Aj stredná Európa musí viac presadzovať zelené technológie, inak nebude mať konkurenčnú výhodu, hovorí v rozhovore pre SME podpredseda Európskej komisie MAROŠ ŠEFČOVIČ.
Pri hodnotení roku 2021 vyzdvihol, že napriek počiatočným problémom sa Európska únia stala najväčším výrobcom vakcín proti covidu-19 na svete. Brusel podľa neho prispel aj k tomu, že situácia s utečencami na poľsko-bieloruskej hranici sa zlepšuje.
Budúcnosť vidí okrem iného vo výrobe batérií do elektromobilov, bez toho podľa neho už Slovensko nebude automobilovou veľmocou. Máme na to vyhradené peniaze, musíme ešte získať kvalifikovanú pracovnú silu a suroviny, tvrdí.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Ako na prácu Európskej komisie vplýval fakt, že rok 2021 bol pandemickým rokom?
Zo dňa na deň sme sa museli presunúť do online priestoru. Trúfam si povedať, že už sme experti na všetky platformy, ktoré umožňujú komunikáciu.
Napríklad s Európskym parlamentom vo všetkých oficiálnych jazykoch, čo je technicky mimoriadne náročné. Museli sme zmeniť pravidlá prijímania rozhodnutí, hlasovania v parlamente.
Ako Komisia sme v prísnom lockdowne ostali možno mesiac, dva, potom už predsedníčka Ursula von der Leyenová chcela, aby sme sa opäť začali osobne stretávať minimálne na zasadnutiach kolégia, čo bolo podľa mňa správne rozhodnutie.
Európska komisia si na začiatku roka vypočula mnoho kritiky za údajné nezvládnutie zásobovania vakcínami. Ako to vnímate s odstupom?
Prežívame bezprecedentnú krízu, prvú globálnu pandémiu v modernom období. S odstupom času môžeme povedať, že si Komisia vyslúžila obrovské uznanie za to, že ako EÚ sme postupovali spoločne.
Stali sme sa najväčším výrobcom vakcín na svete, Európe sme dodali viac ako miliardu dávok a popri tom sme ako jediní na svete nezastavili vývoz vakcín do iných štátov. Dodali sme viac ako u nás, 1,4 miliardy dávok. V tomto roku sme sa tak stali farmaceutickou veľmocou.
Začiatky boli veľmi zložité a keď mal jeden z výrobcov problémy s produkciou, hneď vznikol časový sklz, ale potom sa to dobehlo. Dnes nemusíme riešiť, či máme dostatok vakcín, ale to, ako presvedčiť viac ľudí, aby sa dali zaočkovať.
Vidíme, že vakcíny pomáhajú, a vedecké poznatky potvrdzujú, že väčšiu šancu na ľahký priebeh majú zaočkovaní pri všetkých mutáciách vrátane omikronu.
Ako vnímate rozdiely v zaočkovanosti členských štátov Únie? Nízka je napríklad na Slovensku. Je to v komunikácii Únie alebo jednotlivých štátov?
Od začiatku sme chceli členským štátom ponúknuť jednotný komunikačný servis v spolupráci s Európskou liekovou agentúrou. V rôznych krajinách to zafungovalo rôzne.
V Portugalsku mohlo mať vplyv napríklad to, že ľudia si prešli dramatickým obdobím, rovnako ako Španielsko. To mohlo namotivovať ľudí, aby sa očkovali, nech sa už niečo podobné nezopakuje. Ľudia vždy najviac dajú na vlastné osobnosti.
Komisia získala v poslednom roku nové kompetencie, kladieme základy zdravotnej únie a sústreďujeme sa na to, aby každá členská krajina mala dostatok vakcín, dostatok zdravotníckeho materiálu či lekárskeho vybavenia. V rámci pomoci si napríklad pomáhame s ventilátormi.
Únia zažíva na hranici Poľska s Bieloruskom novú utečeneckú krízu. Nepoučili sme sa po poslednej skúsenosti?
Na hraniciach Poľska a Litvy s Bieloruskom sa situácia výrazne zlepšuje. Zafungovala solidarita medzi členskými štátmi, pôsobila aj európska diplomacia. Za pár týždňov sa podarilo zastaviť prílev zneužitých ľudí, ktorých do Bieloruska dovážal režim Alexandra Lukašenka a využíval ich na hybridné hrozby proti Únii.
Podarilo sa zastaviť lety z kritických krajín ako Irak, našlo sa riešenie s firmami, ktoré na tieto lety požičiavali lietadlá, zastavila sa hrozba, že ďalším zdrojom utečencov sa stane Stredná Ázia.
Pribúdajú mŕtvi. Poľsku s krízou na bieloruských hraniciach pomôžu Česi, ponúklo sa aj Slovensko Čítajte Aj táto kríza ukazuje, že krajiny tomuto problému musia venovať adekvátnu pozornosť, lebo nikto v Európskej únii nie je imúnny proti hybridným hrozbám.
Dotlačí toto Úniu k spoločnej azylovej politike?
Postupujeme. Pred pár mesiacmi sme predložili migračný balíček, ktorý dával dôraz na ochranu vonkajších hraníc, posilňoval návratovú politiku, aby sa migranti, ktorí nemajú nárok na azyl, čím skôr vrátili späť do krajiny pôvodu.
Často je to veľká výzva, lebo mnohé krajiny nechcú svojich občanov prebrať. Rokujeme preto s krajinami pôvodu, aby sa dodržala zásada medzinárodné práva, podľa ktorej každý štát zodpovedá za vlastných občanov.
Rokovanie na úrovni ministrov vnútra však postupuje pomalšie, predpokladám, že počas francúzskeho predsedníctva v prvom polroku 2022 sa aj táto téma dostane do popredia a podarí sa nám urobiť rozhodný pokrok k tomu, aby sme schválili všetky návrhy tohto balíka.
Komisia tento rok predstavila klimatický plán Fit for 55, podľa ktorého do konca desaťročia Únia zníži emisie skleníkových plynov o 55 percent. V novembri bol klimasummit COP26. Ste spokojní s tým, kam sme sa v boji s klimatickou zmenou posunuli?
Politika je umenie možného a COP26 sa začínal v čase, keď začali rásť ceny energií. Bolo teda evidentné, že rozhodovanie nebude jednoduchšie. Do toho sa pridávali napätia na geopolitickej úrovni – medzi Spojenými štátmi a Čínou alebo na ukrajinskej hranici. Vzhľadom na túto náladu sa dosiahlo maximum, k čomu veľmi prispela Európska únia.
Najdôležitejšie je, že aj na politickej úrovni vznikla dohoda, že hranica oteplenia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou je 1,5 stupňa, a nie dva stupne, čo sme si mysleli v roku 2015 pri uzatváraní Parížskej klimatickej dohody.
Svetoví hráči sa dohodli na obmedzení emisií metánu a o príspevku bohatších chudobnejším pri prechode na zelenú ekonomiku vo výške sto miliárd dolárov ročne, kam by sme sa mali dostať v roku 2023.
Stačí to?
Rokovania prebiehajú každý rok a budeme sa musieť vrátiť k plánu, ako sa dostať pod 1,5 stupňa. Verím, že aj ostatné ekonomiky sa pridajú k Európskej únii a rozpracujú to do konkrétnych zákonov.
Uplynulý víkend sme videli ničivé tornáda v Spojených štátoch a dúfam, že už ani tam nikto nepochybuje, že nejde o dielo náhody. Sme veľmi radi, že sa k nám pridala aj administratíva Joea Bidena rovnako ako veľký biznis. Pre ľudstvo to bude séria najťažších rozhodnutí, ktoré bude musieť prijať v najbližších desaťročiach.
Keď Komisia predstavila plán Fit for 55, mnohí hovorili, že sa na to ide príliš rýchlo. Veríte tomu, že v tejto podobe bude realizovaný?
“Budeme sa musieť vrátiť k plánu, ako sa dostať pod 1,5 stupňa. Verím, že aj ostatné ekonomiky sa pridajú k Európskej únii a rozpracujú to do konkrétnych zákonov.
„
Boju s klimatickou zmenou sme sa začali venovať v roku 1990. Európsky HDP odvtedy vyrástol asi o 60 percent a emisie sa znížili o 31 percent. Ako prvá veľká ekonomika sme ukázali, že rásť sa dá aj pri znižovaní emisií.
Veríme, že ako Európa budeme mať výhodu z toho, že sme najďalej lídrom v oblasti zelených technológií, o ktoré sa zaujímajú svetové trhy. Uvedomujeme si, že máme medzi členskými krajinami rôzne štartovacie pozície, najmä pri priemyselných krajinách ako Česko alebo Slovensko.
Štrukturálne fondy, plán obnovy či fondy, ktoré sa napĺňajú z predaja emisných povoleniek, sú zamerané práve na to, aby sa zjednodušila transformácia priemyslu v týchto krajinách, aby sme preškolili ľudí.
Od lídrov počuť aj silnejšie vyjadrenia, ale na stretnutí ministrov európskych záležitostí alebo šéfov vlád si je veľká väčšina členských štátov vedomá, že niet inej cesty.
Prejaví sa aj to na konkrétnych krokoch?
Politické smerovanie je jednoznačné a dôležité je, aby sme sa zorientovali aj my v strednej Európe a stavili oveľa viac na presadzovanie moderných technológií. Toto bude rozhodovať o tom, či ostaneme priemyselnými krajinami, či budeme dominantnými pri výrobe automobilov a pri intenzívnej priemyselno-energetickej aktivite, ako sú železiarne, oceliarne alebo hlinikárne.
Budeme musieť využívať nástroje na znižovanie emisií oxidu uhličitého. Ak napríklad vo Švédsku začnú bez emisií produkovať oceľ, budú mať obrovskú konkurenčnú výhodu a Slovensko bude zaostávať.
Vy máte okrem iného na starosti rozvoj výroby batérií v Európe. Hovoríte, že do roku 2025 by Únia v tomto mohla byť sebestačná.
Maroš Šefčovič (55)
- Slovenský diplomat bol veľvyslancom v Tel Avive aj pri Európskej únii.
- V Európskej komisii je od roku 2009, v súčasnosti je podpredsedom pre medzinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.
- Okrem inéhho koordinuje činnosti Komisie týkajúcej sa Európskej aliancie pre batérie, za Komisiu vedie aj rokovania s Veľkou Britániou o vzťahoch po jej odchode z Európskej únie.
- Bruselský web Politico ho označil za ôsmeho najvplyvnejšieho európskeho politika pre budúci rok, nazval ho „tvorcom dohôd“.
Toto odvetvie sa rozvíja zázračne rýchlo. V roku 2017 ma stálo veľa politickej energie, aby som presvedčil automobilky aj kľúčové krajiny, že majú naskočiť na trend elektromobility.
Presviedčal som ich, že ak v tomto úsilí neuspejeme, dostaneme sa do situácie, že o desať rokov síce budeme môcť kúpiť limuzínu európskej značky, ale komponenty budú odinakiaľ. Už sa nebudeme môcť viac tváriť, že vyrábame najkvalitnejšie a najmodernejšia autá na svete.
Nakoniec sme našli spoločnú reč a momentálne sme destináciou číslo jedna pre investície zo zahraničia.
V Európe sa do tohto nového priemyslu investuje 3,5-krát viac prostriedkov ako v Číne, za posledné dva roky hovoríme o investíciách v hodnote viac ako 60 miliárd eur ročne. Druhý rok po sebe sme jednotkou v počte predaných elektromobilov.
Aký to má dosah na strednú Európu?
Maďarsko je dnes najväčším producentom batérií v Európe a ich desiatym najväčším vývozcom vo svete, čo dosiahli za tri roky. Tesne za ním je Poľsko, ktoré vyrába batérie aj materiály na ich výrobu, pokrýva recykláciu aj elektromobilitu.
Po celej Európe nabehne do roku 2025 viac ako sedemdesiat obrovských projektov. So svojou silou sa pridáva Nemecko či Francúzsko, čo bude znamenať, že od roku 2025 by Európa mala byť schopná produkovať šesť až osem miliónov batérií pre vozidlá ročne. Problém nie sú investície, ale potrebujeme nerastné suroviny a pripravenú pracovnú silu.
Máme ich?
Do roku 2025 potrebujeme vyškoliť osemstotisíc ľudí, vytvorili sme preto školiaci program. So Španielskom a s Francúzskom sme sa dohodli, že takto každé pripraví po 150-tisíc ľudí, Maďarsko zasa 40-tisíc ľudí. Niečo podobné sa pripravuje v ďalších krajinách, som rád, že rokovania sa začali aj so Slovenskou republikou.
Slovensko by sa mohlo stať batériovou veľmocou, myslí si Šefčovič Čítajte Kľúčové nerastné suroviny sa ťažia napríklad v takmer otrockých podmienkach Konžskej demokratickej republiky, v Srbsku zas prebiehajú na protest proti plánovanej ťažbe lítia masívne protesty. Nebude problém so surovinami?
Podrobne posudzujeme v Únii, kde máme zdroje, hľadáme spôsoby, ako ich recyklovať alebo nahradiť.
Pokiaľ ide o spoluprácu so Srbskom alebo s Ukrajinou, výzvou je komunikácia s miestnymi. Ľudia si s baníctvom spájajú zničenú prírodu, spúšť. Preto sme vypracovali princípy udržateľného baníctva. Komunita musí vedieť, čo im to prinesie, akú majú firmy a vlády zodpovednosť za to, aby sa po vyťažení všetko dostalo do pôvodného stavu.
Som presvedčený, že ak Únia preberie garancie za takéto baníctvo, bude to pre životné prostredie oveľa šetrnejšie ako ťažba takýchto nerastných surovín v Afrike alebo v Ázii.
Každá batéria bude mať digitálny pas, v ktorom bude uvedené, odkiaľ pochádzajú nerastné suroviny, aká je jej uhlíková stopa a ako sa budú materiály recyklovať. Práve toto takzvané urban mining považujeme za veľmi dôležité.
Vediete aj rokovania s Britániou o vzťahoch po brexite. O kľúčovej dohode som pred rokom písal krátko pred štedrovečernou večerou, mám sa na niečo podobné prichystať aj tentoraz?
Dúfam, že to nebude až tak dlho trvať. Veľké dohody vznikli už minulý rok, tento rok prebiehajú náročné rokovania o tom, ako tieto dohody naplniť. Skúsenosť nebola najlepšia, lebo Briti často dohody neplnili alebo robili jednostranné kroky, ktoré boli potom veľmi citlivo vnímané.
“Od Britov sme žiadali, aby mohli občania Únie po odchode krajiny fungovať čo najnormálnejšie, čo sa podarilo. Z dennodenného života by sa pre občanov Slovenska nemalo nič zásadnejšie meniť.
„
Mnohí si kládli otázku, či má zmysel s týmito partnermi rokovať, ak nevieme, čo nastane o pár mesiacov. Dohody by sa mali po ratifikácii dodržiavať a Británia sa vždy hrdila tým, že ako právny štát dohody dodržiava.
Prial by som si, aby sme tento rok zakončili v ľahšej atmosfére. Verím, že doriešime dodávky liekov pre Severné Írsko a posunieme sa aj v otázkach ako colné a veterinárne kontroly medzi Veľkou Britániou a Severným Írskom.
Británia je náš večný sused, spojenec a bolo by dobré, keby sa už venovali globálnym témam, ako sú vzťahy s Ruskom alebo s Čínou, svetovému obchodu či klimatickej zmene. Aby sme sa už nevenovali otázkam colníc a podobne, čo sme v Európskej únii už pred rokom považovali za vyriešené.
Sú v rokovaniach témou aj podmienky vstupu a práva občanov Európskej únie v Británii?
S britskými partnermi pravidelne hodnotíme tému práv občanov Únie v Spojenom kráľovstve. Žiadali sme, aby mohli fungovať čo najnormálnejšie, čo sa podarilo. Z dennodenného života by sa pre občanov Slovenska nemalo nič zásadnejšie meniť.
