Autor je spolupracovníkom CNN Prima News.
RENATA ALTOVÁ sa narodila v Skalici, začala pracovať pre československú ekonomickú diplomaciu, no z vlasti ju nakoniec vytlačiť zákon ešte z čias socializmu. V súčasnosti je poslankyňou nemeckého parlamentu za liberálnych Slobodných demokratov (FDP), za ktorých kandiduje aj v nedeľňajších nemeckých federálnych voľbách.
V rozhovore vysvetľuje, ako sa dostala do nemeckej politiky, ako chce jej strana meniť krajinu, ak sa po voľbách stane relevantnou. Hlavnou úlohou je podľa nej zabrániť posunu krajiny doľava, aj keď pri tejto snahe je ochotná spolupracovať so sociálnymi demokratmi.
"Ani jedna z rozumných koalícií nemá bez nás podporu, očakávame, že nás prizvú k povolebným koaličným rokovaniam," hovorí Altová.
Zaujímali ste sa o politiku už v 80. rokoch počas vášho vysokoškolského štúdia chémie?
Priznám sa, že áno, dokonca ešte skôr ako na vysokej škole. Dovolím si povedať, že už na gymnáziu, keď som bola ešte tínedžerka. Boli sme k tomu vedení aj tými čudnými časmi.
Vyrastali ste za železnou oponou, keď bola politika vtedajšieho Československa jasne daná...
A práve to bol ten dôvod. Snažila som sa naučiť čítať medzi riadkami v cenzurovaných správach. Vyčítať niečo, čo tam vlastne nebolo a ani nemohlo byť. Medzinárodná politika nás zaujímala preto, že sme stále dúfali, že železná opona niekedy padne.
Mňa o to viac, že pochádzam zo Skalice, takže sme doma sledovali rakúsku ORF. Od piatich rokov som sa učila po nemecky a čoskoro som začala aj rozumieť.
Takže ste už ako malá porovnávali, ako sa o jednej udalosti informuje v socialistickom Československu a ako na Západe?
Prečo Nemcov neláka muž so zmyslom pre humor, ale ľavicový suchár Čítajte Presne. Vždy som sa snažila urobiť si na to vlastný názor a často som hľadala, prečo sa správy v Československej televízii tak líšia od ORF alebo iných západonemeckých kanálov.
Keď ste prišli v roku 1991 na Ministerstvo zahraničného obchodu do Prahy, bolo vaším cieľom vycestovať do zahraničia?
Nie, nebolo. Po roku 1989 odišlo alebo bolo povyhadzovaných zo zahraničných služieb veľa zamestnancov, ktorí boli buď "eštebáci", alebo stranícki funkcionári, takže tam chýbal personál.
V tom čase mi zavolal bývalý kolega a spýtal sa, či by som sa chcela podieľať na budovaní obchodných oddelení pri veľvyslanectvách a pomôcť tak republike. Vedela som, že nejaký čas strávim v Prahe a po zaškolení sa mi otvorí cesta von, ale vôbec som netušila, do ktorej krajiny.
Stali ste sa atašé v Mníchove. Nasmerovalo vás to k tomu, že zostanete v Nemecku?
Vôbec nie. So svojím vtedajším zamestnávateľom som mala dohodu, že ma len zapožičia ministerstvu zahraničného obchodu, takže som sa mala vrátiť. V Mníchove som však spoznala muža, ktorý sa neskôr stal mojím manželom.
Po dvoch rokoch sme sa vzali a spoločne presťahovali do Bádenska-Württemberska. K tomu som ešte štyri roky po Nežnej revolúcii a už po rozpade Československa pocítila následky bývalého komunistického režimu.
V čom?
