ČERNOBYĽ. V roku 1986 v komunistickom bloku spočiatku neboli žiadne informácie o havárii. Bratislavčania a obyvatelia západného Slovenska sa o černobyľskom výbuchu dozvedeli z viedenskej televíznej stanice, odkiaľ prichádzali alarmujúce informácie.
Černobyľská jadrová elektráreň po havárii v roku 1986. V prvých dňoch po katastrofe pustili k elektrárni len troch sovietskych fotografov - Volodymyra Repika, Valerija Zufarova a Igora Kostina, ktorí fotografovali elektráreň z vrtuľníka. (zdroj: SITA/AP)Podľa profesora Pavla Povinca z Univerzity Komenského v bývalom Sovietskom zväze postavili 19 jadrových reaktorov rovnakých ako v Černobyle.
Bol to ruský vynález, jednoduchý reaktor, ktorý sa ľahko budoval. Vzhľadom na bezpečnosť nebol práve najvhodnejší. Ak však len jeden z nich zlyhal, to ukazuje, že sa tento typ reaktora dal ovládať. Nakopilo sa však množstvo chýb, ktoré viedli k výbuchu.
Dôvodom teda nebola technologická chyba, ale dominantne ľudský faktor, spomínal v dávnejšom rozhovore pre TASR Povinec.
Prvotná indícia, že sa niekde niečo stalo, prišla zo Švédska. V jednej jadrovej elektrárni zistili, že pracovníci, ktorí prichádzali do práce, boli viac kontaminovaní rádioaktivitou, ako tí, ktorí odchádzali. Po analyzovaní tohto stavu došli k záveru, že niekde v Sovietskom zväze muselo dôjsť k výbuchu. Neskôr, podľa mapy jadrových reaktorov a pohybu vzdušných más, sa určilo, že to musel byť Černobyľ.
Pozrite si aktuálne snímky, ktoré vznikli 5. apríla.
Som sama, nemá ma kto pochovať. Ako žijú ľudia v černobyľskej zóne Čítajte Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky.
V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následnej explózii reaktora a do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Kontaminoval rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska.
