického prezidenta Bidena či britského premiéra Borisa Johnsona.
Putin a Macron absolvovali okolo poludnia takmer dvojhodinový telefonát. Ich následný večerný rozhovor trval asi hodinu, ďalšie podrobnosti o ňom však nezverejnili.
V prvom telefonáte sa Macron s Putinom podľa Elyzejského paláca zhodli na snahe o diplomatické riešenie krízy i uzavretie prímeria vo východoukrajinskom Donbase. Putin pripísal tamojšiu eskaláciu násilia Kyjevu a "provokáciám" zo strany ukrajinských síl, pričom kritizoval, že niektoré krajiny NATO dodávajú Ukrajine zbrane, čím podľa neho podnecujú Kyjev k násilnému riešeniu.
Ruský prezident podľa Kremľa tiež zdôraznil, že očakáva od USA a NATO, že pristúpia so všetkou vážnosťou k požiadavkám Moskvy na poskytnutie bezpečnostných garancií a že ich odpovede na ne budú "konkrétne a zásadné".
Putin Macronovi okrem toho povedal, že má v úmysle stiahnuť ruských vojakov z Bieloruska ihneď, ako sa skončia prebiehajúce rusko-bieloruské vojenské cvičenia.
Ruskí vojaci ostávajú v Bielorusku, chystajú vraj vojnu, akú Európa dlho nezažila Čítajte Johnson vidí u Putina známku ochoty
Francúzsky líder sa so šéfom Kremľa spojil znova večer po tom, ako absolvoval telefonáty aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, americkým prezidentom Joeom Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom.
Biely dom bez bližších detailov uviedol, že Biden a Macron hovorili 15 minút o "pokračujúcej diplomacii a odstrašujúcom úsilí".
Kancelária britského premiéra oznámila, že Johnson reagoval na Putinove vyjadrenia z rozhovoru s Macronom ako na "vítanú známku" možnej ochoty naďalej hľadať diplomatické riešenie.
“Premiér a prezident Macron sa zhodujú v tom, že budúci týždeň bude rozhodujúci pre diplomaciu.
„
Johnson a Macron sa zhodli, že Rusko i Ukrajina musia splniť všetky svoje záväzky na základe minských dohôd, pričom Putin musí ustúpiť od "svojich súčasných vyhrážok a stiahnuť vojakov od ukrajinskej hranice".
"Premiér a prezident Macron sa zhodujú v tom, že budúci týždeň bude rozhodujúci pre diplomaciu," doplnil Johnsonov úrad.
Moskva odmieta zámer zaútočiť na Ukrajinu
Rusko v oblastiach neďaleko ukrajinských hraníc zhromaždilo podľa západných predstaviteľov viac ako 150-tisíc vojakov, čo vyvolalo obavy z možnej invázie do susednej krajiny.
Moskva takéto zámery popiera, žiada však od USA a NATO bezpečnostné záruky vrátane prísľubu, že Ukrajina nikdy nevstúpi do Severoatlantickej aliancie a NATO stiahne svoje vojenské sily z východnej Európy.
