BRUSEL, BRATISLAVA. Komisári pracujú nezávisle od svojej národnej príslušnosti, poslanci sú vo frakciách podľa politického presvedčenia, sudcovia rozhodujú podľa zákonov či znenia zmlúv. Takto to funguje na papieri.
Aj keď sa oficiálne len Európska rada spomedzi hlavných inštitúcií Európskej únie (EÚ) ako jediná skladá priamo zo zástupcov jednotlivých vlád, napriek tomu sa v Bruseli stále používajú výrazy ako "Nemci presadzujú", píše komentátor Guardianu Timothy Garton Ash.
Nemci so štyrmi druhmi ovocia
Európsku úniu prirovnáva Ash k obrovskému hraciemu automatu. "Čím viac sa zjaví ananásov alebo pomarančov, o to lepší je výsledok," píše s tým, že toto "ovocie" obrazovke posielajú vo voľbách jednotlivé členské štáty.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií."Štyri druhy ovocia tento víkend dodá Nemecko, tri na budúci rok Francúzsko, Taliansko a Španielsko prispejú každý dvoma, zvyšok dodajú ostatné členské štáty a európske inštitúcie," píše Ash.
Nielen on tak dodáva, že nedeľňajšie nemecké spolkové voľby budú mať zásadný vplyv na budúce fungovanie Únie.
Kancelárka Angela Merkelová bola v poslednom období kľúčovou postavou pri všetkých nosných témach v Bruseli, no po šestnástich rokoch v úrade končí a meno jej nástupcu nie je vôbec jasné.
Ako bude vyzerať Únia, ak by ju na čele vlády nahradil jej stranícky kolega z Kresťansko-demokratickej únie (CDU) Armin Laschet, sociálny demokrat (SPD) Olaf Scholz alebo kandidátka Zelených Annalena Baerbocková?
Niečo naznačujú už volebné programy strán, ale ešte viac o tom povedia výsledky a najmä následné koaličné rokovania. Nepôjde však len o post kancelára.
Pri zostavovaní budúcej koalície, a teda aj pri nemeckých rozhodnutiach, môžu úlohu zohrať aj Slobodní demokrati (FDP). Prieskumy totiž nasvedčujú tomu, že budúca vláda sa bude skladať až z troch strán, čo nie je v nemeckom politickom prostredí obvyklé.
FDP je prijateľná a možno bude nenahraditeľná pre kresťanských aj sociálnych demokratov, Slobodní demokrati si tak budú môcť dávať podmienky.
Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko a krajne ľavicová Die Linke sa do vlády môžu dostať len pri málo pravdepodobných scenároch, preto ich programy v tomto texte nespomíname.
Prečo Nemcov neláka muž so zmyslom pre humor, ale ľavicový suchár Čítajte Federálna únia?
Pri vzniku súčasnej širokej koalície CDU a SPD sa do programu dostali aj ambiciózne ciele na európskej úrovni a o Únii sa hovorilo ako o centrálnej súčasti nemeckej budúcnosti. V praxi sa však vláda v tomto smere výraznejšie neposunula, píše sa v analýze volebných programov nemeckých strán London School of Economics.
V súčasných programoch strán končiacej vládnej koalície už podobne ambiciózne ciele nie sú a nepíše sa tam ani o jasných predstavách pre budúcu integráciu EÚ.
S federalistickými predstavami však prichádzajú Zelení a FDP. Zelení chcú využiť prebiehajúcu Konferenciu o budúcnosti Európy ako úvodný krok smerom k federálnej európskej republike, FDP zas ako konečný cieľ označuje decentralizovanú európsku federáciu.
Rozdiel je najmä v tom, koľko právomocí by v novom štátnom útvare súčasní členovia poslali do centra a koľko by si ich ponechali. Táto otázka však v najbližších rokoch nemusí byť hlavnou témou v Berlíne ani v iných európskych hlavných mestách.
Únia sa chce rozrastať a poradiť si s Ruskom. Aké výzvy čakajú Brusel Čítajte Reforma európskych inštitúcií
Hlavné nemecké strany okrem SPD sa zhodujú na tom, že by sa mala posilniť pozícia Európskeho parlamentu, jediného priamo voleného európskeho orgánu. Podporujú systém spitzenkandidátov, v rámci ktorého každá frakcia nominuje svojho kandidáta na post šéfa Európskej komisie.
To však pred dvoma rokmi narazilo na odpor niektorých lídrov členských štátov, ktorí odmietli podporiť Manfreda Webera, hoci majú jeho ľudovci v europarlamente väčšinu. Nakoniec sa na čelo Komisie dostala Ursula von der Leyenová.
Pravidlo o spitzenkandidátovi totiž nie je súčasťou európskych zmlúv a ide skôr o neformálnu dohodu, ktorá bola uzatvorená v roku 2014, aby sa zvýšila legitimita šéfa európskej exekutívy. Toho však naďalej okrem europarlamentu schvaľuje aj Európska rada, v ktorej sú lídri členských štátov.
Prieskum
- SPD – 27 percent
- CDU – 21 percent
- Zelení - 18 percent
- Alternatíva pre Nemecko – 11 percent
- FDP – 10 percent
- Die Linke – 7 percent
Zdroj: Ipsos, 15. a 16. 9. 2021
Zelení a FDP idú ešte ďalej, keď v programe hovoria o možnosti jednotných európskych kandidátok.
V tomto scenári by napríklad ľudovci postavili kandidátku pre všetky členské štáty a voliči by sa vo voľbách do Európskeho parlamentu nerozhodovali na domácej úrovni, ako je to teraz, keď si slovenskí občania vyberajú spomedzi slovenských strán, ale na celoeurópskej úrovni.
CDU a SPD o spoločnom európskom volebnom práve síce hovoria, no nespresňujú, ako by malo vyzerať.
Zahraničná politika
Všetky hlavné strany podporujú myšlienku, aby EÚ prešla pri hlasovaniach o zahraničnej politike na systém kvalifikovanej väčšiny. Dnes totiž stačí, aby jeden člen vetoval a rezolúcia sa neprijme.
Na jar tak urobilo Maďarsko, a to napríklad pri snahe kritizovať Čínu za porušovanie ľudských práv Ujgurov alebo Hongkončanov.
Všetky strany tiež podporujú spoločnú európsku obranu, aj keď len FDP navrhuje, aby vznikla spoločná armáda, ktorá by podliehala Parlamentu.
Všetky strany zároveň podporujú pokračovanie sankcií proti Rusku a členstvo v NATO.
Ekonomika a menová únia
Počas pandémie sa Únia minulý rok prvýkrát zhodla na spoločnom úvere, ktorý sa bude splácať európskymi daňami. Všetky štáty vtedy zdôrazňovali, že ide o mimoriadne opatrenie na pomoc štátom počas pandémie a nebude sa opakovať.
Na tomto naďalej trvajú CDU a FDP, napríklad SPD však navrhuje, aby tento nástroj viedol ku skutočnej fiškálnej, ekonomickej a sociálnej únii.
Zelení zas navrhujú európske dane na plasty a pre digitálne spoločnosti, CDU a FDP presadzujú harmonizáciu národných korporátnych daní, CDU, Zelení a SPD zasa spoločne lobujú za úniovú daň za finančné transakcie.
Liberálna FDP však spoločné európske dane odmieta a nakoniec môže byť jej postoj kľúčový. V prípade nutnosti trojkoalície by totiž mohla žiadať kľúčové ministerstvo financií pre svojho šéfa Christiana Lindnera, ktorého hlas by v Bruseli znel spomedzi tých nemeckých najvýraznejšie.
O Spojených štátoch európskych hovoril už Churchill. Vznikli vlani? Čítajte Pre eurozónu môže byť dôležité, kto bude kancelárom, aj keď každá nemecká vláda sa pokúsi zabrániť kolapsu eurozóny.
Laschet by ako pokračovateľ Merkelovej zrejme odmietal ďalšie uvoľňovanie opatrení na kontrolu dlhov, ktoré sa zaviedli pred desaťročím počas finančnej krízy, no cez pandémiu sa od nich čiastočne ustúpilo.
"Kancelár Scholz by pravdepodobnejšie ukázal pragmatickú flexibilitu, aby nielenže zabránil kolapsu eurozóny, ale aby to zároveň fungovalo lepšie pre trpiace ekonomiky južnej Európy," píše Ash.
Strany sa však vo všeobecnosti zhodujú, že európska ekonomika by sa mala prispôsobiť budúcnosti, ktorej súčasťou je uhlíková neutralita do roku 2050. Znamená to najmä podporu obnoviteľných zdrojov a zelenej ekonomiky.
Proeurópsky charakter
V súčasnosti je veľmi ťažké predpovedať, kto bude kancelárom a akú koalíciu vytvorí, no napriek tomu sa podľa výskumníkov London School of Economics nejaké závery urobiť dajú.
"Volebné programy hlavných strán ukazujú, že nemecké politické prostredie charakterizuje proeurópsky konsenzus," píšu v štúdii.
"Strany sú v zásade pozitívne nastavené k integrácii EÚ, aj keď pri CDU a FDP vidíme isté výhrady vo vzťahu k eurozóne a k fiškálnej politike."
