BRUSEL, BRATISLAVA. Dotkne sa každého občana Európskej únie. Jeho osobných rozhodnutí, bankových účtov, spôsobu, ako cestuje, čím si doma kúri. Rozhodne o tom, ako bude vyzerať jeho dovolenka alebo či zmeny prežije jeho pracovné miesto.
Nové pracovné miesta by zas mali vzniknúť pri vývoji nových zelených technológií, výstavbe infraštruktúry pre elektromobily alebo pri zatepľovaní budov.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Súbor regulácií pod anglickým názvom Fit for 55 (Pripravení na 55), ktorá je súčasťou Európskej zelenej dohody, sa dotkne každého, no nie každého rovnako.
Preto sú jeho súčasťou aj fondy, z ktorých sa má prechod na zelenú ekonomiku financovať.
"V boji proti klimatickej zmene a kríze biodiverzity máme pred sebou kľúčové desaťročie," uviedol podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, ktorý má Európsku zelenú dohodu na starosti.
"Európska únia si určila ambiciózne ciele a dnes sme ukázali, ako ich môžeme dosiahnuť. Zásadne sa o to bude musieť pričiniť každý sektor v každom členskom štáte."
Do konca desaťročia
Cieľom Európskej zelenej dohody je uhlíková neutralita do roku 2050. To by znamenalo, že štáty Únie nebudú v tom roku do ovzdušia vypúšťať viac emisií, ako sú schopné z neho odoberať.
Vedci však upozorňujú, že treba konať čím skôr a lídri sa dohodli, že do roku 2030 sa množstvo vypúšťaných uhlíkových emisií oproti roku 1990 zníži na 55 percent.
Nie auto, radšej bicykel. Čaká nás zmena myslenia o doprave (píše Jakub Filo) Čítajte To je to číslo v názve regulácií, ktorých návrh predstaví Komisia v stredu večer, ale už predtým unikli do médií. Znamenali by zníženie emisií o ďalších 31 percent do konca desaťročia.
Komisia chce podporiť čistejšie formy dopravy, napríklad uprednostňovať železničnú pred leteckou dopravou.
Od roku 2035 by už nové autá boli bezemisné, teda na vodíkový alebo elektrický pohon.
Najkontroverznejšou navrhovanou reguláciou je rozšírenie obchodovania s emisnými povolenkami aj na kúrenie a cestovanie.
Zjednodušene povedané, v súčasnosti niektoré firmy podľa systému obchodovania s emisiami platia za množstvo vypustených emisií. Týka sa to asi 11-tisíc elektrární, fabrík, ale aj leteckých spoločností.
Pod tento systém spadá asi 40 percent emisií vypustených v Únii, ďalšie firmy majú výnimky a tie by sa mali obmedziť. Na jednej strane to firmy motivuje investovať do prechodu na zelené technológie, na druhej strane sa zvýšia príjmy do rozpočtu Únie, ale aj náklady firiem.
Aby firmy neodchádzali mimo Únie, Európska komisia navrhuje zaviesť osobitné clá na dovoz ocele, hliníka, hnojív alebo elektriny z krajín, kde podobné dodatočné náklady za emisie nie sú. To by mohlo osobitne zasiahnuť susedov ako Turecko alebo Ukrajina, píše web Politico.
Komisia tiež navrhuje zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe krajín. Mala by sa zjednodušiť byrokracia, aby sa jednoduchšie rozvíjali veterné a solárne elektrárne.
Pomoc na obnovu budov
Cieľom je ďalší ústup od spaľovania uhlia. Z novozískaných zdrojov by sa mali financovať projekty, ktoré by pomáhali najviac postihnutým oblastiam Únie, napríklad stredoeurópskym regiónom s ekonomikou postavenou na ťažbe a využívaní uhlia.
Ciele Fit for 55
- Do roku 2030 budú tvoriť 40 percent energetického mixu obnoviteľné zdroje.
- Od roku 2035 budú všetky nové autá bezemisné.
- Nabíjačky na elektromobily by po tomto roku mali byť od seba najviac 60 kilometrov, pre autá na vodíkový pohon 150 kilometrov.
- Únia bude uhlíkovo neutrálna najneskôr v roku 2050.
"Z nového fondu bude Európska únia podporovať opatrenia štátov a investície na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, na ich obnovu a dekarbonizáciu vyhrievania," píše sa v návrhu, ktorý unikol do médií.
Keď v roku 2018 Francúzsko zvyšovalo dane na palivo, vzniklo asi rok trvajúce hnutie žltých viest, ktoré organizovalo pravidelné protesty po celej krajine. Tie zneužili aj extrémistické skupiny.
V krajine vzniku hnutia sa na budúci rok konajú prezidentské voľby a je možné, že aj tieto zelené návrhy vyvolajú podobné protesty, ktoré môžu nakoniec do Elyzejského paláca pomôcť krajnej pravičiarke Marine Le Penovej.
Kandidovať sa chystá aj pravičiar Xavier Bertrand a ten sa viackrát vyjadril, že veterné elektrárne podľa neho hyzdia krajinu. To všetko môže poškodiť súčasného prezidenta Emmanuela Macrona.
Slovinsku, Lotyšsku, Poľsku a Luxembursku sa zas nepáči návrh na rozšírenie obchodovania s emisiami na dopravu a budovy, lebo ich to zasiahne viac ako iné členské štáty.
Maďarsko sa môže znovu vyhrážať vetom za kritiku zo západnej Európy, ako to spolu s Poľskom robilo pri schvaľovaní úniového rozpočtu.
Tieto všetky politické aspekty môžu rozhodnúť o osude návrhov a až teraz sa začína skutočný boj o podobu zelených politík. Návrhy Komisie musia odobriť lídri štátov aj Európsky parlament.
Skutočná bitka
Kľúčová bitka však nakoniec nemusí prebehnúť v Bruseli ani v Štrasburgu.
"Európa musí získať srdcia svojich občanov, aby sa neopakovali žlté vesty," píše pre EUObserver Jonathan Holslag zo Slobodnej univerzity v Bruseli.
Nezabudla Únia pre pandémiu na klimatickú krízu? (anketa) Čítajte Pripomína, že klimatická zmena síce trápi čoraz viac ľudí a čoraz viac vidno aj jej následky, no "až teraz ľudia pocítia náklady na boj vo svojich domácnostiach a tak môže narásť aj vplyv ľudí, ktorí sú k týmto krokom skeptickí".
Kľúčové tak podľa neho bude, aby politici občanom vysvetlili, že klimatická zmena priamo ohrozuje prosperitu kontinentu a "kompenzačné opatrenia pre najslabších musia byť veľmi konkrétne".
Jednou z možností je aj to, že by sa rozsah emisných povoleniek nerozširoval, aby sa natoľko nezvyšovali životné náklady. To navrhuje napríklad francúzsky europoslanec za Macronovo hnutie Republika Vpred! Pascal Canfin.
"Neurobme tú chybu, že trh s emisiami rozšírime na kúrenie a palivá. Zažili sme to vo Francúzsku a prinieslo to žlté vesty," povedal podľa Euractivu a Timmermansa varoval, aby namiesto úlohy hasiča problémov neprebral na seba úlohu podpaľača.
