JERUZALEM, BRATISLAVA. Tisícročné spolužitie židov a Arabov na území dnešného Izraela netreba poznať. Ani vznik nového štátu a históriu jeho vojen s okolitými arabskými štátmi.
Dokonca ani palestínsku intifádu či skutočné, alebo domnelé traumy národov žijúcich na tomto území.
„Nechceme lekcie z dejín, už sme čítali dosť kníh. Zamerajme sa na to, ako nájsť riešenie tejto situácie,“ hovorí pred stážistami v Kongrese na uniknutej nahrávke Jared Kushner, zať amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého prezident okrem ďalších asi dvadsiatich úloh poveril rokovaním o mieri medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi.
Jeho najväčšou kvalifikáciou bolo zrejme to, že sám sa hlási k židovskej viere, s diplomaciou nemal dovtedy žiadne skúsenosti.
Snahu o dosiahnutie konečnej dohody o palestínsko-izraelských vzťahoch však v stredu skomplikoval samotný Trump.
Vyhlásil, že Američania uznajú Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela a presunú tam svoju ambasádu.
Metropola Tel Aviv
Prakticky všetky ostatné štáty sveta ako hlavné mesto židovského štátu označujú Tel Aviv, navyše Jeruzalem ako hlavné mesto budúceho palestínskeho štátu chcú aj Palestínčania a toto vyjadrenie berú osobitne citlivo.
Najmä z historických dôvodov. „Označenie Jeruzalema za izraelské hlavné mesto je vyhlásením vojny proti Palestínčanom,“ povedal líder palestínskeho hnutia Hamas Ismaíl Haníja.
