Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom SME.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Dlhé desaťročia to bol klasický politický systém, ktorý fungoval aj vo väčšine iných vyspelých západoeurópskych krajín. Dve veľké strany, ktoré sa striedajú pri moci, občas sa dokonca spoja v jednej vláde, ale len vtedy, keď treba vytvoriť hrádzu extrémizmu.
V Rakúsku to už od nedele nemusí platiť.
Rakúske voľby:
- ÖVP 31,7 %
- SPÖ 27 %
- FPÖ 25,9
*prognózy ORF z nedele večera
Voľby síce, aspoň podľa exit pollov z nedele večera, vyhrali ľudovci mladého ministra zahraničia Sebastiana Kurza, veľmi podobný výsledok však dosiahli aj ďalšie dve strany.
Všetky tri hlavné politické zoskupenia budú v novom parlamente takmer rovnako silné. Pre Rakúsko to môže znamenať dve veci – buď volebný pat alebo vládu, v ktorej budú sedieť extrémisti.
Na druhom mieste prvýkrát v histórii rakúskej demokracie môže skončiť extrémna pravica, Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Podľa volebných prognóz rakúskej verejnoprávnej stanice ORF ešte v nedeľu večer slobodní bojovali o druhé miesto so socialistami.
Tí pod vedením kancelára Christiana Kerna mali zaznamenať podobný výsledok ako pri posledných voľbách v roku 2013. Lenže tretie miesto pre niekdajšiu dlhoročnú vládnu stranu, ktorá bola vo väčšine vlád od skončenia druhej svetovej vojny, by bolo podľa mnohých katastrofou.
Extrémisti, alebo len populisti?
Nech už extrémisti skončili druhí alebo tretí, rakúska politická scéna sa zmení na nepoznanie.
Rakúski slobodní sa zmenili. Ich spojencami sme už aj my Čítajte Na tom, že slobodní z FPÖ sú extrémisti, sa rakúski analytici stále nevedia zhodnúť.
Ich líder Heinz-Christian Strache je však v minulosti známy viacerými radikálnymi postojmi a minimálne nálepku populistu mu dávajú prakticky všetky rakúske médiá.
V minulosti sa musel tiež obhajovať, keď použil čudný pozdrav v jednej z rakúskych krčiem, ktorý pripomínal neonacistické gesto. Spojitosť s krajnou pravicou odmieta, našiel si však nového nepriateľa – moslimov.
„(FPÖ) Je definitívne na pravom spektre politickej mapy a často sa správa ako populistická,“ povedal pre SME ešte tesne pred voľbami známy rakúsky profesor Peter Filzmaier, ktorého často citujú médiá ako Washington Post či portál Politico.
„Ale nebolo by správne porovnávať FPÖ so stranami, ako je francúzsky Národný front či Alternatíva pre Nemecko (AfD). Rakúski slobodní majú svoje špecifiká.“
To, čo Filzmaier nazýva špecifikom, je v rakúskych podmienkach najmä odmietanie prijímania utečencov. Nie však preto, že by Rakúšanom brali prácu, ako sa o východoeurópskych imigrantoch ešte pred vyše desiatimi rokmi vyjadroval vtedajší šéf slobodných Jörg Haider. Strachemu prekáža najmä islam ako taký.
Rakúšania mimo jadra Únie, ale so strednou Európou. O čom rozhodnú voľby v nedeľu Čítajte Paradoxne práve východná Európa, ako Rakúšania často nálepkujú Maďarsko, Poľsko a Slovensko, sa môže stať hlavným spojencom novej vlády vo Viedni. Ale len, ak v nej bude sedieť aj FPÖ.
„Posilníme kontakt s krajinami Visegrádu a bolo by milé a pekné, keby sme sa dokonca stali členom V4,“ povedal Strache v predvolebnej debate. Páči sa mu najmä postoj strednej Európy k odmietaniu utečencov.
Bližšie k nám?
Mimochodom, stále len 31-ročný líder ľudovcov Kurz v kampani staval na rovnakú kartu. Stále ešte súčasný rakúsky minister zahraničia v posledných dvoch rokoch odmietal imigračné kvóty a navrhoval aj zavedenie limitu pre príchod nových migrantov.
Stále nie je jasné, či si do vlády zoberie extrémistov alebo socialistov. Už aj predvolebná kampaň však ukázala, že skôr by si rozumel s FPÖ.
Socialisti proti nemu pred voľbami rozpútali špinavú kampaň, aj napriek tomu, že stále sú spoločne s ním vo vláde. Bola plná falošných správ, očierňovacích praktík a falošných profilov na sociálnych sieťach, ktoré mali z Kurza spraviť „fanúšika migrantov“.
Nech už nová rakúska vláda bude akákoľvek, už po zverejnení prvých nedeľňajších prognóz bolo viacmenej jasné, že ju povedie Kurz. Tridsiateprvé narodeniny pritom ambiciózny politik oslávil len v auguste.
Ak povedie novú rakúsku vládu, stane sa najmladším premiérom v povojnovej histórii Európy.
