BRUSEL. Severoatlantická aliancia (NATO) musí v čase napätia s Ruskom hľadať nástupcu generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga, informovala v piatok agentúra DPA.
Stoltenberg bol v piatok vymenovaný za budúceho riaditeľa nórskej centrálnej banky a očakáva sa, že svoj úrad prevezme najneskôr v decembri. Funkčné obdobie na čele NATO mu vyprší 30. septembra.
"Som vďačný za dôveru a teším sa na novú úlohu," uviedol 62-ročný Stoltenberg na tlačovej konferencii nórskeho ministerstva financií, na ktorú sa pripojil prostredníctvom videolinky.
Potenciálni nástupcovia
Nebolo bezprostredne jasné, či sa Stoltenberg po siedmich rokoch presťahuje späť do Nórska z vlastnej vôle, či z dôvodu, že nevidel šancu na ďalšie predĺženie zmluvy s alianciou, konštatuje DPA.
Propagandistické video. Rusko si podľa USA plánuje zámienku pre napadnutie Ukrajiny Čítajte Kto ho na poste generálneho tajomníka NATO nahradí, zostáva otvorené. Podľa informácií zo zdrojov aliancie má o túto funkciu záujem aj niekdajšia britská premiérka Theresa Mayová.
Ako možní nástupcovia Stoltenberga sa však čoraz častejšie skloňujú holandský premiér Mark Rutte, estónska premiérka Kaja Kallasová, bývalá šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová a rumunský prezident Klaus Iohannis.
Dôverné rozhovory
V zásade však väčšinou platí, že pôvodne menovaní sa nimi nakoniec nestanú, podotýka DPA.
Rozhodnutie 30-člennej aliancie o novom generálnom tajomníkovi musí padnúť najneskôr na summite NATO, ktorý sa bude konať v júni, a musí byť jednomyseľné.
Pred samotným rozhodovaním sa zvyčajne konajú dôverné rozhovory medzi jednotlivými hlavami štátov a vlád a najvyššími diplomatmi.
Chválený aj kritizovaný
Niekdajší nórsky premiér Stoltenberg získal uznanie za svoju prácu šikovného sprostredkovateľa medzi niekedy veľmi odlišnými záujmami súčasných 30 krajín NATO.
Má zásluhu najmä na zmiernení sporov o výdavkoch na obranu zo strany európskych spojencov, ktorý sa vyostril počas úradovania bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Ten sa istý čas dokonca vyhrážal, že Spojené štáty z aliancie odídu, čo mohlo viesť k jej faktickému rozpadu, píše DPA.
Stoltenberg však najmä v súčasnej ukrajinskej kríze opakovane vyvolával nespokojnosť.
Najmä v krajinách západnej a južnej Európy sa za zatvorenými dverami ozývala kritika, že podobne ako USA opakovane hovoril o vysokej hrozbe vojny i téme o prípravách NATO na najhorší scenár. Z pohľadu kritikov by takáto rétorika mohla len prispieť k ďalšej eskalácii.
Či už opúšťa NATO úplne dobrovoľne alebo nie, Stoltenberg má v súčasnosti najdlhšie funkčné obdobie v novodobej histórii aliancie, píše DPA.
