JEREVAN, BRATISLAVA. Sergej Hovnnesjan a traja jeho susedia sa schovávajú v podzemí skladu potravín. Len cez cestu od nich je osem metrov hlboký kráter, ktorý vyhĺbila strela stredného doletu.
Vždy, keď na chvíľu ustane streľba alebo bombardovanie, starší ľudia vyjdú po schodoch do obchodu, aby zozbierali potraviny, ktoré im umožnia nejaký čas prežiť. Nevedia, ako dlho to bude trvať, obnovený konflikt v Náhornom Karabachu sa mení na obliehanie regiónu a jeho hlavného mesta Stepanakertu.
Hohnnnesjan sa teraz schováva, ale na začiatku 90. rokov vo vojne aktívne bojoval o územie, ktoré leží na v Azerbajdžane, no žijú v ňom etnickí Arméni. „Pamätám, keď som pri bojoch s Azerbajdžanom prvýkrát videl mudžahída,“ spomína pre Guardian.
Niektoré veci sa nemenia
Náhorný Karabach je ako postsovietska čítanka Čítajte Popri tom na radiátore opeká chlieb a striedavo pije čaj a koňak. „Nič podobné som predtým nevidel. Mali voľné biele oblečenie a šatky na hlavách. Myslím si, že boli z Afganistanu. Teraz sem posielajú Sýrčanov, zdá sa, že niektoré veci sa nemenia," spomína.
Z Náhorného Karabachu, v ktorom konflikt ožil pred dvomi týždňami, už mnoho obyvateľov odišlo, no mnohí stále ostávajú. Najmä starší ľudia hovoria, že radšej vo svojom hornatom domove zomrú, ako by ho mali opustiť a prenechať Azerbajdžancom.
Okrem bojov na mieste - často v zákopoch ako z čias prvej svetovej vojny, pričom vojakom nad hlavami prelietavajú moderné bezpilotné lietadlá - prebieha aj vojna v informačnom priestore.
