WASHINGTON. V spojitosti s blížiacimi sa prezidentskými voľbami v USA (4. novembra 2024) prinášame prehľad amerických prezidentov, ktorí v priebehu 20. a 21. storočia navštívili Slovenskú resp. Českú republiku, alebo svojimi rozhodnutiami ovplyvnili vývoj v týchto krajinách resp. v Československu.
Theodore Roosevelt (1901-1909)
V poradí 26. prezident USA navštívil Bratislavu - vtedajší Prešporok - v roku 1910, keď už nebol vo funkcii. Po uplynutí druhého funkčného obdobia si doprial safari v Afrike, potom niekoľko mesiacov cestoval po Európe.
Od roku 1904 sa poznal s niekdajším uhorským ministrom náboženstva a školstva grófom Albertom Apponyim.
Práve za ním pricestoval 17. apríla 1910 z Viedne vlakom na bratislavskú hlavnú stanicu, kde ho čakalo slávnostné uvítanie.
Prešporkom iba prešiel cestou na statok Eberhard v Malinove, ktorý rodina Apponyiovcov využívala. Roosevelt tu strávil noc pred návštevou Budapešti a všade ho vítalo nadšené obyvateľstvo.
Woodrow Wilson (1913-1921)
Americký prezident mal zásadný vplyv na vznik prvej Československej republiky. Na zasadnutí amerického Kongresu 8. januára 1918 predniesol 14 bodov, ktoré formulovali názor USA na medzinárodné usporiadanie po 1. svetovej vojne.
Bod 10 hovoril: "Národom Rakúska-Uhorska, ktorých miesto medzi národmi si prajeme vidieť chránené a zaistené, má byť daná najvoľnejšia príležitosť pre autonómny vývoj."
Neskôr Tomáš G. Masaryk presvedčil Wilsona, že je nevyhnutný vznik štátu Čechov a Slovákov. Práve jemu odovzdal do rúk Washingtonskú deklaráciu z 18. októbra 1918.
Wilson tlmočil cisárovi Rakúska-Uhorska Karolovi I. stanovisko USA, podľa ktorého je mier možný len za podmienky uznania samostatnosti Čechov a Slovákov a južných Slovanov.
Na znak vďaky sa uvažovalo o návrhu, aby sa Bratislava volala Wilsonovo mesto. Ďalší prezidenti USA venovali medzinárodnej a najmä európskej politike menšiu pozornosť, čo podľa analytikov umožnilo vzostup diktátorských režimov v medzivojnovom období.
"Je zrejmé, že deštrukcia Československa bola poznamenaná tým, že v Európe chýbala americká zahraničná politika," uviedol bývalý český minister obrany a zahraničných vecí Alexandr Vondra.
Franklin Delano Roosevelt (1933-1945)
Zúčastňoval sa na rokovaniach tzv. Veľkej trojky spoločne s Josifom Vissarionovičom Stalinom a Winstonom Churchillom v Teheráne (28. novembra - 1. decembra 1943) a na Jalte (4. - 11. februára 1945) o usporiadaní Európy po 2. svetovej vojne.
Po 32. prezidentovi USA je pomenovaná známa Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici. Počas SNP slúžila raneným vojakom Prvej Československej armády.
Americká Rooseveltova nadácia, ktorej správkyňou bola prezidentova manželka Eleanor, poukázala finančné prostriedky na výstavbu nového moderného zariadenia, ktoré začali stavať 20. júna 1947.
Harry S. Truman (1945-1953)
Nastúpil do úradu namiesto náhle zosnulého Franklina D. Roosevelta. Do jeho funkčného obdobia spadá záver druhej svetovej vojny a Postupimská konferencia (17. júla - 2. augusta 1945).
Vyhlásil 12. marca 1947 tzv. Trumanovu doktrínu zadržiavania komunizmu, na ktorú nadväzoval plán obnovy v Európe známy ako Marshallov plán.
Povojnové Československo ho 7. júla 1947 privítalo, no už o niekoľko dní Stalin prinútil československú delegáciu, aby krajina od projektu odstúpila.
John Fitzgerald Kennedy (1961-1963)
Kennedy navštívil Prahu 22 rokov predtým, než sa stal prezidentom USA. Jeho otca v roku 1937 vymenovali za veľvyslanca USA v Británii a John F. Kennedy cestoval po Európe ako študent.
Diktátorské režimy v Nemecku a v Taliansku vnímal s obdivom. Ako 22-ročný v auguste 1939 navštívil Prahu v čase, keď už Čechy a Moravu okupovali Nemci.
Túto skúsenosť využil pri písaní diplomovej práce. Kennedy podobne ako jeho otec zastával názor, že by USA do 2. svetovej vojny nemali zasahovať.
Svoje postoje však neskôr zmenil predovšetkým pod vplyvom britského premiéra Winstona Churchilla.
Lyndon Baines Johnson (1963-1969)
Z dokumentov CIA vyplýva, že sa 36. prezident USA už na začiatku augusta 1968 dozvedel o tom, že Sovietsky zväz sústredil silné zoskupenie vojsk pri hraniciach s Československom.
Okupácia sa však nejavila ako pravdepodobná. Večer 20. augusta prijal Johnson sovietskeho veľvyslanca v USA Anatolija Dobrynina, od ktorého sa dozvedel, že došlo k vojenskej intervencii do Československa.
Johnson v reakcii na túto udalosť zrušil plánovanú cestu na summit do Leningradu (Petrohradu) a agresiu označil za porušenie Charty OSN.
Richard Nixon (1969-1974)
Nixon navštívil Prahu v roku 1967, v čase, keď sa chcel o najvyšší post uchádzať druhý raz (prvýkrát v roku 1960 prehral volebný súboj v Kennedym).
Strávil v Prahe tri dni bez akejkoľvek publicity a nestretol sa so žiadnym oficiálnym predstaviteľom. Rovnako je tajomstvom opradená jeho cesta do Prahy 12. októbra 1989.
Počas dvojdňovej návštevy si exprezident prezrel pražské historické centrum, pobudol na veľvyslanectve USA v Prahe a stretol sa s jediným politikom - tým bol vtedajší komunistický poslanec a niekdajší vysoký štátny funkcionár Evžen Erban.
Ten o stretnutí telefonicky informoval disidenta a neskoršieho prezidenta Václava Havla - o čom sa Štátna bezpečnosť dozvedela náhodou, pretože Havla odpočúvala.
Historici si Nixonovu cestu vysvetľujú ako snahu získať neoficiálne informácie o vývoji v Československu.
George H. W. Bush (1989-1993)
George Bush starší vstúpil do dejín ako prezident, počas ktorého éry sa skončila studená vojna a spadla železná opona, rovnako ako Berlínsky múr - došlo k opätovnému zjednoteniu Nemecka.
Bol tiež jediným, ktorý počas svojho funkčného obdobia oficiálne navštívil Československo. Stalo sa tak 17. novembra 1990, teda v deň prvého výročia Nežnej revolúcie.
V Prahe vystúpil na pôde Federálneho zhromaždenia, stretol sa s prezidentom Václavom Havlom, premiérom Mariánom Čalfom, Alexandrom Dubčekom i s kardinálom Tomáškom.
V uliciach Prahy a na zhromaždení na Václavskom námestí ľudia vítali s nadšením Busha aj jeho manželku Barbaru.
Bill Clinton (1993-2001)
Clinton bol v Československu už ako študent v roku 1970. Ako prezident USA prišiel na oficiálnu návštevu 11. januára 1994, keď sa zúčastnil na summite Visegrádskej štvorky.
Rokoval teda nielen s českými, ale aj slovenskými, maďarskými a poľskými politikmi. Z jeho pobytu v Prahe je známy okamih, keď s prezidentom Václavom Havlom navštívil legendárnu pivnicu U Zlatého tigra a stretol sa tu aj so spisovateľom Bohumilom Hrabalom.
V Redute si zahral na saxofón, ktorý od Havla dostal. Prezidenta si mimoriadne vážil.
"Uvedomoval si, že demokracia je stav mysle, že je to celý systém, keď veci robíte istým spôsobom. Že je to viac, než len absencia komunizmu a viac, než len možnosť voliť," vyjadril sa o ňom.
George W. Bush (2001-2009)
George Bush mladší navštívil Prahu dva razy. Prvýkrát sa 22. novembra 2002 zúčastnil na summite NATO, na ktorom oficiálne prijali aj Slovensko za člena Aliancie.
Bush tu neplánovane hovoril so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom. Prahu navštívil druhý raz 5. a 6. júna 2007. Bol tiež jediný prezident USA, ktorý navštívil Slovensko - priletel do Bratislavy 24. februára 2005 a vystúpil na Hviezdoslavovom námestí.
V priestoroch Bratislavského hradu sa potom konal summit prezidenta USA s ruským prezidentom Vladimírom Putinom (tzv. Bratislavský summit) venovaný globálnej bezpečnosti.
Barack Obama (2009-2017)
Prahu navštívil dva razy - 4. a 5. apríla 2009, keď bolo hlavné mesto ČR dejiskom summitu EÚ-USA. Na návšteve ho sprevádzala aj ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová.
Obama vystúpil na Hradčanskom námestí, čo bolo jeho vôbec prvé verejné vystúpenie v Európe.
O rok neskôr 8. apríla 2010 sa stala Praha dejiskom schôdzky Baracka Obamu s vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom.
Obama sa tiež stretol so zástupcami jedenástich krajín strednej Európy, Balkánu a Pobaltia a 9. apríla po rokovaní s českým prezidentom Václavom Klausom odletel.
Donald Trump (2017-2021 )
Donald Trump bol 45. prezidentom Spojených štátov amerických. Narodil sa 14. júna 1946 v New Yorku. Pred svojou politickou kariérou sa venoval najmä realitnému biznisu.
16. júna 2015 oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta USA za republikánsku stranu.
Sloganom jeho kampane bolo "Poďme spraviť Ameriku znovu skvelú (Make America Great Again)". Vo voľbách 8. novembra 2016 porazil demokratickú kandidátku Hillary Clintonovú.
Dnešného prezidenta USA spája s Českou republikou jeho manželka z rokov 1977-1991 Ivana Trumpová rodená Zelníčková pochádzajúca zo Zlína.
Joe Biden (2021 - 2025)
Joe Biden bol 46. prezident Spojených štátov. V rokoch 2009 až 2017 pôsobil vo funkcii viceprezidenta.
V amerických prezidentských voľbách 2020 kandidoval za Demokratickú stranu a porazil Donalda Trumpa.
Keď Biden prebral v januári 2021 úrad, krajina silne cítila hospodárske dôsledky pandémie koronavírusu. Jeho mandát bol poznačený vojnou na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko aj vojnou medzi Izraelom a teroristickým hnutím Hamas. Kríza sa následne rozšírili na celý Blízky východ.
Z kandidatúry na znovuzvolenie odstúpil krátko po katastrofálnom výkone v predvolebnej debate z júna 2024.
Donald Trump (2025 -
V poradí 47. prezidentom USA sa opäť stal Donald Trump.
O tom, že po štyroch rokoch opäť zasadne v Bielom dome, rozhodli americkí voliči v prezidentských voľbách, ktoré sa konali 5. novembra 2024.
Vo voľbách porazil kandidátku demokratov Kamalu Harrisovú.
Kompletný zoznam prezidentov USA
George Washington (* 22. február 1732 - † 14. december 1799) - 1. prezident USA v rokoch 1789 – 1797
- John Adams (* 30. október 1735 - † 4. júl 1826) - 2. prezident USA v rokoch 1797 – 1801
- Thomas Jefferson (*13. apríl 1743 – † 4. júl 1826) - 3. prezident USA v rokoch 1801 - 1809
- James Madison (* 16. marec 1751 – † 28. jún 1836) - 4. prezident USA v rokoch 1809 – 1817
- James Monroe (* 28. apríl 1758 – † 4. júl 1831) - 5. prezident USA v rokoch 1817 – 1825
- John Quincy Adams (* 11. júl 1767 – † 23. február 1848) - 6. prezident USA v rokoch 1825 – 1829
- Andrew Jackson (* 15. marec 1767 – † 8. jún 1845) - 7. prezident USA v rokoch 1829 – 1837
- Martin Van Buren (* 5. december 1782 – † 24. júl 1862) - 8. prezident USA v rokoch 1837 – 1841
- William Henry Harrison (* 9. február 1773 – † 4. apríl 1841) - 9. prezident USA, v úrade bol len 32 dní v roku 1841, zomrel na zápal pľúc
- John Tyler (* 29. marec 1790 – † 18. január 1862) - 10. prezident USA v rokoch 1841 - 1845
- James Knox Polk (* 2. november 1795 – † 15. jún 1849) - 11. prezident USA v rokoch 1845 – 1849
- Zachary Taylor (* 24. november 1784 – † 9. júl 1850) - 12. prezident USA v rokoch 1849 – 1850
- Millard Fillmore (* 7. január 1800 – † 8. marec 1874) - 13. prezident USA v rokoch 1850 – 1853
- Franklin Pierce (* 23. november 1804 – † 8. október 1869) - 14. prezident USA v rokoch 1853 – 1857
- James Buchanan (* 23. apríl 1791 – † 1. jún 1868) - 15. prezident USA v rokoch 1857 - 1861
- Abraham Lincoln (* 12. február 1809 – † 15. apríl 1865) - 16. prezident USA v rokoch 1861 – 1865
- Andrew Johnson (* 29. december 1808 – † 31. júl 1875) - 17. prezident USA v rokoch 1865 – 1869
- Ulysses Simpson Grant (* 27. apríl 1822 – † 23. júl 1885) - 18. prezident USA v rokoch 1869 – 1877
- Rutherford Birchard Hayes (* 4. október 1822 – † 17. január 1893) - 19. prezident USA v rokoch 1877 – 1881
- James Abram Garfield (* 19. november 1831 – † 19. september 1881) - 20. prezident USA v roku 1881, v úrade bol 200 dní a zomrel na následky atentátu
- Chester Alan Arthur (* 5. október 1829 – 18. november 1886) - 21. prezident USA v rokoch 1881 – 1885
- Grover Cleveland (* 18. marec 1837 – † 24. jún 1908) - 22. prezident USA v rokoch 1885 – 1889
- Benjamin Harrison (* 20. august 1833 – † 13. marec 1901) - 23. prezident USA v rokoch 1889 – 1893
- Grover Cleveland (* 18. marec 1837 – † 24. jún 1908) - 24. prezident USA v rokoch 1893 – 1897
- William McKinley (* 29. január 1843 – † 14. september 1901) - 25. prezident USA v rokoch 1897 – 1901
- Theodore Roosevelt (* 27. október 1858 - † 6. január 1919) - 26. prezident USA v rokoch 1901 – 1909
- William Howard Taft (* 15. september 1857 – † 8. marec 1930) - 27. prezident USA v rokoch 1909 – 1913
- Woodrow Wilson (* 28. december 1856 – † 3. február 1924) - 28. prezident USA v rokoch 1913 – 1921
- Warren Gamaliel Harding (* 2. november 1865 – † 2. august 1923) - 29. prezident USA v rokoch 1921 – 1923
- Calvin Coolidge (* 4. júl 1872 – † 5. január 1933) - 30. prezident USA v rokoch 1923 - 1929
- Herbert Clark Hoover (* 10. august 1874 – † 20. október 1964) - 31. prezident USA v rokoch 1929 – 1933
- Franklin Delano Roosevelt (* 30. január 1882 – † 12. apríl 1945) - 32. prezident USA v rokoch 1933 – 1945
- Harry S. Truman (* 8. máj 1884 – † 26. december 1972) - 33. prezident USA v rokoch 1945 – 1953
- Dwight D. Eisenhower (* 14. október 1890 - † 28. marec 1969) - 34. prezident USA v rokoch 1953 – 1961
- John Fitzgerald Kennedy (* 29. máj 1917 – † 22. november 1963) - 35. prezident USA v rokoch 1961 – 1963
- Lyndon Baines Johnson (* 27. august 1908 – † 22. január 1973) - 36. prezident USA v rokoch 1963 – 1969
- Richard Milhous Nixon (* 9. január 1913 – † 22. apríl 1994) - 37. prezident USA v rokoch 1969 – 1974
- Gerald R. Ford (* 14. júl 1913 – † 26. december 2006) - 38. prezident USA v rokoch 1974 – 1977
- Jimmy Carter (* 1. október 1924) - 39. prezident USA v rokoch 1977 – 1981
- Ronald Wilson Reagan (* 6. február 1911 – † 5. jún 2004) - 40. prezident USA v rokoch 1981 – 1989
- George Herbert Walker Bush (* 12. jún 1924 – † 30. november 2018) - 41. prezident USA v rokoch 1989 – 1993
- Bill Clinton (* 19. august 1946) - 42. prezident USA v rokoch 1993 – 2001
- George W. Bush (* 6. júl 1946) - 43. prezident USA v rokoch 2001 – 2009
- Barack Obama (* 4. august 1961) - 44. prezident USA v rokoch 2009 - 2017
- Donald Trump (* 14. jún 1946) - 45. prezident USA, zvolený v roku 2017 -2021
- Joseph Robinette Biden (* 20. novembra 1942) - 46. prezident USA zvolený v roku 2020
- Donald Trump (* 14. jún 1946) - 47. prezident USA, zvolený 2024
Prezidentské voľby USA 2024
- Výsledky volieb prezidenta USA 2024
- Novým americkým prezidentom sa stane Donald Trump
- Volebná mapa USA
- Kompletné výsledky prezidentských volieb v USA
- Trump sa vracia do Bieleho domu. Čo to znamená pre Ameriku a Európu
- Trump porazil Európu
- Životopis kandidáta Donalda Trumpa
- Životopis kandidátky Kamaly Harrisovej
