VIEDEŇ, BRATISLAVA. Návrat radikálov, zrodenie „rakúskeho Macrona“ alebo len obyčajná výmena stráží? Rakúske parlamentné voľby naplánované už na nedeľu môžu byť všetkým z toho.
Na čelo jednej z krajín Európskej únie sa prvýkrát v histórii môže dostať politik, ktorý by vo svojom veku a v bežnej demokracii ešte len rozbiehal kariéru. Avšak za cenu, ktorá sa Bruselu pravdepodobne nebude páčiť.
Rakúski slobodní sa zmenili. Ich spojencami sme už aj my Čítajte Voľby v Rakúsku rozhodnú tak trochu aj o tom, kam sa bude
región strednej Európy uberať ďalej. Je celkom možné, že Rakúšania sa po voľbách pridajú k Maďarom, Čechom a Slovákom a Visegrádska štvorka sa neformálne rozrastie na „päťku“. Aspoň pokiaľ ide o politiku k utečencom.
Mladý, sebavedomý a (pravdedpodobne) víťazný
V bežných demokraciách je funkcia ministra zahraničia druhým alebo tretím najdôležitejším postom vo vláde – hneď po premiérovi, prípadne ministrovi financií. Pred štyrmi rokmi sa na tento post dostal len 27-ročný Sebastian Kurz, najmladší šéf diplomacie v celej Únii.
Stranícki rivali z radov jeho ľudovcov (ÖVP) ho možno vtedy trochu podcenili. Bol ich novou tvárou, mal im zlepšiť imidž, len málokto z nich však vtedy počítal s tým, že by ich raz mohol viesť. Netrvalo dlho a ľudovci pochopili, že Kurz je ich najlepšou nádejou. Aspoň, pokiaľ ide o percentá.
Rakúske voľby
- Konajú sa v nedeľu.
- Volí sa od 6. hodiny ráno do 17. hodiny večer.
- Konečné výsledky budú v pondelok nadránom.
- V prieskumoch vedie ÖVP (33%), nasledovaná FPÖ (27%), SPÖ (23%) a Zelenými (5%).*
*prieskum Research Affairs z 9. októbra
Písal sa rok 2015 a do Európy, predovšetkým do Nemecka, prúdili státisíce utečencov. Po balkánskej trase a prevažne cez rakúske hranice. Mladý rakúsky minister zahraničia už vtedy pochopil, že verejnosť, aspoň jej veľká časť, bude proti.
Aj keď vtedajšia vládna koalícia, ktorej boli jeho ľudovci spolu so socialistami súčasťou, migrantov neodmietala, šéf rakúskej diplomacie začal byť proti. Už na začiatku migračnej krízy prišiel s niečím, čo neskorší americký prezident Donald Trump vlastne len skopíroval – navrhol takzvaný „moslimský zákaz“.
Jeho Islamgesetz (v preklade islamský zákon) nezakazoval vstup moslimom do Rakúska, jeho 50-bodový návrh však presne hovoril o tom, ako má Rakúsko bojovať proti „islamizácii“. Navrhoval napríklad zákaz financovania rakúskych mešít zo zahraničia či presne špecifikoval, aký výklad Koránu môžu imámovia prednášať v Rakúsku.
