BERLÍN, BRATISLAVA. Bola nedeľa 18. septembra 2005. Ako mladý žurnalista som sedel s novinármi v centrále Kresťansko-demokratickej únie (CDU) – Dome Konrada Adenauera, prvého povojnového konzervatívneho kancelára západného Nemecka.
Pre líderku Angelu Merkelovú to malo byť jasné víťazstvo, aspoň tak to ukazovali prieskumy. Nálada bola teda pred odvysielaním prvých exit pollov viac ako optimistická: k moci sa vrátia konzervatívci a ešte k tomu s prvou kancelárkou v histórii krajiny.
Keď však za skandovania svojho mena prichádzala po ich zverejnení Merkelová, dobrá nálada sa rýchlo zmenila na počítanie každého hlasu a zlomku percenta. Voľby sa skončili de facto remízou. Chaos, smútok a politický pat.

CDU so sesterskou bavorskou Kresťansko-sociálnou úniou nakoniec síce vyhrali, ale od vládnych sociálnych demokratov (SPD) ich delilo jediné percento. Merkelová aj vtedajší kancelár Gerhard Schröder (SPD) oznámili svoje víťazstvo. Trvalo dva mesiace, kým sa obaja títo víťazi dohodli na veľkej koalícii. Na čele s Merkelovou.
V takej vládli v troch zo štyroch Merkelovej vlád. Merkelová už vo voľbách, ktoré sa konajú budúcu nedeľu, nekandiduje, s jej politickým koncom sa môže skončiť aj vládnutie kresťanských demokratov.
SPD vedie vo všetkých prieskumoch od konca augusta, celkovo vo viac ako dvadsiatich. Ich priemerný náskok je 4,5 percentuálneho bodu (v rozpätí od dvoch do deviatich percent. CDU/CSU majú priemernú podporu 21 percent (19 až 23 percent) a SPD 25,5 percenta (23 až 28 percent).
Na ceste z Merkelovej tieňa
Zdá sa, že po posledných týždňoch kampane, ktorej dominovala „ohlasovaná katastrofa povodní“ (ako znel titulok špeciálneho vydania magazínu Stern), klimatická zmena, koronakríza a jej zdravotné aj ekonomické dôsledky, odchod a odkaz Angely Merkelovej, sa podarí po dlhých rokoch vystúpiť SPD z dlhého Merkelovej tieňa.