NEW YORK. Hromadenie ruských vojsk v blízkosti ukrajinských hraníc a obavy Západu z prípadnej ruskej invázie na Ukrajinu boli témami pondelkového zasadnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) v New Yorku.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová obvinila Moskvu, že v priebehu niekoľkých týždňov plánuje rozmiestniť v Bielorusku až 30-tisíc ruských vojakov. Podľa nej ide o bojové jednotky "pripravené vykonávať útočné akcie na Ukrajine".
V Kyjeve zadržali skupinu ľudí, ktorá plánovala vyvolať násilné nepokoje Čítajte Ide o najväčšiu mobilizáciu vojakov v Európe
Washington si podľa nej neželá konfrontáciu, avšak v prípade invázie na Ukrajinu by USA "konali rýchlo". TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr AP, AFP, DPA a Reuters.
"Po rozmiestnení približne 5000 vojakov v Bielorusku sme videli dôkazy o tom, že Rusko má v úmysle rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť (v Bielorusku) na viac ako 30-tisíc vojakov v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Jednotky by boli menej ako dve hodiny severne od Kyjeva," uviedla Thomasová-Greenfieldová. Americká diplomatka zároveň varovala Rusko pred "nebezpečnou cestou" smerom k vojne.
"Toto je najväčšia – a hovorím to nahlas a zreteľne – najväčšia mobilizácia vojakov v Európe za uplynulé desaťročia. Ide o (ruské) bojové jednotky pripravené vykonávať útočné akcie na Ukrajine," vyhlásila Thomasová-Greenfieldová.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia ešte predtým obvinil americkú kolegyňu z toho, že vytvára hystériu a "megafónovú diplomaciu" zvolaním prvého zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN o aktuálnej kríze.
Nebenzia odišiel pred vystúpením Kyslyciu
Západ nemá dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia, že Rusko v blízkom čase zaútočí na Ukrajinu. V pondelok to počas zasadnutia vyhlásil ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia, podľa ktorého paniku okolo Ukrajiny vyvolávajú tí, ktorí sa snažia rozvíjať tému "mýtickej hrozby" zo strany Ruska.
"Do vojenskej akcie Ruska proti Ukrajine ostáva (podľa Západu) niekoľko týždňov, ak nie dní. Pritom neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali také vážne obvinenia," uviedol Nebenzia, ktorého citovala agentúra TASS.
"Reči o prichádzajúcej vojne sú samy o sebe provokačné... Akoby ste chceli, aby sa to, čo si domýšľate, stalo skutočnosťou... My takú paniku nepotrebujeme, povedal pán Zelenskyj, potrebujú ju tí, ktorí rozvíjajú tému mýtickej ruskej hrozby," pokračoval ruský veľvyslanec, pričom odkazoval na slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ten počas víkendu vyzval Západ, aby nevyvolával "paniku" v súvislosti so situáciou na ukrajinských hraniciach.
Agentúra TASS pripomína, že Nebenzia odišiel zo zasadnutia BR OSN pred vystúpením ukrajinského veľvyslanca pri OSN Serhija Kyslyciu. Podľa Nebenziu nešlo o "demarš" a zasadnutie musel opustiť pre naplánované stretnutie s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.
Biden varoval Rusko
Americký prezident Joe Biden varoval v pondelok Rusko pred vážnymi následkami, ak sa "odkloní od diplomacie a zaútočí na Ukrajinu", informovala agentúra AFP.
"Ak chce Rusko úprimne riešiť naše vzájomné bezpečnostné obavy prostredníctvom dialógu, budú sa Spojené štáty a ich spojenci a partneri naďalej zapojovať v dobrej viere... Ak sa naopak Rusko odkloní od diplomacie a napadne Ukrajinu, tak ponesie zodpovednosť a bude čeliť rýchlym a vážnym následkom," uviedol Biden vo vyhlásení.
Rusko sa pokúsilo verejnú schôdzku zrušiť
Spojené štáty požiadali o zasadnutie BR OSN pre obavy z ruskej invázie na Ukrajinu. Washington žiada, aby Moskva stiahla približne 100-tisíc ruských vojakov zhromaždených na hraniciach s Ukrajinou.
Rusko odmieta tvrdenia, že plánuje inváziu, a naopak žiada, aby členovia Severoatlantickej aliancie (NATO) nerozmiestňovali svoje jednotky vo východnom krídle Aliancie a aby sa Ukrajina nikdy nestala členom NATO.
Na začiatku pondelkového zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN sa Rusko narýchlo pokúsilo verejnú schôdzku zrušiť. Desať z pätnástich členov rady však hlasovalo za jej pokračovanie. Traja členovia sa zdržali a proti hlasovalo len Rusko a Čína.
DPA pripomenula, že piati stáli členovia BR OSN (Británia, Čína, Francúzsko, Rusko, USA) nemajú právo veta v procedurálnych záležitostiach. Možnosť veta sa totiž vzťahuje na rozhodnutia BR OSN.
Delegáti ako prejav solidarity
Delegácia Európskeho parlamentu (EP) je na Ukrajine ako prejav solidarity s obyvateľmi tejto krajiny. Oznámila to v pondelok na Twitteri predsedníčka EP Roberta Metsolová.
Ukrajina je podľa jej slov nezávislá krajina a môže slobodne určovať svoju budúcnosť.
"Budeme podporovať silnú odozvu na akékoľvek ohrozenie územnej celistvosti Ukrajiny," napísala. "Nesmieme nikomu povoliť, aby nás rozdelil," dodala.
Osemčlenná pracovná misia europoslancov je na Ukrajine od 30. januára a pôsobiť tam bude do stredy 2. februára.
Misiu vedú nemecký europoslanec a predseda Výboru EP pre zahraničné veci (AFET) David McAllister a francúzska europoslankyňa a šéfka Podvýboru EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE) Nathalie Loiseauová. Okrem nich delegáciu doplnili ďalší šiesti zákonodarcovia z AFET a SEDE.
Poslanci majú za cieľ priamo na mieste pozorovať situáciu, ktorá vznikla po masovom prísune ruských vojsk do blízkosti ukrajinských hraníc. Chcú takto prejaviť solidaritu EP s Ukrajincami a vyjadriť nesúhlas s krokmi Ruska, ktoré by viedli k ďalšiemu stupňovaniu krízy.
