Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
Návrhy na veľké zmeny únie by v členských štátoch zrejme neprešli.
BERLÍN, BRATISLAVA. Európsku úniu majú z finančnej krízy dostať radikálne reformy, ktoré by ju zmenili na spojené štáty európske.
Na ich čele by stál priamo zvolený európsky prezident a dvojkomorový parlament, so zastúpením členských štátov v druhej komore.
Mali by sme európsku vládu, nového európskeho ministra financií, Európsky menový fond, spoločnú armádu či spoločné kreslo v medzinárodných organizáciách. Šéfovia štátov a vlád by mali menší vplyv na európsku politiku a členské štáty by veľkú časť právomocí odovzdali Bruselu.
Tak si budúcnosť dvadsaťsedmičky predstavuje desať európskych ministrov zahraničných vecí na čele s nemeckým šéfom diplomacie Guidiom Westerwellem.
„Bez dlhodobej perspektívy pre Európu nezískame naspäť dôveru,“ povedal pre nemecké médiá.
Westerwelle diskutuje s ministrami zahraničných vecí o novej podobe únie od jari. Rokujú s ním Belgičania, Dáni, Taliani, Luxemburčania, Holanďania, Rakúšania, Poliaci, Portugalčania a Španieli.
Slovensko medzi krajinami chýba. No so spojenými štátmi európskymi by problém zrejme nemalo. „Centralizácia v rámci Európskej únie je predpokladom na úspešné fungovanie eurozóny,“ hovorí premiér Robert Fico.
Medzi štátmi chýba aj francúzsky šéf diplomacie, ten sa po prezidentských a parlamentných voľbách pripojí prvý raz v júli. Chýbajú aj Briti.
S nápadmi sa podelili
Návrhy na spojené štáty európske už dostali šéf Európskej komisie José Manuel Barroso, európsky prezident Herman van Rompuy či šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Zatiaľ sa k nim nevyjadrili.
- zmenšiť Európsku komisiu na efektívnu európsku vládu,
- európskych politikov voliť vo voľbách,
- predsedu Európskej komisie voliť priamo,
- zaviesť Európsky parlament s dvoma komorami, v druhej komore by boli zástupcovia členských štátov,
- zriadili by funkciu európskeho ministra financií,
- trvalý euroval by sa zmenil na Európsky menový fond,
- spoločná európska armáda,
- spoločné kreslo v medzinárodných organizáciách, napríklad v Bezpečnostnej rade OSN.
Naša diplomacia ich berie ako jeden z príspevkov do diskusie. V zásade proti silnej Európe nie je. „Pozícia Slovenska je v danej chvíli zadefinovaná pomerne jasne - posilnená integrácia so silnými európskymi inštitúciami, ktoré garantujú vyváženosť záujmov,“ povedal šéf diplomacie Miroslav Lajčák.
Nie je to prvý návrh na fungovanie Európskej únie podľa vzoru Spojených štátov amerických. Prichádza tri dni po gréckych voľbách, ktoré svet sledoval ako referendum o eurozóne, a osem dní pred kľúčovým summitom o budúcnosti Európskej únie.
Podľa odborníkov ide o pokus šéfov diplomacií viac hovoriť do európskej politiky. Po prijatí Lisabonskej zmluvy určujú európsku politiku hlavne šéfovia štátov a vlád a ministri financií.
Neprešlo by to
Návrhy sú zásadné a vyžadovali by si zmenu európskych zmlúv. Tomu sa šéfovia vlád pri riešení krízy vyhýbajú, podporu Európanov, sklamaných z toho, ako Brusel rieši finančnú krízu, by zrejme nezískali. Na program summitu sa v tejto podobe nedostanú.
Hovoriť sa tam má o fiškálnej a bankovej únii, ktorá by umožnila spoločnú rozpočtovú politiku.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová nedávno navrhovala politickú úniu, ktorá by znamenala viac kompetencií a kontrolných funkcií pre Európsku úniu.
A to aj za cenu toho, že politickú úniu vytvorí len časť súčasných členských štátov únie.
Dzurinda nestihol ísť lyžovať
Bývalého šéfa diplomacie ani premiérku iniciatíva neprekvapila. Z ničoho nás vraj nevynechali.
BRATISLAVA. Vznik spojených štátov európskych nie je na programe dňa, hovorí exminister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda z SDKÚ, za ktorého pôsobenia začali jeho kolegovia rokovať o hlbšej integrácii.
Závery z ich stretnutí sú vraj posunuté, za aktuálny považuje Dzurinda zápas o záchranu eura a udržanie dosiahnutej úrovne integrácie, prípadne jej racionálne prehĺbenie.
Dzurinda vraví, že sám bol na niekoľkých neformálnych schôdzkach so šéfmi diplomacií. Vo februári sa chystal na lyžovačku do Álp, kam ho s kolegami pozýval rakúsky partner Michael Spindelegger.
Popri lyžovaní mali diskutovať o aktuálnych témach. Pre nedostatok snehu však schôdzku zrušili a po voľbách sa Dzurinda do úradu nevrátil. Predpokladá však, že podobné stretnutie organizoval aj nemecký minister Guido Westerwelle.
Ani pre bývalú premiérku Ivetu Radičovú nie je diskusia o európskom štáte novinkou. Sama vraj na takéto snahy upozorňovala.
„Nebol to žiadny tajný spolok,“ tvrdí Radičová. Podobných iniciatív vraj bolo už veľa.
Upozorňuje však, že doposiaľ neboli prijaté konkrétne opatrenia proti kríze. Radičová je skeptická voči tomu, že by to krajiny dokázali urobiť na národnej úrovni.
Upozorňuje však, že ak by sa však pomery v únii mali meniť, tak jedine potom, čo o tom rozhodnú voliči v referendách.
Miriam Zsilleová, Veronika Prušová
Korčok: Nie je to prvý návrh na spojené štáty európske
O návrhoch sa na summite hovoriť nebude, pôjde o hospodársky rast a eurozónu, hovorí náš stály predstaviteľ pri EÚ IVAN KORČOK.
Budeme mať Spojené štáty európske?
„Nepoznám návrh konkrétne. Ale každý, kto sa zaoberá s EÚ, vie, že o takomto koncepte sa na rôznych fórach diskutuje nepretržite od vzniku európskej integrácie. Volá sa to úvaha o finalite podoby európskej integrácie.“
Aká významná je iniciatíva nemeckého ministra zahraničných vecí? Odráža postoj Angely Merkelovej?
„To je skôr otázka pre Nemecko. Ale chápem to ako príspevok k aktuálnej diskusii o politickej únii, ktorou mimochodom Nemecko podmieňuje prechod na spoločnú fiškálnu politiku v EÚ.“
Prečo medzi krajinami nie je Slovensko?
„Tých krajín, ktoré tam nie sú, je veľká väčšina.“
Bude sa o pláne hovoriť budúci týždeň na summite?
„Nie. Summit má presnú agendu plnú konkrétnych opatrení pre hospodársky rast a eurozónu. Premiéri chcú konkrétne výsledky.“
Čo sa tam bude riešiť?
„Dlhová kríza a spoločné opatrenia v prospech hospodárskeho rastu. Napríklad kapitálové posilnenie Európskej investičnej banky či projektové dlhopisy, ktorými by sa pritiahol súkromný kapitál na infraštruktúrne projekty. Spustí sa tiež proces, ktorý by mal viesť k ďalšiemu posilneniu koordinácie ekonomickej politiky v eurozóne.“
Pomohli by tieto návrhy pri riešení krízy v únii?
„Táto kríza v eurozóne je príliš komplikovaná na to, aby sa dala vyriešiť inštitucionálnymi návrhmi na úrovni únie. Inak by netrvala už viac ako dva roky.“
Miriam Zsilleová
Anketa
Slovenských politikov sme sa pýtali, čo si myslia o návrhu na vytvorenie Spojených štátov európskych, s ktorým prišlo desať štátov únie?
Robert Fico, premiér a predseda Smeru
Centralizácia v rámci Európskej únie je predpokladom pre úspešné fungovanie eurozóny. Akú formu by mala mať, je vec ďalšej diskusie.
Ján Figeľ, predseda KDH
Zjednotená a pritom silná Európa nemá byť superštátom, ale dobre zorganizovaným spoločenstvom demokracií - členských krajín, ktoré spájajú spoločné hodnoty a záujmy, prostredníctvom práva definujú pravidlá na ich realizáciu a majú zrelosť ku globálnej zodpovednosti. Ako Európa nie je Amerikou, ani EÚ nebude spojenými štátmi európskymi. Ale je možné vytvoriť užšiu integráciu na báze dobrovoľnosti.
Richard Sulík, predseda SaS
Vývoj sa v priebehu rokov môže uberať rôznymi smermi, ale ak sa má Slovensko vzdať veľkej časti svojej suverenity, musia o tom rozhodnúť voliči v referende. Rovnako ako to bolo pri našom vstupe do EÚ.
Pavol Frešo, predseda SDKÚ
Povinnosťou politikov je chrániť národnoštátne záujmy Slovenska. Lepšie riešenie ako fungujúca a stabilná Európska únia nie je. Otázky o jej ďalšom fungovaní by mali byť predmetom vážnych diskusií v najbližšej budúcnosti. Nielen v Bruseli, ale aj na Slovensku. Sme za také budúce usporiadanie únie, ktoré bude funkčné a prosperujúce, a v ktorom budú rešpektované národnoštátne záujmy Slovenska.
Igor Matovič, OĽaNO
Touto cestou by sme určite nemali ísť. Nie som fanúšikom prílišného spájania sa, ale situácia v budúcnosti a dlhy, ktoré politici narobili, nás možno k tomu prinútia.
