BERLÍN, BRATISLAVA. Keď sa Angela Merkelová v roku 1991 stala nemeckou ministerkou pre ženy a mládež vo vláde kancelára Helmuta Kohla, vyslúžila si prezývku Kohlovo dievča (Kohls Mädchen).
Nesmelá dcéra protestantského pastora z východného Nemecka pritom už v roku 1999 vyzvala svojho predchodcu, aby v súvislosti so škandálom odstúpil. "Choval som si na hrudi hada," reagoval na ňu Kohl.
O päť rokov neskôr sa stala prvou nemeckou kancelárkou. Bývalá vedkyňa odvtedy prežila najzásadnejšie európske krízy – od finančnej až po migračnú. Kritici jej vyčítajú ich nezvládnutie aj rast extrémizmu, jej podporovatelia si pochvaľujú stabilitu aj prosperitu.
Počas šestnástich rokov v úrade Merkelová zažila štyroch amerických prezidentov a ôsmich talianskych a piatich britských premiérov. Dnes ju Nemci nazývajú Mutti (matka) a štátnici ju vnímajú ako najmocnejšiu ženu sveta. Väčšine Nemcov pritom podľa prieskumov chýbať nebude.
Éra Merkelovej sa však po víkende končí – v posledných federálnych voľbách už nekandidovala a z vysokej politiky sa stiahne, keď sa nové koaličné strany dohodnú na jej nástupcovi. Čo zanechala Nemecku a ako sa krajina aj Európa zmenia po jej odchode?
Krízová kancelárka
Merkelovej vládnutie bolo podľa magazínu Spiegel poznačené sústavnými krízami – od finančnej krízy, cez hroziaci rozpad eurozóny až po migračnú krízu a celosvetovú pandémiu. Väčšina z týchto udalostí pritom mala presah ďaleko za hranice Nemecka.
"Počas šestnástich rokov na čele Nemecka sme videli viaceré úspechy, no aj zlyhania. Celkový obraz sa však spája so stabilitou, kontinuitou a prosperitou," vraví pre SME Stefan Kornelius, vedúci politického oddelenia v denníku Süddeutsche Zeitung a autor biografie Angely Merkelovej.
