PRAHA, BRATISLAVA. Odmietajú vládnuť s trestne stíhaným Babišom, chcú prekopať e-government a hovoria, že sú proeurópski.
Dnes sa pri zmienke o Pirátskej strane hovorí o rôznych politických témach a partneri sú s nimi ochotní rokovať. Ešte pred pár rokmi ich verejnosť vnímala ako nebezpečných anarchistov vezúcich sa na vlne protestných hlasov.
V českých voľbách získala Pirátska strana vyše 10 percent hlasov a stala sa treťou najsilnejšou stranou v Snemovni. Taký úspech nezažili mnohé pirátske strany v zahraničí s výnimkou Islandu. Kto však sú českí Piráti a je dôvod sa ich obávať?

Radikáli, ale len metódami
Pustite nás na nich, vyzývali Piráti v posledných mesiacoch na bilbordoch. Predseda strany Ivan Bartoš v máji pre idnes.cz povedal, že stranu by mali ľudia pustiť do Snemovne ako strážnych psov. Strana pritom o miesto v Snemovni bojovala postupne – v roku 2010 dostala len 0,8 percenta hlasov, o dva roky neskôr už mali prvého senátora.

Dnes má strana poslancov v pražskom zastupiteľstve, ale aj starostu Mariánskych Lázní.
Jej členovia dnes veria, že už sa zbavili imidžu internetovej strany s jednou témou.
„Neboli sme súčasťou establišmentu, a preto nás mnohí nálepkovali ako stranu sťahovačov, no myslím si, že sme ich aj pôsobením v pražskej politike presvedčili o opaku,“ povedal v júli pre SME podpredseda Pirátov Jakub Michálek. Súčasne však neodmieta, že by neboli radikálnou stranou – aspoň metódami.
Nepredvídateľní a rôznorodí
Programom sa viac blížia k liberálom. Chcú znížiť dane a zjednodušiť daňový systém, chcú presadiť zákon o slobodnom prístupe k informáciám, elektronizovať štátnu správu, priniesť viac transparentnosti, legalizovať predaj marihuany či zreformovať chápanie autorských práv.
„Vo volebnej kampani sa im podarilo vytvoriť imidž strany, ktorá je liberálna a výsostne demokratická, čo im pomohlo získať voličov strán TOP 09 a Zelených,“ hodnotí pre SME politológ z Masarykovej univerzity v Brne Miloš Gregor.