MADRID, BRATISLAVA. Od pádu diktátora Francisca Franca demokratické Španielsko nezažilo. Počas desaťročí násilného odporu baskických separatistov zabila ETA takmer tisíc ľudí, no až pokojné hnutie Kataláncov dostáva krajinu na pokraj rozkladu a vláda musela využiť ústavný článok 155.
Premiér Mariano Rajoy naplnil svoje varovania, že ak katalánska vláda premiéra Carlesa Puigdemonta vyhlási nezávislosť, zruší jeho autonómiu. V piatok to síce urobil parlament a nie premiér, no výsledok je rovnaký.
Dni plné protestov
Minúta po minúte: Rajoy rozpustil katalánsky parlament a stanovil dátum nových volieb Čítajte V najbližších dňoch sa dajú očakávať veľké protesty v Barcelone. V katalánskej metropole chodí každoročne do ulíc asi milión prívržencov nezávislosti a tento krok madridskej vlády motivuje ďalších.
Vášne vyvolávajú aj spomienky na tvrdé zásahy španielskej polície proti konaniu referenda 1. októbra, ktoré presvedčilo aj mnohých dovtedy nepresvedčených, že spolužitie so Španielskom by sa malo skončiť.
Kľúčové teraz bude, ako na protesty zareaguje španielska polícia. Rovnako aj to, či sa nezačnú búriť katalánske úrady, ktoré prišli o nezávislosť, no nemusia sa jej vzdávať jednoducho.
Ak počas protestov príde k ďalším násilnostiam alebo sa proti sebe priamo postavia španielski a katalánski policajti, môže sa situácia ešte viac vyhrocovať.
Separatistickí politici už vyzývajú občanov na pokojný odpor, rovnako aj regionálnych úradníkov, aby sa nepodriaďovali centrálnej vláde, ale pracovali v prospech novej Katalánskej republiky. To bude zrejme pokračovať a s nimi aj pouličné protesty.
