DERRY. Edward Daly, biskup zo severoírskeho mesta Derry, máva na archívnom zábere v miernom predklone zakrvaveným kusom látky a rýchlym krokom odvádza skupinku ľudí za roh ulice. Štyria muži za ním nesú bezvládne telo chlapca.
Na rohu pribieha na pomoc ešte piaty muž a do cesty sa im postaví britský vojak s útočnou puškou. „Uhni, ty zbabelec, uhni," okríkne ho muž v obleku držiaci chlapca za nohy. Vojak ustúpi.
„Toho chlapca zastrelili, keď utekal preč. Bol len kúsok za mnou, keď padol na zem. Počul som streľbu, ale on ozbrojený nebol. Bol to len chlapec, mohol mať okolo pätnásť rokov. Len utekal preč, rovnako ako ja,“ povedal neskôr Daly novinárom. Zreteľne bolo počuť, ako sa mu láme hlas.
Tým chlapcom bol 17-ročný John Duddy, prezývaný Jackie. Mladý robotník a nádejný boxer. Duddy bol prvou zo štrnástich obetí Krvavej nedele (Bloody Sunday), masakru v meste Derry, ktorý sa stal prelomovým bodom konfliktu v Severnom Írsku.
Päťdesiate výročie udalosti z nedele 30. januára 1972 uplynulo túto nedeľu.
Krehké prímerie
Na to, ako jediný deň dokáže zmeniť životy ľudí, spomínala pred tromi rokmi pre SME aj 60-ročná Geena McFeelly, ktorá v ére Troubles (Problémy - obdobie nepokojov pozn. red.) vyrastala.
„Museli sme si zvyknúť, že nás kedykoľvek môže zabiť ostreľovač. Že vedľa nás môže vybuchnúť bomba,“ vraví.
Nedeľa, krvavá nedeľa, spieval Bono, mával bielou zástavou a omylom tyčou rozbil nos fanúšikovi Čítajte Rany po Krvavej nedeli sú hlboké a odovzdávajú sa z generácie na generáciu. Najmä mladí radikáli - často huckaní rodičmi či inými autoritami - zastávajú názor, že vojna v Severnom Írsku sa nikdy neskončila.
