BRATISLAVA. Bolo krátko po páde Berlínskeho múru a Nemci sa pokúšali znovu zjednotiť krajinu, ktorú spojenci rozdelili po druhej svetovej vojne. Stále však proti sebe stáli dva znepriatelené vojenské bloky.
Západné Nemecko bolo členom Severoatlantickej aliancie, východné Nemecko súčasťou Varšavskej zmluvy a na jej území bolo 380-tisíc sovietskych vojakov.

Moskva nakoniec súhlasila s tým, že vojakov stiahne, čo v roku 1994 aj urobila, a celé jednotné Nemecko sa stane súčasťou NATO.
Otázka, prečo takúto dohodu podpísala, sa v týchto týždňoch vracia do centra geopolitického súboja medzi Ruskom a Západom.
Ani o kúsok ďalej na východ
Ruská verzia, ktorú opakuje prezident Vladimir Putin, hovorí, že NATO sľúbilo, že po zjednotení Nemecka a zrušení Varšavskej zmluvy sa už aliancia nebude rozširovať smerom na východ.
To sa však stalo už v roku 1997 vstupom Česka, Poľska a Maďarska, v roku 2004 pokračovalo aj Slovensko a zatiaľ naposledy v roku 2020 Severné Macedónsko.