SME

Nezabudla Únia pre pandémiu na klimatickú krízu? (anketa)

Odpovedá Beňová, Vondra či Stach.

Veterné elektrárne.Veterné elektrárne. (Zdroj: EURÓPSKY PARLAMENT)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

BRATISLAVA. V marci minulého roka Európska komisia predstavila takzvanú Európsku zelenú dohodu, teda plán na také zmeny, aby okrem iného dosiahla do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Do ovzdušia tak nebude vypúšťať viac uhlíkových emisií, ako z neho odoberá.

V tom čase sa už rozbiehala pandémia covidu-19, ktorá v sebe spájala zdravotnícku a hospodársku krízu. Práve táto téma prebila väčšinu ostatných.

Európska komisia napriek tomu s prípravou prechodu na zelenú ekonomiku neprestala a vložila ju aj do plánu obnovy hospodárstva po pandémii. Dôraz pri oživovaní ekonomík sa tak bude klásť aj na "zelené" témy.

SkryťVypnúť reklamu

Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a z nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladieme otázky na európske témy. Prvú anketu nájdete na tomto odkaze, druhú na tomto.

Tentoraz odborníci odpovedali na otázku:

Pred rokom Európska komisia predstavila Európsku zelenú dohodu. Ako vnímate posun v tejto téme v roku, počas ktorého Európa prioritne riešila pandémiu covidu-19?

Katarína Mathernová

zástupkyňa generálneho riaditeľa odboru Európskej komisie pre vzťahy so susednými štátmi

Počas roku pandémie covidu-19 "zelené" témy vystúpili ešte viac do popredia. Viac a viac politikov, ako aj bežnej verejnosti si dnes jasne uvedomuje, že klimatické zmeny a ich dosah na náš každodenný život sú realitou. A že ak ľudstvo má prežiť na tejto zemeguli, tak musí urgentne znížiť množstvo uhlíka v atmosfére a prejsť na podstatne viac udržateľnú formu existencie.

SkryťVypnúť reklamu

K tomu smeruje aj nadchádzajúca konferencia COP26 na jeseň v Glasgowe, pričom veľký pozitívny posun predstavuje návrat Spojených štátov k rokovaciemu stolu.

Takže naspäť k otázke, zelená dohoda je kľúčovým vektorom európskych politik. Tento marec ešte viac ako v marci 2020.

Michal Šimečka

europoslanec Obnovme Európu/Progresívne Slovensko

Pandémia skutočne veľa vecí zastavila - no ochrana životného prostredia k nim našťastie nepatrí. Skôr sme si všetci ešte viac uvedomili, aké je ľudstvo zraniteľné a zelené témy išli vďaka tomu do popredia.

Najlepším dôkazom je Plán obnovy, ktorý podmieňuje miliardové investície dôrazom na zelené technológie, prechodom k čistej energii a smerovaním ku klimatickej neutralite EÚ. Pozitívny posun vidíme aj pri legislatíve o uhlíkovom cle.

SkryťVypnúť reklamu

Osobne to jednoznačne podporujem.

Monika Beňová

europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente/Smer-SD

Európska zelená dohoda je nepochybne prioritou. Nakoniec aj Plán obnovy pre Európu v sume 750 miliárd eur, ktorý má členským štátom pomôcť pri riešení hospodárskych a sociálnych dosahov pandémie, je postavený práve na princípoch Európskej zelenej dohody a snahe o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Za dôležité pri napĺňaní tohto cieľa a realizácii súvisiacich štrukturálnych reforiem však považujem, aby v dostatočnej miere zohľadňovali potreby európskych priemyselných odvetví a nevyhnutnosť podpory ich konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni.

Akékoľvek neadekvátne zásahy by totiž mohli viesť k ohrozovaniu existujúcich či zabráneniu vo vytváraní nových udržateľných pracovných miest, ktoré predstavujú jedno z dôležitých východísk zo súčasnej ekonomicky náročnej situácie.

SkryťVypnúť reklamu

Miriam Lexmann

europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu/KDH

Projekt Európskej zelenej dohody je jednou z priorít súčasného funkčného obdobia Komisie aj Parlamentu, ktorého prípravu pandémia nezastavila. Myslím si, že ide o jedinečnú príležitosť, aby sme našli dohodu, nastavili pravidlá a zároveň spustili tento ambiciózny projekt.

Komisia do leta pripraví balík právnych predpisov „Fit for 55“, ktorého úlohou je zosúladiť európske zákony s klimatickými cieľmi EÚ do roku 2030. Európske klimatické zákony zásadne inovujú prístup a stanovia trend EÚ vo vzťahu k životnému prostrediu.

V tejto veci dochádza zo strany Komisie k aktualizácii už predstavenej Stratégie prechodu na klimatickú neutralitu a digitálnu ekonomiku práve pre vplyv pandémie covidu-19. Je podľa mňa kľúčové, aby tento prechod zohľadňoval vplyv na ekonomiku, keďže dôsledky pandémie sú pre ňu veľkou záťažou.

SkryťVypnúť reklamu

Za najdôležitejší pre Slovensko však považujem náš národný Plán obnovy a odolnosti, ktorý bol konečne zverejnený. Verím, že v našom strategickom rámci je dostatočne vyzdvihnutá i úloha obehového hospodárstva ako nevyhnutného predpokladu pre efektívnu ochranu životného prostredia.

Musíme si uvedomiť, že už tu je dôležité, aké národné základy navrhneme pre budúce hospodárske a ekonomické zamerania Slovenska. Ak budú v oblasti zelenej obnovy ambiciózne, no zároveň reálne, je veľká nádej, že s pomocou európskych fondov či štátu na prechodné obdobie vybudujeme systém, ktorého pevnou súčasťou je zelená ekonomika a dôraz na ochranu klímy a biodiverzity.

Kľúčová je rovnako podpora vedy a výskumu a z nich vyplývajúcich inovácií, napríklad v prospech nízkouhlíkového hospodárstva.

SkryťVypnúť reklamu

Ivan Štefanec

europoslanec za Európsku ľudovú stranu/KDH

Pandémia a riešenie jej zdravotných a ekonomických následkov boli v uplynulom roku prioritou, ale to neznamená, že ďalšia agenda stagnovala. Európska únia postupne napĺňa záväzky, ktoré plynú zo zelenej dohody. Samotný Plán obnovy je určený z veľkej časti na zelené projekty, odstraňovanie starých záťaží a znižovanie emisií skleníkových plynov.

Tento mesiac sme na plenárnej schôdzi výrazne pokročili schválením mechanizmu uhlíkovej dane na hraniciach Európskej únie. Vďaka tomu vieme tlačiť na štáty, ktoré znečisťujú ovzdušie najviac, aby prijali naše prísnejšie environmentálne štandardy, ak nechcú, aby sa ich výrobky predražili.

Keďže Európska únia ani jej členské krajiny nepatria medzi najväčších znečisťovateľov a úroveň ochrany prírody a klímy je u nás jedna z najvyšších na svete, vidím cestu k napĺňaniu cieľov zelenej dohody práve v aktívnejšej klimatickej diplomacii a presadzovaní tejto témy do obchodných dohôd, ako aj v podpore výskumu a inovácií.

SkryťVypnúť reklamu

Nepovažujem za vhodné v súčasnej situácii klásť priemyslu a doprave ďalšie reštrikcie, ktoré znížia našu konkurencieschopnosť.

Alexandr Vondra

europoslanec frakcie Európski konzervatívci a reformisti/ODS

Som kritikom viacerých aspektov zelenej dohody aj mimo covidového obdobia. Pandémia však významne poškodila európske ekonomiky a podľa môjho názoru je pre ich oživenie teraz nevyhnutné členským štátom aj súkromnému sektoru naopak rozviazať ruky, nie na ne nakladať nové podmienky a regulácie v súlade s dlhodobými environmentálnymi a klimatickými ambíciami EÚ.

Tiež nevytvára dobrý dojem, keď sa uprostred bezprecedentnej krízy EÚ venuje boju proti uhlíku a v očkovaní zaostáva nielen za Spojenými štátmi a Veľkou Britániou, ale dokonca aj za časťou arabského sveta.

SkryťVypnúť reklamu

Martin Klus

štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR, SaS

Aj napriek pokračujúcej pandémii covidu-19, ktorá ako téma oprávnene zatieňuje väčšinu rokovaní na európskej úrovni, môžem povedať, že diskusia o klimatických cieľoch, ktoré si EÚ „zelenou“ dohodu stanovila, napreduje.

Koncom minulého roka sme sa spoločne dohodli na zvýšení klimatického redukčného cieľa do roku 2030 na minimálne 55 percent. Pripomeňme, že Slovensko bolo vtedy pomerne úspešné a v záveroch sa odrazila veľká časť pre nás dôležitých princípov.

Teraz máme priestor ísť ďalej – potvrdiť naše priority a zadefinovať predstavy o implementačnej legislatíve. Naším cieľom je vystupovať ako ambiciózny európsky partner, no zároveň chrániť naše hospodárstvo a sociálne postavenie občanov Slovenska. V kontexte ďalších krokov bude preto naďalej dôležité presadzovať naše záujmy asertívne a v spolupráci s rovnako zmýšľajúcim krajinami.

SkryťVypnúť reklamu

Príležitosť na vybudovanie „zelenšieho“ Slovenska musíme využiť, čo je domáca úloha pre všetky rezorty bez výnimky, aby sme v Bruseli hovorili jedným, silným hlasom.

Na ťahu je však aj Európska únia. Už vlani sme sa dohodli, že sa k téme klimatickej zmeny osobitne vrátime na niektorej z ďalších Európskych rád v tomto roku, napríklad aj formou mimoriadneho summitu, aby mohla následne Európska komisia pripraviť sekundárnu legislatívu, ktorá má našu „zelenú“ dohodu, resp. jednotlivé klimatické ciele implementovať. Podstatné je, aby sa táto diskusia čím skôr spustila a bola dobre pripravená.

Tomáš Valášek

nezaradený poslanec NR SR, bývalý šéf Carnegie Europe

Dohoda sa napĺňa pomaly. Ja rozumiem tomu, že je tu pandémia, ale vlády musia vedieť riešiť viacero kríz naraz. Ako hovoril jeden britský štátnik, ak neviete jazdiť na dvoch koňoch naraz, nemáte čo robiť v politike.

SkryťVypnúť reklamu

Za Európsku komisiu hovorí, že presadila sprísnenie pravidiel na zníženie emisií (zo 40-percentnej redukcie do roku 2030 oproti stavu v roku 1990 na 55-percentnú). Síce neskoro, ale predsa vyčlenila veľkú časť z nového Fondu pre obnovu a odolnosť na zelené ciele. Je múdre, že pri obnove sa nemyslí len na reštart trhu, ale priamo na jeho transformáciu, aby mal rast menší vplyv na prírodu.

Horšie je, že projekt uhlíkového cla (v podstate dane na dovoz neekologicky vyrobených tovarov mimo EÚ) sa hýbe veľmi pomaly. Pokiaľ ho nebudeme mať, ťažšie sa nám budú sprísňovať emisné pravidlá pre európskych výrobcov, lebo tí budú právom namietať, že prečo sa rovnaké pravidlá nevzťahujú na ich ázijských či východoeurópskych konkurentov.

Peter Kmec

poslanec NR SR za Hlas-SD, bývalý veľvyslanec v USA

SkryťVypnúť reklamu

Vítam prepojenie dlhodobých cieľov, medzi ktoré patrí aj boj proti klimatickým zmenám, s Plánom obnovy a odolnosti. Potrebu viazať 37 percent z týchto zdrojov na zelené projekty je veľmi dôležitý aspekt k dosahovaniu strednodobých a dlhodobých cieľov.

Strana Hlas-SD sa hlási k týmto ambicióznym záväzkom vrátane zníženia emisií skleníkových plynov o 55 percent do 2030 a dosiahnutia uhlíkovej neutrality do 2050. Zdôrazňujeme potrebu aktívnej komunikácie so všetkými spoločenskými aktérmi, aby dosahovanie klimatických cieľov bolo udržateľné a konsenzuálne.

Nolan Theisen

analytik Globsec Policy Institute pre klímu a energetiku

V marci 2020 Európska komisia verejne predstavila zelenú dohodu s právne záväzným cieľom uhlíkovej neutrality do roku 2050, k čomu sa prihlásili všetky členské štáty (okrem Poľska, ktoré sa pridalo neskôr). V tom istom čase sa na globálnej scéne rozbiehala pandémia covidu-19.

SkryťVypnúť reklamu

Európsky parlament a progresívne členské štáty potom presadili úpravu cieľov pre rok 2030, ktoré schválila Európska rada v decembri. Následne mohla Komisia začať pracovať na legislatíve s novým cieľom, ktorú predstaví v júni 2021.

Kým pandémia určite prerušila proces prípravy týchto politík a v prípade niektorých stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch vyvolal počiatočný odpor, klimatické ciele ostávajú na čele agendy Európskej únie, čo sa potvrdilo aj zaradením týchto cieľov do Plánu obnovy.

Na vlády však vytvára veľký tlak fakt, že naraz musia zvládať zdravotnícku krízu aj budúcu obnovu. Konkrétne klimatické míľniky tak musia zadefinovať veľmi rýchlo, aby podľa nich vedeli riadiť bezprecedentný prílev verejných zdrojov.

Veronika Oravcová

analytička Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

SkryťVypnúť reklamu

Napriek tomu, že rok 2020 sa zapíše do histórie ako pandemický, Európska komisia pokračovala v nastolenom trende zelených politík.

Zásadným momentom bol návrh a následná dohoda na tom, aby zelené investície boli kľúčovým prvkom Plánu obnovy. Ten predpokladá 37 percent celkovej alokácie finančných prostriedkov do zelenej transformácie. Práve tieto investície majú potenciál postupne oživiť ekonomiku a taktiež prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ a členských krajín v oblastiach klímy a energetiky.

Zelené oživenie ekonomiky môže byť realitou, otvára priestor na vznik inovácií, no zároveň stojí pred viacerými výzvami. Otázne je, či budeme mať napríklad dostatok odborníkov v prípade komplexnej renovácie budov a zvyšovania energetickej efektívnosti. Ďalšou výzvou je aj vytvorenie nízkouhlíkového trhu v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

SkryťVypnúť reklamu

Zároveň Komisia predstavila viaceré stratégie (v oblasti vodíkových technológií, biodiverzity či renovácie budov), ktoré majú postupne dekarbonizovať ekonomiku, zlepšiť životné prostredie a dosiahnuť tak dlhodobý cieľ klimatickej neutrality do roku 2050.

Reakcie krajín EÚ na pandémiu priniesli dočasný pozitívny efekt v podobe významného poklesu emisií skleníkových plynov a taktiež útlm fosílnych palív spôsobil, že po prvýkrát ich predbehli obnoviteľné zdroje, ktoré boli hlavným zdrojom elektriny v EÚ. Až ďalší vývoj ukáže, či sa tento zelený trend udrží i naďalej.

Reakcia EÚ na pandémiu naštartovala procesy smerom k zelenej transformácii a je preto dôležité, ako k tomu pristúpia jednotlivé členské štáty, ktoré stále majú hlavné slovo v tomto procese.

SkryťVypnúť reklamu

Peter Stach

nezávislý konzultant a autor podcastu Modra vlna

Ten, kto pozná spôsob práce Európskej komisie, vie, že tempo predkladania nových návrhov smerníc a nariadení sa zvyšuje v druhej polovici volebného obdobia. Je však vidieť, že pandémia citeľne spomalila nielen Komisiu, ktorá návrhy pripravuje, ale aj Parlament a Radu, ktoré ich schvaľujú.

Konkrétne zo sedemdesiatich dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov z balíku Európskej zelenej dohody bolo zatiaľ schválených len sedem (ku ktorým čoskoro pribudnú ešte dva). Ďalších pätnásť návrhov Komisia predložila a rokuje sa o nich.

Dúfam, že vďaka očkovaniu sa Parlament najneskôr na jeseň vráti k fyzickým zasadnutiam, pretože podľa mňa sú dnes virtuálne zasadnutia parlamentných výborov aj pléna asi najväčšou brzdou európskeho legislatívneho procesu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 569
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 550
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 042
  4. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 921
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 799
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 584
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 083
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 176
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Na Filipínach sa najradikálnejší veriaci na Veľký piatok sebabičovali

Podobné extrémne prejavy zbožnosti katolícka cirkev odmieta.


TASR
Ilustračné foto.

Zahynuli civilisti aj armádny personál.


TASR
Atény (ilustračné foto).

Úrady zatiaľ nehlásili žiadne zranenia ani škody.


TASR

K obnoveniu financovania môže dôjsť v prvej polovici apríla.


TASR

Sportnet

Futbalisti 1. FC Tatran Prešov.

Druhý tím tabuľky stráca jeden bod na Komárno, ktoré má zápas k dobru.


TASR
Connor McDavid

Nathan MacKinnon sa do štatistík nezapísal a jeho bodová šnúra skončila na čísle 19.


TASR
Janka Števková a Martina Kahulcová  na pretekoch Cape Epic.

Slovenská dvojica obsadila na Cape Epic 7. miesto.


Juraj Slafkovský.

Slovenský krídelník je vo výbornej forme. Bodoval v deviatich dueloch v rade a pripísal si v nich desať bodov.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu