O Pirátskej strane sa často hovorí, že je to internetová strana mladých IT-čkárov, hackerov či fajčiarov marišky. Darí sa vám tieto predsudky zlomiť?
„Myslím si, že už sa nám to podarilo. Vznikli sme ako internetová strana. Neboli sme súčasťou establišmentu, a preto nás mnohí nálepkovali ako stranu sťahovačov, no myslím si, že sme ich aj pôsobením v pražskej politike presvedčili o opaku. Tri roky som členom zastupiteľstva na pražskom magistráte a riešime reálne veci ako korupčné kauzy bývalého primátora Pavla Béma aj súčasnú primátorku Adrianu Krnáčovú zo Slovenska.“
Darí sa vám zbaviť sa imidžu radikálnej strany?
„My sme radikálni, no chceme byť aj dôveryhodní. Politici tu po desiatich rokoch zistili, že si možno vybavovať veci cez internet. No ľudia riadiaci štát sú v tejto téme úplne nekompetentní, absolútne nezvládajú ani vytvoriť zákazky na e-government. Nechceme preto stále len o niečom hovoriť, spravili sme napríklad aplikáciu, cez ktorú si za deň založíte firmu. Ukazujeme, že to naozaj ide a že to vôbec nie je zložité. Je to oveľa dôveryhodnejšie ako stále sľubovať, že niečo začne fungovať od roku 2030.“

Dá sa týmito témami osloviť viac voličov? Nie ste len stranou pre mladých liberálnych ľudí, ktorých zaujímajú počítače?
Jakub Michálek
Má 28 rokov, je podpredsedom českej Pirátskej strany a predsedom zastupiteľského klubu pirátov na pražskom magistráte. Okrem Česka študoval v USA a vo Veľkej Británii, vyštudoval teoretickú fyziku. Zameriava sa na slobodný prístup k informáciám a presadzuje napríklad zriadenie registra lobistických záujmov. Pirátska strana má aktuálne pred jesennými voľbami v Česku v prieskumoch približne štyri až päť percent hlasov.
„Naším cieľom sú práve liberálni voliči, ktorým nie je sloboda ľahostajná a ktorí nechcú žiť v štáte, kde sa zneužíva moc. Chceme tiež chrániť ľudí pred šikanou, pretože štát naberá nové a nové právomoci a mal by sa modernizovať namiesto toho, aby byrokraciou šikanoval obyvateľstvo. Česká politika je taký žigulík z 90. rokov, ktorý hrkoce po rozbitej ceste. Sme tiež stranou slobody, pokračuje tu špehovanie obyvateľstva. Keď mám zapnutý telefón, štát sa vždy vie nejako dostať k informácii, kde sa pohybujem.“
Nemáte pocit, že niektoré vaše politické tézy sú utopistické? Hovorili ste napríklad o nepodmienenom základnom príjme pre všetkých. Diskutujú o tom Švajčiari či Fíni, no môže niečo také fungovať v Česku?
„V programe to napokon nemáme. No sú tu zásadné problémy spôsobené robotizáciou spoločnosti a upozorňujeme, že zdanenie práce by sa malo znížiť na úkor zdanenia kapitálu. Praktickým dôsledkom je napríklad cena bývania v Prahe. Nastal rozvoj digitálnych platforiem ako AirBnb, Booking.com a podobne a táto zmena zvýšila ceny bytov. Práve Pražania musia na byt zarábať úplne najdlhšie z Európy. Sú tu priemerné platy a vysoké ceny bytov.“
Mali by sa služby ako AirBnb zdaňovať?
„Nejaké poplatky platiť musia. Nemá však význam, aby prenajímatelia chodili na magistrát s desaťkorunáčkami. Mal by sa vymyslieť spôsob, ako firma zaistí výber poplatkov tak, aby nedochádzalo k daňovým únikom. Aby to bolo pohodlnejšie pre ľudí, ktorí tú službu využívajú.“
Nie je to skôr neliberálny krok, tvrdšie postihovanie služieb zdieľanej ekonomiky ako Airbnb, Uber a podobne?
„Určite tieto služby vnímame ako príležitosť a nie ako niečo, čomu treba brániť. Celá Európa vie, že Praha má veľký problém s taxikármi. Uber zabezpečí, že ani cudzinci nedostanú predraženú službu a vytvára tlak na nepoctivých taxikárov, takže ich treba podporovať. Nech ich nešikanujú za to, že nemajú na aute ceduľku taxi a drahý taxameter.“