SME
Sobota, 24. júl, 2021 | Meniny má VladimírKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Odborníčka: Aj príklad Slovenska Bruselu ukázal, na čo si dávať pri rozširovaní EÚ pozor

O vstupe už rokuje časť Balkánu.

Katarína MathernováKatarína Mathernová (Zdroj: ARCHÍV K.M.)

Európska únia sa najbližšie rozrastie o štáty bývalej Juhoslávie. Časť západného Balkánu už rokuje o vstupe, história konfliktov medzi jednotlivými krajinami však celý proces brzdí.

Podmienky na vstup do Únie sú navyše dnes prísnejšie ako v minulosti a viac sa posudzuje to, či ich krajina prijala iba na papieri, alebo ich skutočne napĺňa.

"Keby súčasné prísne podmienky platili už v roku 2004, Slovensko by malo vážny problém," vysvetľuje v rozhovore pre SME KATARÍNA MATHERNOVÁ, ktorá v Európskej komisii zastupuje generálneho riaditeľa pre susedské vzťahy a rozširovanie EÚ.

Skryť Vypnúť reklamu

Malo to Slovensko v roku 2004 ľahšie ako štáty, ktoré sa o vstup do Európskej únie snažia dnes?

Určite áno, z viacerých dôvodov. Vtedajšia geopolitická situácia vyslovene priala rozširovaniu Európskej únie. My sme sa súčasťou bloku stali v čase, keď sa všade hovorilo o potrebnom zjednocovaní Európy, ktoré bolo cieľom už od pádu Berlínskeho múra, od pádu bývalého režimu.

Druhým dôvodom boli výrazne jednoduchšie podmienky, ktoré bolo treba splniť pred vstupom do Únie.

Až prijatie Slovenska a ďalších postkomunistických krajín odhalilo slabiny v tomto prijímacom procese, a to najmä v otázkach dodržiavania právneho štátu.

Dnes sú podmienky na vstup do Európskej únie z tohto pohľadu oveľa prísnejšie. Únia sa poučila z nášho vstupového procesu a teraz oveľa viac dbá nielen na formálne splnenie podmienok a prijatie rôznych zákonov, ale aj na ich zavedenie do praxe.

Skryť Vypnúť reklamu

Aktuálne už o vstupe rokujú niektoré balkánske štáty. V ich prípade je rozširovanie EÚ zložitejšie ešte z jedného dôvodu, a tým je história konfliktov a vojen medzi jednotlivými krajinami bývalej Juhoslávie. Najzreteľnejšie to vidno na konflikte Srbska s Kosovom. Takáto zložitá história v prípade rozširovania v roku 2004 nebola.

Hovoríte, že Únia sa poučila z nášho vstupového procesu. Dá sa teda povedať, že Slovensko poslúžilo ako negatívny príklad, na čo si do budúcna dať pozor?

Nielen Slovensko, ale všetky postkomunistické krajiny. V otázkach súdnictva a justície mali takmer všetky problém, ktorý bol pozostatkom bývalého režimu.

Ak by Únia už v roku 2004 tak striktne trvala na uplatňovaní kladených podmienok v praxi, viaceré krajiny – vrátane Slovenska – by zrejme neobstáli. Prípadne by celý proces trval podstatne dlhšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Napokon, až po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice na Slovensku pozorujeme skutočnú očistu súdnictva a jednotlivých inštitúcií, ktoré majú slúžiť občanom pri domáhaní sa spravodlivosti. Teraz sme skôr pozitívnym príkladom.

Vieme na príklade Slovenska porovnať, v čom sú dnes vstupové kritériá prísnejšie?

Keď sme pred šestnástimi rokmi vstupovali do Únie, všetky podmienky sa točili okolo formálneho prijímania množstva zákonov, aby boli v súlade s európskou legislatívou. Teraz už by takýto prístup neobstál, lebo je jasné, že ak sa k niečomu zaviažete iba na papieri, je to nanič, situáciu v krajine to k lepšiemu nezmení.

Európska únia totiž nemá žiadny záujem o prijatie ďalšieho člena, ktorý má neusporiadané otázky týkajúce sa vlastných hraníc a tiež neusporiadané vzťahy so susedmi.

Dnes sa pri potenciálnych nových členoch zohľadňuje sila inštitúcií v daných krajinách aj to, či sa občania na tieto inštitúcie môžu spoľahnúť.

Skryť Vypnúť reklamu

Rovnako sa dôraz kladie na to, aby krajiny naozaj plnili podmienky, ku ktorým sa zaväzujú.

Či sú schopné poradiť si s korupciou, či dokážu bojovať s organizovaným zločinom, či neporušujú princípy právneho štátu.

V skratke – Srbsko alebo Čierna Hora si ako kandidátske krajiny musia prejsť výrazne prísnejším procesom, než akým si pred vstupom prešlo Slovensko.

Srbsko a Čierna Hora majú teraz najbližšie k vstupu do EÚ?

Áno, tieto štáty už priamo rokujú o vstupe. Sú pred všetkými ostatnými, teda napríklad pred Severným Macedónskom a Albánskom, ktoré napriek splneniu všetkých predpokladov ešte len čakajú na otvorenie rokovaní o vstupe.

Tretie v poradí sú Kosovo a Bosna a Hercegovina. Tie si na otvorenie prístupových rokovaní ešte dosť dlho počkajú. Kosovo totiž dodnes neuznalo päť členských štátov Únie, ako samostatný štát ho neuznáva ani Slovensko. A samostatné Kosovo neuznáva ani Srbsko, čo, samozrejme, v prístupových rokovaniach brzdí aj samotných Srbov.

Skryť Vypnúť reklamu

Európska únia totiž nemá žiadny záujem o prijatie ďalšieho člena, ktorý má neusporiadané otázky týkajúce sa vlastných hraníc a tiež neusporiadané vzťahy so susedmi. To je teda problém Srbska. Bosna a Hercegovina má zasa veľký problém s povojnovým usporiadaním krajiny. Majú troch prezidentov, trinásť predsedov vlád a viac ako sedemsto členov rôznych parlamentov.

Dokážete odhadnúť, kedy by mohli byť Srbi a Čiernohorci občanmi Únie?

To si skutočne netrúfam odhadovať, myslím si, že momentálne to nikto nedokáže odhadnúť.

Srbi sa nemôžu stať členmi, kým si neurovnajú vzťahy s Kosovom.

V tejto otázke má kľúčovú úlohu Slovensko, ktoré v osobe Miroslava Lajčáka pôsobí ako mediátor v dialógu medzi Belehradom a Prištinou, teda v srbsko-kosovskom dialógu.

Pri prístupových rokovaniach stačí, aby ich zablokoval jeden štát a celý proces sa zasekne.

Skryť Vypnúť reklamu

Áno. Momentálne sa takto zaseklo otvorenie rokovaní so Severným Macedónskom, pretože táto krajina má spor s Bulharskom, takže Sofia otvorenie rokovaní blokuje. Ale právo veta platí pri všetkých zahraničnopolitických otázkach. Pri takomto hlasovaní na európskej pôde nestačí kvalifikovaná väčšina, treba jednomyseľný súhlas, bez neho sa nedá pohnúť.

Tam mala smerovať otázka. Veto jedinej krajiny totiž paralyzuje celý proces a ostatné štáty nič nezmôžu. Nie je ďalšie rozširovanie Únie z tohto pohľadu rizikom? Čím viac štátov, tým väčšia pravdepodobnosť veta, teda blokovania kľúčových rozhodnutí. Nemôže to vo výsledku znamenať znefunkčnenie Únie?

To je reálna dilema. Ibaže rozširovanie Európskej únie je historicky jeden z najúspešnejších projektov tohto bloku a určite je žiaduce v ňom pokračovať. Keď sa pozriete na mapu, západný Balkán predstavuje naozaj veľmi malú časť európskeho územia.

Skryť Vypnúť reklamu

A táto časť je obklopená iba Európskou úniou a morom. Nedáva zmysel držať ich mimo bloku, naopak, treba pre ne nájsť silné motivujúce prvky, aby sa vnútorne zreformovali a mohli vstúpiť do Únie.

Ak chce Európska únia pôsobiť ako silný geopolitický hráč, tak na rozširovanie nemôže rezignovať.

S väčším počtom členských štátov sa nezvyšuje iba pravdepodobnosť veta pri kľúčových hlasovaniach. Je tiež pravdepodobnejšie, že viac členov Únie bude konať na vlastnú päsť a proti záujmom Únie. Typickým príkladom sú Maďarsko a Poľsko, ktoré nedávno vetovali rozpočet Únie. Brusel im dlhodobo vyčíta, že nedodržiavajú ani niektoré základné princípy právneho štátu.

Súvisiaci článok Jourová: Zákaz vstupu do Ruska ma neobmedzí. Ďakujem Slovensku za podporu Čítajte 

Je pravda, že čím viac členov je v nejakom celku, tým silnejšie v ňom pôsobia aj akési odstredivé sily.

Skryť Vypnúť reklamu

Stále treba rešpektovať, že Únia vždy bude rôznorodejší spolok ako napríklad Spojené štáty, ktoré majú jednotnú zahraničnú politiku vedenú z jedného centra.

V EÚ majú jednotliví členovia rozličnú historickú skúsenosť s vonkajším aktérmi, akými sú napríklad Rusko či Čína, a podľa tejto skúsenosti k nim zaujímajú odlišný postoj.

Do budúcna by zahraničnej politike Únie pomohlo, keby sme v niektorých otázkach upustili od práva veta. V opačnom prípade hrozí pričasté zasekávanie sa v dôležitých hlasovaniach, v ktorých veto jedného štátu blokuje celý proces.

Už dnes je na stole plán, aby sa v niektorých hlasovaniach o zahraničnopolitických otázkach od možnosti veta upustilo a aby stačil súhlas kvalifikovanej väčšiny. Ale zatiaľ naplnenie tohto plánu nevidím veľmi reálne.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď už hovoríte o rozličnej skúsenosti jednotlivých členských štátov s Ruskom či s Čínou – je podľa vás reálne, aby mala celá Únia jednotnú zahraničnú politiku, napríklad vo vzťahu k týmto dvom mocnostiam?

Myslím si, že najmä tie veľké členské štáty sa nikdy úplne nevzdajú možnosti robiť zahraničnú politiku sčasti aj po vlastnej osi.

Zároveň verím, že v kľúčových zahraničnopolitických otázkach sa Únia vždy dokáže zjednotiť. Ale niekedy je to na úkor razancie a rýchlosti reakcie na vývoj.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  4. Od Česka až po Jadran
  5. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  6. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  7. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  8. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 11 283
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 7 280
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 205
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 877
  5. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 4 799
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 957
  7. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 508
  8. Od Česka až po Jadran 3 284
  9. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 2 529
  10. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 515
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Eduard Heger.

Pred parlamentom boli stovky ľudí.


3 h
Milan Lasica počas klaňačky na svojom poslednom koncerte so súborom Bratislava Hot Serenaders 18. júla 2021 v Štúdiu L+S.

Teraz by som bol rád, keby sme o Milanovi Lasicovi spolu mlčali, hovorí.


23. júl
Predseda vlády SR Eduard Heger.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 392-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 534 obetí.


a 3 ďalší 23 h
Publicista Matúš Ritomský.

Môžeme si povedať pravdu alebo emocionálne vydierať.


22. júl

Neprehliadnite tiež

Lukašenka udržali pri moci ozbrojené zložky.

Mieria na Ukrajinu alebo do Poľska.


a 2 ďalší 13m
Maďarský premiér Viktor Orbán

Ministri hospodárstva a financií EÚ v utorok v Bruseli schválili prvú sériu národných plánov obnovy a odolnosti.


TASR 2 h
Región sužujú prívalové dažde od sobotňajšieho večera.

Monzúnové obdobie trvá v južnej Ázii obvykle od júna do septembra.


TASR 2 h
Približne 65 000 ľudí sa v sobotu zúčastnilo na berlínskom dúhovom pochode.

Berlínsky senátor pre kultúru na pochode kritizoval Poľsko a Maďarsko.


TASR 2 h