BARCELONA, BRATISLAVA. Katalánci sú národ s históriou štátnosti staršou ako tisíc rokov. A predsa museli vydržať stáročia v pozícii občanov druhej kategórie.
Ich boj za nezávislosť je oveľa starší ako myšlienka víkendového referenda, aj keď ešte pred desiatimi rokmi sa o katalánskej otázke veľmi nehovorilo.
Oveľa viac pozornosti pútali vždy Baskovia, ktorí takisto žiadali nezávislosť. Katalánci spravidla nepoužívali násilie. Aj vďaka tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi spojenie Španielska a Katalánska takmer bezproblémové.
Aspoň pre väčšinu obyvateľov oboch strán.

Idem na záchod, teda na Filipa
Katalánci dodnes hovoria, že sú v skutočnosti starším národom ako Španieli, ich prvý štát pochádza ešte z roku 988.
Nebyť manželstva Izabely Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho z konca 15. storočia, tieto krajiny by sa možno nikdy nespojili. Práve spojením ich kráľovstiev vznikol štátny útvar, ktorý dnes poznáme ako Španielske kráľovstvo.
Katalánsko vtedy spadalo pod aragónsku korunu a obe časti sa v novom štáte spravovali rovnocenne. To platilo až do 11. septembra 1714. Tento dátum si Katalánci dodnes pripomínajú ako deň, keď stratili nezávislosť.
Vo vojne o španielske dedičstvo sa Katalánsko postavilo na stranu Habsburgovcov proti Bourbonovcom, no po štrnásťmesačnom obliehaní Barcelona padla.
Keď Katalánci dnes idú na toaletu, mnohí z nich v bežnej reči používajú výraz „idem na Filipa“. Až tak pohŕdajú panovníkom Filipom V., ktorý ich vtedy obral o všetky slobody a nezávislé inštitúcie.
Skutočná tyrania však Kataláncov čakala až o pár storočí neskôr. Keď sa v 30. rokoch minulého storočia začala diktatúra fašistického vodcu Francisca Franca.

Francov teror
Franco sa podobne ako ďalší fašistickí vládcovia v tom čase pokúšal zjednodiť svoj „národ“, často aj za cenu vymazania iných menšín.
V Španielsku sa to nedotklo len Kataláncov, ale aj iných národov, napríklad Baskov. Práve tam siaha história baskického hnutia ozbrojeného odporu, z ktorého neskôr vznikla neslávne známa teroristická organizácia ETA.