MOSKVA. Kremeľ v pondelok odsúdil plány Británie zaviesť sankcie voči Rusku, ktoré majú Moskvu odradiť od prípadnej invázie na Ukrajinu, a v tejto súvislosti pohrozil odvetnými krokmi. Informovala o tom agentúra AFP.
Hovorca Kremľa reagoval na nedeľňajšie vyhlásenie britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej, ktorá oznámila, že Londýn budúci týždeň predloží návrh nového zákona o sankciách.
Zvyšujú napätie na kontinente
Avizovaný návrh rozšíri možnosť uvalenia sankčných opatrení tak, aby sa ich terčom mohla "akákoľvek spoločnosť, ktorá je zaujímavá pre Kremeľ a režim v Rusku".
Putinovi oligarchovia sa nebudú mať kde schovať. Británia pripravuje nový zákon o sankciách Čítajte "Toto vyhlásenie Londýna je veľmi znepokojujúce, a to nielen pre naše spoločnosti. Poukazuje na značnú mieru nepredvídateľnosti Londýna a je dôvodom na vážne obavy medzinárodných finančných štruktúr," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Avizované kroky Spojeného kráľovstva označil za "zjavný útok na podnikanie".
"Britský kabinet v podstate ohrozuje aj svoje veľké podniky," uviedol ďalej Peskov s tým, že Londýn svojimi krokmi "masívne zvyšuje napätie na európskom kontinente."
Dodal, že ak sa cieľom britských sankcií stanú ruské firmy, Moskva zareaguje zodpovedajúcimi "odvetnými opatreniami". "Tieto opatrenia budú vychádzať z našich vlastných záujmov," povedal Peskov bez ďalším podrobností.
Najtvrdší sankčný režim proti Rusku
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová v pondelok v parlamente povedala, že Spojené kráľovstvo sprísni svoju legislatívu s cieľom uvaliť prísnejšie sankcie na Rusko. Pôjde o reakciu Londýna na nahromadenie ruských vojenských jednotiek pri hraniciach s Ukrajinou. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
"Bude to najtvrdší sankčný režim proti Rusku, aký sme kedy mali," povedala Trussová poslancom s tým, že "tí v Kremli a okolí sa nebudú mať kam schovať". Sankcie sa podľa nej zamerajú na každého, kto "poskytuje strategickú alebo ekonomickú podporu ruskému režimu".
"Zlý zámer Moskvy je jasný, na ukrajinskej hranici zhromaždili viac ako 100-tisíc vojakov," komentovala Trussová rastúce napätie medzi Ruskom a Ukrajinou.
"Vieme, že nebezpečenstvo je skutočné," dodala šéfka britskej diplomacie a vyzvala Moskvu, "aby deeskalovala (situáciu), stiahla svoje jednotky a zapojila sa do zmysluplných rozhovorov".
Pripravené uvaliť sankcie sú aj Spojené štáty
Britská ministerka uviedla, že legislatíva umožňujúca vláde zamerať sa na širší okruh ruských jednotlivcov a podnikov bude pripravená do 10. februára. Tento krok podľa Trussovej rozšíri súčasnú legislatívu, ktorá už v súčasnosti Spojenému kráľovstvu umožňuje zamerať sa na Rusov "špecificky prepojených s destabilizáciou Ukrajiny".
"Nepoviem teraz presne, na koho sa môžeme zamerať a akým opatrením zareagujeme," spresnila ministerka.
Pripravené uvaliť sankcie sú aj Spojené štáty. Sankcie uvalia na "vnútorný kruh" Kremľa, ak Rusko zaútočí na Ukrajinu, uviedol v pondelok Biely dom.
"Jednotlivci, ktorých sme identifikovali, sa nachádzajú vo vnútornom kruhu Kremľa alebo v jeho blízkosti a zohrávajú úlohu pri rozhodovaní vlády," povedala podľa agentúry AFP novinárom hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.
"Vyvinuli sme špecifické sankčné balíčky pre ruské elity a ich rodinných príslušníkov," doplnila Psakiová.
Británia pripravuje pre NATO ponuku
Vzťahy medzi Ruskom a Západom sú v súčasnosti na najhoršej úrovni od studenej vojny. Moskva rozmiestnila desaťtisíce vojakov neďaleko ukrajinských hraníc, čo vyvolalo obavy z možnej ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko takéto plány popiera.
Johnson v sobotu večer oznámil, že jeho krajina pripravuje pre NATO ponuku "veľkého" nasadenia vojakov, zbraní, vojenských lodí a lietadiel v Európe. Londýn by ju mohol oznámil už v priebehu tohto týždňa.
V pondelok plánuje Johnson telefonicky rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o situácii v súvislosti s Ukrajinou. Novinárom to povedal hovorca úradu britského premiéra.
Agentúra TASS poznamenala, že Johnson odcestuje 1. februára na Ukrajinu, aby sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Johnsona bude počas návštevy sprevádzať britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.
Škody by utrpelo aj Maďarsko
Ak by sa ruská agresia voči Ukrajine zmenila na inváziu, potom by veľké škody utrpelo aj Maďarsko, lebo by rástli ceny energií a potravín, vznikli by problémy v ekonomike a hrozil by tiež migračný tlak.
Podľa agentúry MTI to vyhlásil britský minister obrany Ben Wallace v pondelok v Budapešti po schôdzke s maďarským šéfom rezortu obrany Tiborom Benkőm.
Wallace zdôraznil, že krajiny strednej Európy sú dôležité nielen pre Veľkú Britániu, ale aj pre Severoatlantickú alianciu.
Podľa Benkőa je Maďarsko zaviazaným členom NATO. Minister dodal, že vďaka prebiehajúcemu programu rozvoja síl je maďarská armáda silná.
Ministri rokovali o možnostiach zmiernenia rusko-ukrajinského konfliktu v snahe odvrátiť najhorší možný scenár, ktorým by bola vojna. "Uprostred boja proti koronavírusovej pandémii bo bolo vyhrotenie konfliktu mimoriadne veľkým problémom," podčiarkol Wallace.
Orbán vycestuje do Ruska
V utorok popoludní bude predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v Moskve v rámci pracovnej návštevy rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Informovala o tom v pondelok agentúra MTI, podľa ktorej to už v pondelok ruským novinárom oficiálne potvrdil aj Putinov tlačový tajomník Dmitrij Peskov.
Hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi pripomenul, že aj napriek negatívnym vplyvom koronavírusovej pandémie sa podarilo pokračovať v rusko-maďarských projektoch, z ktorých viaceré budú aj témou moskovského stretnutia, pričom Orbán s Putinom budú rokovať aj o najdôležitejších medzinárodných otázkach.
Obaja hovorcovia vyzdvihli, že obe strany považujú návštevu Orbána v Moskve za veľmi dôležitú vzhľadom na rozvinuté dvojstranné maďarsko-ruské vzťahy, píše MTI.
Pri tejto príležitosti prijme šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov svojho maďarského rezortného partnera Pétera Szijjártóa.
Opozícia žiadala stretnutie zrušiť
Orbán by aj počas návštevy Moskvy mal prezentovať spoločný postoj Európskej únie, povedala v piatok francúzska europoslankyňa a šéfka podvýboru Európskeho parlamentu pre bezpečnosť a obranu (SEDE) Nathalie Loiseauová.
Maďarská opozícia pred týždňom vyzvala Orbána, aby – v súvislosti so súčasným napätím okolo Ukrajiny – zrušil plánované stretnutie s Putinom.
Najdôležitejšou témou stretnutia s Putinom budú podľa Orbána vyvážené ekonomické vzťahy.
"Chcel by som dosiahnuť, aby sme dostali z Ruska viac zemného plynu, okrem toho ale budeme hovoriť aj o európskej bezpečnostnej situácii. Záujmom Maďarska je mier," povedal maďarský ministerský predseda v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió.
V súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom poznamenal, že Maďarsko ako členská krajina Severoatlantickej aliancie a Európskej únie rokovalo o tejto otázke so svojimi západnými spojencami.
Návštevu konzultoval so Stoltenbergom
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok z Moskvy telefonicky konzultoval s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, uviedol pre agentúru MTI Orbánov hovorca Bertalan Havasi.
Podľa jeho slov premiér informoval šéfa NATO o tom, že v utorok bude rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Orbán so Stoltenbergom zhodnotili situáciu na rusko-ukrajinských hraniciach a vyjadrili sa za zníženie napätia a za snahu o riešenie sporov prostredníctvom dialógu.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó dodal, že Orbán už o návšteve Moskvy predtým hovoril aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorého krajina aktuálne predsedá Rade Európskej únie.
Macron zvažuje osobné stretnutie s Putinom
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéf Kremľa Vladimir Putin spolu v pondelok večer opäť hovorili o Ukrajine. Išlo o druhý telefonát oboch štátnikov za uplynulé dni. Potvrdil to Kremeľ a neskôr aj Elyzejský palác.
Správu priniesli agentúry AFP a TASS.
"Lídri si naďalej vymieňali názory na situáciu okolo Ukrajiny a na otázky spojené s dlhodobými právne záväznými bezpečnostnými zárukami pre Rusko," uviedol Kremeľ v tlačovom vyhlásení.
Moskva zároveň spresnila, že lídri oboch krajín zvážia osobné stretnutie.
Putin v piatok Macronovi povedal, že reakcie Spojených štátov a Severoatlantickej aliancie (NATO) na ruské návrhy týkajúce sa bezpečnosti neriešili hlavné obavy Moskvy. Ruský prezident tiež uviedol, že nechce, aby sa situácia ohľadom Ukrajiny vyhrotila.
Elyzejský palác po telefonáte lídrov uviedol, že pondelkový hovor nadväzoval na rozhovory, ktoré Macron uskutočnil so svojimi ruskými a ukrajinskými partnermi, a tento krok prichádza ako súčasť úsilia o deeskaláciu napätia.
Paríž ďalej uviedol, že Macron a Putin privítali "pozitívny pokrok" po stredajších rozhovoroch v normandskom formáte (Francúzsko, Nemecko, Rusko a Ukrajina) a podporili ďalší dialóg o implementácii dohôd o prímerí na Ukrajine dohodnutých v roku 2015.
Relatívne zmierlivý tón Macrona voči Rusku je v kontraste s tvrdšou rétorikou francúzskych spojencov v NATO – Británie či Spojených štátov, poznamenala AFP.
