JERUZALEM, BRATISLAVA. Ubehlo už niekoľko hodín od tlačovej konferencie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, kde oznámil, že by po voľbách rád anektoval údolie Jordánu, no do dediny Fasajil kúsok od biblického Jericha sa ako keby informácia ešte ani nedostala.
Trumpovi snaha o mier vychádzala. A potom to jedným vyhlásením zničil Čítajte "Nech si to anektujú," hovorí pre New York Times 22-ročný Muhammád Musá, Palestínčan, ktorý rovnako ako jeho traja bratia a väčšina ľudí v dedine pracuje na poli v neďalekej izraelskej osade. "Pre našu prácu by to bolo oveľa lepšie."
Ďalší obyvatelia sa sťažujú na pravidelné výpadky elektriny v dedine či na komplikácie, ktoré majú pri cestovaní po západnom brehu. Ak by územie Izrael naozaj zobral pod svoju správu a obyvatelia by dostali izraelské občianstvo, v mnohom by im to uľahčilo život.
Koniec nádejí na palestínsky štát
Oveľa citlivejšia téma je to však z politického hľadiska. Návrh, ktorý Netanjahu predniesol ako sľub pred budúcotýždňovými voľbami, by totiž de facto znamenal koniec nádejí na riešenie izraelsko-palestínskeho sporu v podobe dvoch štátov.
Údolie Jordánu tvorí asi tridsať percent územia západného brehu, ktorý po šesťdňovej vojne v roku 1967 obsadil Izrael. Podľa medzinárodného spoločenstva územie patrí Palestínčanom a izraelské osady sú tu nelegálne. Židovský štát to odmieta.
Za východnú hranicu svojho územia považuje Izrael práve údolie Jordánu, ktoré hraničí s Jordánskom. Už teraz je asi 90 percent údolia pod vojenskou správou židovského štátu, ktorý tu bráni Palestínčanom využívať úrodnú pôdu a pastviny.
