Schulz: Chceme spojené štáty európske. Ak sa vám nepáči, odíďte

BERLÍN. Spoločná ústava a veľmi úzka spolupráca. Do roku 2025 by namiesto Európskej únie mali fungovať spojené štáty európske. Ak sa to niektorým súčasným členom Únie nepáči, môžu z nej rovno vystúpiť.

Takúto víziu predniesol na zjadne nemeckých sociálnych demokratov v Berlíne ich predseda Martin Schulz.

"Chcem, aby vznikla ústavná dohoda, ktorá by vytvorila európsku federáciu," povedal na sneme, kde by ho mali znovu zvoliť do funkcie predsedu strany.

Jediná šanca

Európska únia sa podľa neho musí posilňovať. "Je to jediná šanca, ako môžeme udržať krok v súťaži s inými veľkými regiónmi tohto sveta," dodal.

Len silnejšia Európa je podľa neho schopná odolávať pravicovému extrémizmu, ktorému sa v posledných rokoch darí v Nemecku, vo Francúzsku, v Rakúsku, v Dánsku, vo Fínsku či v Holandsku. "Ak nezmeníme kurz, ak neposilníme Európu v praktickej a konkrétnej rovine, tieto sily vyhrajú," povedal v emotívnom prejave.

Naznačil, že Poľsko už teraz systematicky podkopáva európske hodnoty a Maďarsko sa zas čoraz viac izoluje.

Európa by podľa neho nemala byť pre jednotlivé štáty hrozbou, ale zmysluplným doplnkom.

"Táto dohoda by mala vzniknúť v úzkej spolupráci s občianskou spločnosťou a ľuďmi," napísal Schulz ešte pred snemom na twitteri. "Štát, ktorý odmietne takúto dohodu, z Európskej únie automaticky odchádza."

Myšlienka staršia ako Únia

Myšlienka vytvorenia spojených štátov európskych podľa vzoru Spojených štátov amerických je oveľa staršia ako Európska únia. Naznačil to už dokonca zakladateľ USA George Washington, Američania mohli podľa neho pre Európanov poslúžiť ako príklad.

V prejavoch túto ideu spomínal francúzsky spisovateľ Victor Hugo, po druhej svetovej vojne zas o potrebe spojených štátov európskych hovoril britský premiér Winston Churchill. Nemeckí sociálni demokrati sa za takýto krok prvýkrát vyslovili v roku 1925.

S konkrétnym návrhom prišlo ešte v roku 2012 desať ministrov zahraničných vecí európskych krajín na čele s vtedajším šéfom nemeckej diplomacie Guidom Westerwellem.

Slovensko vtedy medzi nimi nemalo zastúpenie. "Centralizácia v rámci Európskej únie je predpokladom pre úspešné fungovanie eurozóny. Akú formu by mala mať, je vec ďalšej diskusie," reagoval vtedy premiér Robert Fico.

Úniu vtedy z krízy mala podľa návrhu dostať federácia s priamo voleným európskym prezidentom a dvojkomorovým parlamentom

Únia by mala európsku vládu, európskeho ministra financií, európsky menový fond, spoločnú armádu či spoločné kreslo v medzinárodných organizáciách. Šéfovia štátov a vlád by mali menší vplyv na európsku politiku a členské štáty by veľkú časť právomocí odovzdali Bruselu.

Plán sa však nerealizoval. Odporcami myšlienky boli spomedzi silných štátov najmä Veľká Británia, ktorá však v marci 2019 z Únie odchádza.

Schäubleho už Európa neprežije

Schulzove slová sú zatiaľ len vyjadrením jedného politika, aj keď v Nemecku vplyvného. Prvýkrát naznačil termín, kedy by mohla táto federácia vzniknúť.

Sociálni demokrati na stretnutí rozhodujú aj o tom, či začnú rokovania o pokračovaní veľkej koalície s kresťanskými demokratmi kancelárky Angely Merkelovej.

Ak by sa dohodli na pokračovaní vlády, mohla by sa práve užšia spolupráca európskych štátov dostať do programu vlády krajiny, ktorá má v súčasnej Únii najsilnejší vplyv.

Zároveň však Schulz zdôraznil, že aj keby sa sociálni demokrati dohodli na pokračovaní vlády, bude sa musieť zmeniť prístup Merkelovej a exministra financií Wolfganga Schäubleho, ktorý tlačil na úsporné opatrenia. S jeho nekompromisnými postojmi malo skúsenosť najmä krachujúce Grécko.

"Boh vie, že Európska únia si už nemôže dovoliť ďalšie štyri roky nemeckej politiky v Európe na spôsob Schäubleho," povedal.