MOSKVA. Veľvyslanec USA v Moskve John Sullivan doručil ruskému ministerstvu zahraničných vecí písomnú odpoveď Washingtonu na návrh bezpečnostných záruk, ktoré požaduje Rusko v súvislosti so situáciou na Ukrajine.
"Predal dva dokumenty - jeden od Spojených štátov, druhý od Severoatlantickej aliancie," napísal na svojom webe denník Kommersant bez toho, aby spresnil zdroj svojej informácie.
„Vedúci americkej diplomatickej misie odovzdal písomnú odpoveď americkej administratívy na návrh bilaterálnej zmluvy o bezpečnostných zárukách," uviedol ruský rezort diplomacie vo vyhlásení po stretnutí Sullivana s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Alexandrom Gruškovom.

Rusko v návrhu, odovzdanom USA v polovici decembra, požadovalo od Američanov, aby zaručili, že nepripustia ďalšie rozšírenie NATO na východ, ukončia vojenskú spoluprácu s bývalými sovietskymi republikami, stiahnu z Európy jadrové zbrane a nerozmiestnia tam žiadne útočné zbrane, ktoré by mohli ohroziť Rusko.
Ruskí predstavitelia opakovane hovorili, že od USA očakávajú podrobnú odpoveď na každý z ôsmich bodov návrhu, pripomenul Kommersant.
Washington dal jasne najavo, že nemieni rokovať o ruských požiadavkách, aby sa jednotky NATO a zbrane stiahli z východu Európy a aby sa Západ zaručil, že sa Ukrajina nikdy nepripojí k NATO.
Vyjadril ale ochotu debatovať o ďalších bodoch, ako je kontrola zbrojenia či opatrenia na budovanie dôvery, poznamenala agentúra Reuters. Dodala, že ďalší vývoj krízy určí skutočnosť, či Moskva, ktorá sústredila množstvo vojakov pri hraniciach s Ukrajinou, bude pripravená akceptovať toto zúženie agendy.
Pragmatický dokument
Americký minister zahraničia Antony Blinken na tlačovej konferencii nechcel podrobnejšie o oficiálnej americkej odpovedi hovoriť, ale uviedol, že opakuje skoršie postoje formulované verejne.
V nasledujúcich dňoch očakáva ďalšie rokovania so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, až sa Rusi zoznámia s obsahom odovzdaného dokumentu. USA sú podľa šéfa americkej diplomacie pripravené na dialóg a je na Rusku, akú si zvolí cestu.
"Nič sa nemení, nič sa nezmení... dvere NATO zostávajú otvorené," povedal v tejto súvislosti Blinken. Uviedol, že dokument doručený ruskej vláde je "pragmatický" a obsahuje aj množstvo amerických návrhov.
Odpoveď na ruské požiadavky vraj bola zostavovaná v spolupráci so spojencami USA. Tí podľa Blinkena vidia dané otázky rovnako ako Washington.
Putinovi predložia návrhy
Šéf ruskej diplomacie vyjadril ochotu americkú odpoveď zverejniť, ale americkí diplomati ho požiadali, aby to nerobil, tvrdí Kommersant.
Lavrov dnes pred ruskými poslancami vyhlásil, že Moskva nemôže americký dokument zverejniť, ale verejnosť v Rusku aj v ďalších krajinách si zaslúži, aby bola informovaná o podstate americkej odpovede.
Podľa Lavrova ministerstvo po americkej odpovedi tiež predloží prezidentovi Vladimirovi Putinovi návrhy ďalších krokov v bezpečnostnej oblasti.

Kyjev dnes prostredníctvom ukrajinského ministra zahraničných vecí oznámil, že voči západnej odpovedi na ruské požiadavky nemá námietku, pretože zohľadňuje jeho postoje.
Washington podľa Kommersantu predpokladá, že Rusko sa môže odhodlať použiť silu proti Ukrajine, ako o tom hovorila námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Wendy Shermanová. Útok by podľa nej mohol nastať do polovice februára.
NATO je pri Rusku "pripravené na najhoršie"
Návrhy doručilo Rusku aj NATO. "Opäť sa obraciame na Rusko, aby sme sa pokúsili ísť cestou dialógu a našli politické riešenie," uviedol generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg po tom, čo Aliancia zaslala Moskve písomnú odpoveď na bezpečnostné požiadavky. "Veríme v dobré riešenie – deeskaláciu, na ktorej pracujeme –, ale takisto sme pripravení na najhoršie," dodal.
Stoltenberg uviedol, že NATO je pripravené na diskusiu s Ruskom ohľadne jeho obáv, avšak odmietol hlavnú požiadavku Moskvy na vylúčenie ukrajinského a gruzínskeho členstva v NATO. "Nemôžeme a nebudeme robiť kompromisy týkajúce sa zásad, na ktorých spočíva bezpečnosť našich spojenectiev a bezpečnosť v Európe a Severnej Amerike," vyhlásil.
Rusko rozmiestnilo pri ukrajinských hraniciach desaťtisíce vojakov a Kyjev aj niektoré západné krajiny tvrdia, že Moskva pripravuje možnú inváziu na Ukrajinu.
Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo proruských povstalcov v Donbase, ale popiera, že by chystalo útok proti svojmu susedovi.
Rokovania o Ukrajine v Paríži trvali 8,5 hodiny
- Stredajšie rozhovory predstaviteľov Francúzska, Nemecka, Ukrajiny a Ruska v tzv. normandskom formáte v Paríži "neboli jednoduché", účastníci sa však dohodli na uskutočnení ďalších rokovaní – o dva týždne v nemeckej metropole Berlín. Oznámil to námestník vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak, ktorý na rokovaniach zastupoval Kremeľ. Rozhovory v Elyzejskom paláci trvali osem a pol hodiny. Hlavným prínosom parížskych rozhovorov bola podľa Kozaka skutočnosť, že "napriek všetkým nezhodám v interpretáciách sme sa zhodli, že prímerie (na východnej Ukrajine) musia dodržiavať všetky strany v súlade s dohodami." Ako pokračoval Kozak, avizované rokovania v Berlíne sa opäť uskutočnia na úrovni diplomatických vyslancov. O summite vedúcich predstaviteľov sporiacich sa štátov sa zatiaľ neuvažuje, dodal. "Mali sme ťažký, ale možno prvý priamy rozhovor o všetkých problémoch súvisiacich s implementáciou Minských dohôd," povedal Kozak po skončení rokovaní. Zdôraznil, že proruské separatistické oblasti na východe Ukrajiny a zvýšené napätie pozdĺž rusko-ukrajinských hraníc sú "dve samostatné záležitosti".