BRUSEL, BRATISLAVA. Každý Európan chce byť aspoň trochu Dánom, začína svoj článok magazín Economist.
"Dánske drámy vyhrávajú ceny, kým tamojšie komédie majú humor natoľko čierny, že ich prívrženci by sa mohli obávať, že skončia na zozname hľadaných ľudí Interpolom. Je to však dánsky pracovný systém, ktorý si vyslúžil najväčšie pochvaly," píše magazín.

Ľavičiari oceňujú, že v dánskych reštauráciách s rýchlym občerstvením ľudia pripravujú burgery za takmer dvadsať eur na hodinu, pravičiari žasnú, že toto všetko môže fungovať aj bez štátom určenej minimálnej mzdy.
Tú nahrádzajú kolektívne zmluvy, ktoré pokrývajú väčšinu zamestnancov. A podobne je to aj v susednom Švédsku. "Hovoriť Škandinávcom ako riadiť pracovný trh je podobné tomu, akoby sme mali učiť Francúzov ako piecť bagety," poznamenáva Economist. "Napriek tomu sa presne v tejto pozícii severské štáty ocitli."
Minimálna nebude rovnaká
Európskymi orgánmi totiž v minulých týždňov postupoval návrh smernice o európskej minimálnej mzde, definitívne by ho mohli schváliť v prvej polovici budúceho roka.
Proti boli najmä severské štáty, ktorým sa nepáčilo, že by na podobu ich pracovného trhu mohli vplývať zásahy z Bruselu, no nakoniec ho neblokovali.

Pri diskusii o európskej minimálnej mzde je kľúčové, že nepôjde o konkrétnu sumu, ale o spôsob, ako sa bude táto mzda vypočítavať. Európsky parlament podporil riešenie, že by v štátoch musela dosahovať výšku najmenej 60 percent mediánovej mzdy.
"Podľa nových pravidiel sa očakáva zvýšenie minimálnej mzdy vo viac ako polovici členských štátov, čo finančne podporí vyše 25 miliónov pracovníkov," uviedla pre SME analytička Globsec Policy Institute Soňa Muzikárová.
Z vyššej minimálnej mzdy by podľa nej mali ťažiť najmä chudobnejšie krajiny, aj keď odbory pripomínajú, že napríklad na Slovensko to okamžitý vplyv mať nebude.
"V súčasnosti máme minimálnu mzdu vo výške 57 percent priemernej mzdy, čo je viac ako v parlamentnom návrhu," hovorí pre SME Emil Machyna, šéf odborového zväzu KOVO, ktorý odborárov zastupuje aj v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore.
"Mali by sme však diskutovať o parite kúpnej sily, nielen o konkrétnej výške minimálnej mzdy. Za rovnakú sumu sa dá v iných regiónoch kúpiť veľmi odlišné množstvo tovarov," pripomína.
“Robotníkom však radíme, aby začali bojovať za svoje postavenie. Ak si nebudú pýtať viac, nedostanú nič.
„
Dôležitou podmienkou v návrhu je aj to, že štáty, ktoré dnes minimálnu mzdu nemajú, ju ani nemusia mať, ak sú platy väčšiny zamestnancov zaručené kolektívnou zmluvou, ako je to napríklad vo Švédsku alebo v Dánsku.
V týchto krajinách sa však obávajú, že nariadenie by v budúcnosti mohol posilniť Európsky súdny dvor, ak by niektorý zamestnanec podal na štát žalobu, že mu nezaručuje minimálnu mzdu. Verdikt súdu je aj podľa odborníkov ťažké predpovedať.
Ani minimálna mzda na európskej úrovni tak slovenskému robotníkovi nezaručí, že za prácu pre rovnakú firmu bude dostávať rovnaký plat ako kolega pracujúci v Nemecku. "Niekedy je to ľuďom ťažké vysvetliť," pripúšťa Machyna.
"Robotníkom však radíme, aby začali bojovať za svoje postavenie. Ak si nebudú pýtať viac, nedostanú nič," hovorí s tým, že neočakáva, že by niekedy platy boli porovnateľné vo všetkých štátoch Únie.
Nastupuje priemysel 4.0
Za kľúčovú časť navrhovanej európskej legislatívy slovenskí odborári považujú tlak Európskej komisie na to, aby kolektívne zmluvy pokrývali aspoň 70 percent zamestnancov v krajine. Na Slovensku je to len 25 percent.
Podľa návrhu by sa to podporovalo aj tak, že do výberových konaní by sa dostali len firmy s kolektívnou zmluvou.
"Pre ne sú to síce vyššie náklady, ale firmy napríklad z daňových rajov ich takto nebudú môcť cenovo podliezať. Zaručíme tak, že firmy nebudú natoľko oberať zamestnancov o benefity," hovorí Machyna.
Ešte väčšou zmenou do budúcnosti bude nástup takzvanej štvrtej priemyselnej revolúcie. V súčasnosti to vidno napríklad v supermarketoch, kde časť pokladníkov nahradili samoobslužné pokladnice.
Čoraz častejšie budú stroje nahrádzať zamestnancov, čoraz viac sa bude hovoriť o umelej inteligencii, rekvalifikácii, silnejšej sociálnej podpore či o podpore znalostnej ekonomiky. A možno aj o takzvanom základnom príjme, teda istej sume, ktorú bude štát vyplácať každému občanovi bez podmienok.

Holandský novinár Rutger Bergman o tejto možnosti písal v knihe Utópia pre realistov z roku 2017. Argumentoval príkladmi z menších komunít vo Fínsku, v Kanade alebo v Keni, ktoré ukazujú, že nepodmienený príjem nevedie k tomu, že ľudia prestanú pracovať alebo míňajú viac peňazí na alkohol či cigarety.
V konečnom dôsledku môže byť aj rozpočtovo výhodný, keďže náklady na odstránenie chudoby sú podľa prepočtov nižšie ako náklady s chudobou súvisiace - sociálny systém, straty na nižších príjmoch v budúcnosti, súdne procesy s drobnými zlodejmi a podobne.
Podľa prieskumov túto myšlienku podporujú asi dve tretiny občanov Európskej únie, aj keď odborníci sa odlišujú v názore na to, akú výšku by mal dosahovať.
"Každý civilizačný míľnik sa začína s bláznivou myšlienkou, ktorú najprv odmietajú ako nerozumnú a nerealistickú," napísal v roku 2018 Bergman pre web Svetového ekonomického fóra. "Potom však príde čas, keď utopické sny dozrejú dostatočne na to, aby sa zmenili na politiku aj v skutočnom svete. Pre základný príjem ten čas nastal teraz."
Európska petícia
Od schválenia podobne revolučnej myšlienky je ešte ďaleko, no na európskej úrovni sa už zbierajú podpisy v rámci Európskej iniciatívy občanov. Ak petícia získa milión podpisov, žiadosťou by sa musela zaoberať Európska komisia a parlament.
Cieľom je, aby suma bola rovnaká pre celú Úniu, čo by vyrovnávalo rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami. Pripomínajú spoločné vyhlásenie Európskej komisie, parlamentu a rady (zástupcov vlád členských štátov) v dokumente Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť z roku 2017.

"Na boj s nerovnosťou bude Európska únia a jej členské štáty podporovať účinné, udržateľné a spravodlivé systémy sociálnej ochrany, ktoré garantujú základný príjem, zabraňujú prepadu do extrémnej chudoby a budujú odolnosť," píše sa v dokumente.
Pod petíciou je zatiaľ len o niečo viac ako 160-tisíc podpisov zo všetkých 27 členských štátov Únie. Zo Slovenska ich je 358.
Muzikárová hovorí, že základný príjem dostatočne nemotivuje jednotlivca k práci na sebe, na svojich zručnostiach a na prispôsobení sa novým potrebám hospodárstva.
Kľúčová bude komunikácia
"Základný príjem sa berie ako nástroj základného ekonomického zabezpečenia, nie nevyhnutne ako náhrada za prácu," pripomína. "Nie som si istá, že by ho tak chápali aj v našej kultúre, podporil by skôr neochotu prispôsobiť sa novým trendom."
Štát by sa podľa nej mal radšej zameriavať na preklenutie prechodného obdobia u skupín, ktoré sú z pohľadu digitalizácie najzraniteľnejšie, napríklad podporou pracovných pozícií pre starších pracovníkov.
Dôležitá bude najmä komunikácia. "Štát vie ovplyvniť, či sa bude dialóg o digitalizácii používať ako politická zbraň a nástroj populizmu, alebo či pôjde o vyváženú kampaň, s pozitívnym odkazom o digitalizácii ako príležitosti," dodáva Muzikárová.