BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Na najvyššom či ústavnom súde sedia sudcovia, ktorých tam dosadili politici, nekritické médiá dostávajú dotácie vo forme štedrej štátnej inzercie, kým tie kritické nepúšťajú ani na tlačové konferencie a mimovládne organizácie sa musia registrovať ako zahraničím dotovaní agenti.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Aj tieto sporné otázky vyvolali v posledných rokoch viaceré konflikty medzi Európskou úniou a najmä Maďarskom a Poľskom.
Kým niektoré spory viedli k úprave zákonov, iné len tento konflikt prehĺbili. So schváleným plánom obnovy sa teraz bude spájať aj ochrana princípov právneho štátu. Maďarsko a Poľsko však stále veria, že aj tento kompromisný návrh zastaví súd.
Procesy neskončili
Európska únia už doteraz mala nástroje, ako zatlačiť na členské štáty, ktoré obmedzovali demokratické princípy.
Článok 7 Lisabonskej zmluvy mal zabezpečiť, „aby všetky krajiny EÚ dodržiavali spoločné hodnoty EÚ vrátane zásady právneho štátu“, píše sa v zmluve.
Európska komisia najskôr vopred upozorní krajinu na porušovanie predpisov a až následne po nesplnení pripomienok spúšťa tento proces.
Ak by sa proces dostal až do posledného štádia, členský štát môže prísť o hlasovacie práva v Európskej rade. Aj preto sa o článku 7 hovorí ako o nukleárnej možnosti.
“Je prirodzené, že ak si berieme peniaze zo spoločnej kasy, musíme ich vedieť aj lepšie kontrolovať.
„
Doteraz Komisia spustila tento proces dvakrát – v decembri 2017 začala konanie voči Poľsku za spolitizovanú reformu súdnictva. O necelý rok neskôr sa proces rozbehol aj proti Maďarsku, a to najmä pre sporné podmienky pre Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti, ohrozenú nezávislosť súdnictva či korupciu.
Oba procesy však išli dostratena – Poľsko v niektorých otázkach ustúpilo, Maďarsko zase kritizovalo Brusel, že ho trestá pre odmietanie migrantov. Proces tak stále beží, ale na samotný trest treba jednomyseľný súhlas ostatných členských štátov.
Poľsko aj Maďarsko už viackrát avizovali, že sa v prípade hlasovania navzájom podržia, proti by mohli byť aj niektoré ďalšie krajiny.
Korupcia až po voľbách
O demokratických princípoch sa aktuálne diskutuje najmä v súvislosti so schváleným plánom obnovy. Maďarsko a Poľsko chceli reformný balíček za viac ako 1,8 bilióna eur blokovať, ak sa vyplácanie peňazí bude viazať na dodržiavanie princípov právneho štátu.
Obe krajiny však napokon pristúpili ku kompromisu, no vybojovali si aj ústupok – najskôr sa obrátia na Súdny dvor EÚ, aby preskúmal, či je nový nový mechanizmus prepájajúci eurofondy so zásadami právneho štátu v súlade s legislatívou Európskej únie.
Účinnosť tohto pravidla tak závisí zatiaľ od rozhodnutia súdu. „Z môjho pohľadu je to veľmi neštandardný a nešťastný postup. Nikto nemôže zakazovať uplatnenie nejakého práva, Komisia má povinnosť konať,“ hovorí europoslanec Michal Šimečka z frakcie Obnovme Európu, ktorý na mechanizme kontroly právneho štátu pracoval.
Rozhodnutie súdu však očakáva už v najbližších mesiacoch. Dovtedy by podľa neho Komisia mala skúmať stav demokracie v členských štátoch.
Kompromisný návrh môže pomôcť najmä Viktorovi Orbánovi, ktorého budúci rok čakajú parlamentné voľby. „Orbánovi išlo o to, aby tento zákon neplatil retrospektívne a aby začal platiť až budúci rok a tým oddialil možné korupčné odhalenia. Tie by mu pred voľbami nepomohli,“ vraví Šimečka.
Mechanizmus podľa neho nie je namierený na konkrétne štáty a môže sa týkať každého vrátane Slovenska. Samotné zmrazenie eurofondov, ktoré krajine porušujúcej právne predpisy hrozí, musí schváliť kvalifikovaná väčšina štátov EÚ.
„Nie je to žiaden trest napríklad pre štáty, ktoré majú inú migračnú politiku alebo majú liberálnu či konzervatívnu vládu. Právny štát je univerzálne akceptovaný, ide o nezávislosť súdnictva a prokuratúry a iné slobody. Je prirodzené, že ak si berieme peniaze zo spoločnej kasy, musíme ich vedieť aj lepšie kontrolovať,“ dodáva Šimečka.
