SME
Streda, 23. jún, 2021 | Meniny má SidóniaKrížovkyKrížovky

Únia sa chce rozrastať a poradiť si s Ruskom. Aké výzvy čakajú Brusel

Slovensko už má plán.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov (vpravo) a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell počas stretnutia v Moskve.Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov (vpravo) a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell počas stretnutia v Moskve. (Zdroj: TASR/AP)

BRUSEL, BRATISLAVA. Chystá sa nanovo nastaviť svoje vzťahy s Ruskom, dosiahnuť nulové emisie skleníkových plynov a popritom sa rozširovať a prijímať nových členov. Európsku úniu čaká viacero výziev, ktoré preveria, do akej miery sa členské štáty dokážu zjednotiť.

Medzitým však európska dvadsaťsedmička musí riešiť aj výzvu, ktorá sa na rozdiel od tých zvyšných nedala s dostatočným predstihom predvídať.

Pandémia koronavírusu však ukázala, že členské štáty sa dokážu spojiť. Zhodujú sa na tom slovenskí europoslanci, ale aj analytici. Vyzdvihujú predovšetkým spoločný nákup vakcín Európskou komisiou a ich prerozdeľovanie spôsobom, ktorý pomáhal menším krajinám.

Skryť Vypnúť reklamu

Tie by inak pri rokovaniach o cene vakcín mali príliš slabý hlas a doslova by na to doplácali vyššou cenou vakcín, zhodujú sa odborníci.

1. Zvládnutie pandémie koronavírusu

Aspoň jednu dávku vakcíny už dostalo necelých 35 percent obyvateľov Európskej únie. Celkovo je zaočkovaných 13,6 percenta obyvateľov.

Na Slovensku sme už použili viac ako 1,8 milióna dávok západných vakcín, ktoré schválila Európska lieková agentúra. A potom tu máme jednu skladovanú vakcínu, narýchlo nakúpenú predstaviteľmi slovenskej vlády. To nám dáva jasnú odpoveď na to, čo sa využíva a čo funguje.

Ivan Štefanec

Európska únia doteraz kúpila a registrovala štyri vakcíny – od konzorcia firiem Pfizer/BioNTech, od spoločnosti Moderna, od firmy AstraZeneca a tiež očkovaciu látku od spoločnosti Johnson & Johnson.

„Rozhodne sme boli vo výhodnejšej vyjednávacej pozícii, ako keby si Slovensko či Česko vakcíny nakupovalo samo,“ hovorí pre SME odborník na európske inštitúcie Ondřej Mocek z výskumného centra AMO.

„Stačí sa pozrieť na Izrael. Tomu sa síce podarilo rýchlo nakúpiť množstvo vakcín, ale výrazne ich preplatil. V prepočte ho tak dávka vakcíny stála neporovnateľne viac, Európskej komisii sa ako veľkému hráčovi podarilo cenu vakcín stlačiť,“ dodáva Mocek.

Skryť Vypnúť reklamu

Súhlasí s ním aj slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý je v europarlamente členom Európskej ľudovej strany (EPP).

„Stačí sa pozrieť na dáta. Na Slovensku sme už použili viac ako 1,8 milióna dávok západných vakcín, ktoré schválila Európska lieková agentúra (EMA). A potom tu máme jednu skladovanú vakcínu, narýchlo nakúpenú predstaviteľmi slovenskej vlády. To nám dáva jasnú odpoveď na to, čo sa využíva a čo funguje,“ hovorí pre SME Štefanec.

„Pandémia odhalila výraznú nepripravenosť Únie čeliť tomuto typu kríz,“ zdôrazňuje pre SME europoslanec Robert Hajšel (nominant Smeru-SD/ v europarlamente člen Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov S&D).

„Napokon sa však členským krajinám podarilo nevídaným spôsobom zjednotiť. Prejavilo sa to dohodou o spoločnom obstaraní očkovacích látok. Všetky súhlasili, aby pre ne vakcíny vyjednala a nakúpila Európska komisia,“ hovorí Hajšel.

Skryť Vypnúť reklamu

2. Plán obnovy

Ide o balík peňazí, ktorý má jednotlivým členským štátom pomôcť pozviechať sa z ekonomických následkov koronavírusovej krízy.

Plán, resp. Fond obnovy má hodnotu 750 miliárd eur, pričom Slovensko z tejto sumy dostane približne 6,6 miliardy eur.

„Vôbec prvýkrát si bude Európska únia požičiavať peniaze na kapitálových trhoch, aby mohla takýto balík peňazí financovať,“ podotýka Hajšel.

Hajšel zdôrazňuje, že Fond obnovy bude Únia financovať aj novými vlastnými zdrojmi z rozpočtu.

Štefanec je presvedčený, že peňazí bude dostatok, výzvou je podľa neho ich správne využitie. „To platí dvojnásobne pre slovenskú vládu, ktorá má okrem ôsmich miliárd v podobe nevyužitých eurofondov zo starého obdobia k dispozícii eurofondy z nového obdobia vo výške dvanásť miliárd eur,“ pripomína Štefanec s tým, že k týmto peniazom treba pripočítať aj Fond obnovy.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovensko už predstavilo plán, ako chce s peniazmi z Fondu obnovy naložiť.

Najväčšia suma z balíka má ísť na oblasť zelenej ekonomiky, ide o 2,3 miliardy eur. Oblasť zdravotníctva chce Slovensko podporiť sumou 1,5 miliardy eur z tohto balíka.

Zefektívneniu verejnej správy a digitalizácii by mala pomôcť finančná injekcia vo výške 1,1 miliardy eur. Na vzdelávanie má ísť 892 miliónov eur, na vedu, výskum a inovácie 739 miliónov eur.

3. Zelená dohoda

Slovenský plán investovať časť peňazí z Fondu obnovy do zelenej ekonomiky nie je ojedinelý. Naopak – jednou z podmienok čerpania týchto zdrojov je práve ich využitie na boj s klimatickou zmenou.

Európska únia sa totiž zaviazala, že do roku 2050 bude uhlíkovo neutrálna. Zjednodušene to znamená, že objem emisií, ktoré jednotlivé štáty vyprodukujú, sa bude rovnať objemu emisií, ktoré štáty dokážu z atmosféry odstrániť. Napríklad vďaka rastlinným porastom, ale aj vďaka zachytávaniu a skladovaniu uhlíka.

Skryť Vypnúť reklamu

Bude však nutné zabezpečiť, aby spĺňanie prísnejších ekologických kritérií nepoškodilo samotnú Úniu.

Zabrániť by tomu malo aj takzvané uhlíkové clo. Firmy z tretích krajín, napríklad z USA alebo Číny, v ktorých priemysel nebrzdia prísne emisné kvóty, budú musieť pre vstup na európsky trh zaplatiť poplatok. To zabezpečí, že zelenší európsky priemysel nebude v nevýhode v konkurencii ostatných štátov, ktoré prísne ekologické štandardy nezväzujú.

Štefanec dodáva, že riešením môže byť aj takzvaná zelená diplomacia. „Ak s nami chce tretí štát obchodovať, nech prijme aj naše environmentálne štandardy.“

4. Revízia vzťahov s Ruskom

Slovenskí europoslanci sa zhodujú, že vzťahy Bruselu a Moskvy „nikdy neboli také chladné ako teraz“.

„Na júnovom summite by mala Únia znovu nastaviť, prípadne zrevidovať svoje vzťahy s Ruskom s ohľadom na vlastnú bezpečnosť. Zároveň by mala po novom spolupracovať s Ruskom iba v prípade, keď je to v jej vlastnom záujme a v jej prospech,“ vysvetlil pre SME odborník na východnú Európu Pavel Havlíček. analytik.

Skryť Vypnúť reklamu

Musíme reagovať na množstvo nebezpečných aktivít, ktoré už dnes podniká ruská strana.

Věra Jourová

Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová zdôrazňuje, že pre prehodnocovaní vzťahov s Moskvou je základom je nepodceniť riziká.

„Musíme reagovať na množstvo nebezpečných aktivít, ktoré už dnes podniká ruská strana. Ich súčasťou je aj silná a predovšetkým permanentná dezinformačná kampaň. Už má preukázateľné dosahy na našu spoločnosť, na verejnú mienku. Jej cieľom je rozosievať strach a nedôveru v Európskej únii, vyvolávať nedôveru k inštitúciám a spôsobiť rozkol medzi jednotlivými štátmi,“ uviedla Jourová v rozhovore pre SME.

Europoslanec Štefanec je presvedčený, že Únia je dostatočne silným spolkom na to, aby dala svojim partnerom najavo, že chce, aby ich spoločné vzťahy „fungovali bez informačnej vojny, hospodárskej špionáže a sabotáží“.

Skryť Vypnúť reklamu

Analytik Ondřej Mocek predpokladá, že hoci sa vzťah Bruselu a Moskvy bude ešte chvíľu vyhrocovať, nevyhnutne musí prísť aj akési „oteplenie“.

„Je to možno otázka roku, či dvoch, ale určite na tom urovnaní vzťahov budú mať záujem obe strany. Pre Rusko je európsky priestor dôležitým trhom, to isté platí naopak, Rusko je pre Úniu napriek všetkým sporom stále obchodným partnerom. Aj s ohľadom na geografickú blízkosť je nutné s Ruskom na nejakej úrovni naďalej spolupracovať,“ hovorí Mocek. Dodáva pritom však, že jednotlivé členské štáty majú vo vzťahu k Rusku rozdielne postoje.

Hajšel je presvedčený, že sú oblasti, v ktorých možno s Ruskom spolupracovať.

”Pred sankciami uprednostňujem kritický dialóg, v rámci ktorého dáme Rusom jasne najavo čo nám prekáža a čo žiadame okamžite zastaviť, napríklad nepriateľské aktivity ruských tajných služieb Únii."

Skryť Vypnúť reklamu

Europoslanec je presvedčený, že v niektorých oblastiach je spolupráca s Moskvou „nielen výhodná, ale aj nutná“. Ako príklad uvádza boj s pandémiou alebo s klimatickými zmenami.

5. Jednotná zahraničná politika

Práve rozdielne vzťahy jednotlivých členských štátov s Ruskom podľa Hajšela ukazujú, že Únia potrebuje funkčnú spoločnú zahraničnú politiku.

„V súčasnosti takú nemáme a hrozí nám, že v prípade vyostrovania konfrontácie budú európske inštitúcie jedinými na svete, ktoré s Ruskom pretrhnú akýkoľvek dialóg,“ hovorí Hajšel.

V zahraničnej politike na pôde Európskej únie navyše platí právo veta. To znamená, že ktorýkoľvek členský môže rokovanie zablokovať a bez jednomyseľného súhlasu sa tak zvyšok bloku zasekne.

Podľa bývalého slovenského diplomata a dnes člena Progresívneho Slovenska Tomáša Valáška sa však európska dvadsaťsedmička pri kľúčových rozhodnutiach zjednotiť dokáže.

Skryť Vypnúť reklamu

„Nemôžeme jednotlivým krajinám nanútiť nejakú zahraničnopolitickú pozíciu. Nebuďme však príliš kritickí, Európska únia má jednotnú zahraničnú politiku do tej miery, do akej je to možné,“ hovorí Valášek a poukazuje pritom na jednotné postoje celého bloku z minulosti.

„Či už išlo o anexiu Krymu Ruskou federáciou, alebo ruskú agresiu na východe Ukrajiny, vždy sa Únia vedela zjednotiť a zhodnúť na prísnych sankciách proti Rusku. A to aj napriek tomu, že jednotlivé štáty majú s Ruskom odlišnú skúsenosť a rozdielne vzťahy,“ dodáva Valášek.

6. Rozširovanie Európskej únie

Európska únia má po odchode Spojeného kráľovstva 27 členov, no s najväčšou pravdepodobnosťou sa bude ďalej rozrastať o krajiny západného Balkánu.

Najbližšie k vstupu do Únie dnes majú Srbsko a Čierna Hora, ktoré už priamo rokujú o vstupe. Srbsko však brzdia jeho neusporiadané vzťahy s Kosovom, ktoré Belehrad stále považuje za časť svojho územia.

Skryť Vypnúť reklamu

„Brexit bol lekciou, z ktorej sa treba poučiť,“ hovorí Štefanec, podľa ktorého odchod druhej najsilnejšej európskej ekonomiky z EÚ nepomohol nikomu, najmä nie Londýnu.

„Tento proces však ukázal, že sme spoločenstvom slobodných krajín a rešpektujeme demokraciu. Do budúcna musia byť dvere otvorené nielen pre Veľkú Britániu, ak sa tak opäť rozhodne, ale aj pre krajiny západného Balkánu (bývalá Juhoslávia, pozn.), či východného partnerstva (Ukrajina, Moldavsko, Bielorusko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, pozn.)

Katarína Mathernová, ktorá v Európskej komisii zastupuje generálneho riaditeľa pre susedské vzťahy a rozširovanie EÚ poukazuje na to, že súčasné kritériá pre vstup do Únie sú oveľa prísnejšie ako v roku 2004, keď do bloku vstupovalo Slovensko.

Skryť Vypnúť reklamu

„Únia sa poučila z nášho vstupového procesu a teraz oveľa viac dbá nielen na formálne splnenie podmienok a prijatie rôznych zákonov, ale aj na ich zavedenie do praxe,“ hovorí Mathernová pre SME.

„Stále treba rešpektovať, že Únia vždy bude rôznorodejší spolok ako napríklad Spojené štáty, ktoré majú jednotnú zahraničnú politiku vedenú z jedného centra,“ dodáva Mathernová.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  2. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  3. Kam patria rolky z toaletného papiera? Dávať dole etikety zo sklenených nádob?
  4. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  5. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  6. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  7. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  8. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  9. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  10. Stiahnite si stovky e-kníh
  1. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  2. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  3. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  4. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  5. Stiahnite si stovky e-kníh
  6. Recyklovať PET fľaše a plechovky môžu už aj obyvatelia Krupiny
  7. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. 3 veci, s ktorými zvládnete horúčavy v byte
  10. Spoločnosť ASBIS uvádza na európske trhy novinku
  1. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 9 088
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 595
  3. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 8 020
  4. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 7 342
  5. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 601
  6. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 4 388
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 3 668
  8. Crème de la crème po slovensky 3 249
  9. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 2 842
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania 2 131
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Branislav Harabin na zasadnutí Súdnej rady.

Súdna rada už dočasne odstavila zvolenského sudcu Miľana. Tiež nenosil rúško.


9 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Opatrenia nedodržiavajú aj politici.


a 2 ďalší 4 h

Neprehliadnite tiež

Polícia eskortuje Babisa Anagnostopulosa na súd.

V prípade dokázania viny mu hrozí doživotie.


TASR 5 h
Očkovanie proti ochoreniu Covid-19.

Ľudia si budú môcť vybrať aj termín podania druhej dávky.


TASR 6 h
Americké úrady sa zmocnili webových stránok iránskych štátnych médií.

Úrady vypnutie webov bezprostredne nepotvrdili.


TASR 6 h
Boje pri meste Marib.

Krajina zažíva najhoršiu humanitárnu krízu na svete.


TASR 6 h