BERLÍN, BRATISLAVA. Často to znie ako klišé a fráza, ktorou chcú politici motivovať voličov, aby prišli k volebným urnám. O nedeľňajších voľbách v Nemecku sa však naozaj dá povedať, že môžu byť kľúčové pre smerovanie krajiny.
Po šestnástich rokoch totiž vo funkcii skončí kancelárka Angela Merkelová, najvplyvnejšia svetová politička poslednej dekády. Vybudovala si povesť rozvážnej ženy, ktorá vie pokojne viesť krajinu, a mnohí Nemci sa obávajú, či ju bude možné plnohodnotne nahradiť. Práve toto bola hlavná téma predvolebnej kampane.
Prinášame otázky a odpovede o nedeľňajších spolkových parlamentných voľbách.
Koho si Nemci volia?
Nemci vyberajú najmenej 598 poslancov Bundestagu. Kombinácia väčšinového a proporčného systému však spôsobuje, že konečný počet poslancov vopred nepoznáme.
Voliči (volebné právo má asi 61,7 milióna Nemcov) si vyberajú po jednom kandidátovi priamo v 299 okrskoch. Majú však aj druhý hlas, ktorý potom dávajú konkrétnej strane.
Toto hlasovanie rozhoduje o pomere poslancov v spolkovom parlamente. Na vstup doň potrebuje strana získať aspoň päť percent týchto hlasov.
Komplikácia nastáva, ak napríklad voliči hlasujú v rámci okrsku za kandidáta inej strany ako tej, ktorej dajú svoj druhý hlas. To sa môže stať, ak je v okrsku silná osobnosť, no jej strana už taká populárna nie.
Ďalšia integrácia, spoločné dane a dlhy? Nemci rozhodujú aj o Európe Čítajte BBC ponúka ako možný príklad situáciu, že by kresťanskí demokrati (CDU) získali 110 kresiel podľa okrskov, ale proporčné hlasovanie by im prisúdilo len sto poslaneckých miest.
Strana si nechá tých desať poslancov "navyše", keďže boli priamo zvolení, no aby nebola oproti konkurencii zvýhodnená, aj iné strany získavajú poslancov navyše. V spomenutom prípade o desať percent viac, ako im prisúdili samotné voľby, aby sa kopírovali zisky CDU.
Vo výsledku má tak Bundestag často viac poslancov ako 598, v súčasnosti ich je až 709. Koľko ich bude po nedeli, sa nedá predpovedať.
