V Brazílii je mesto, v ktorom žije 50-tisíc ministrov. Ich experiment inšpiroval celý svet

Brazílska metropola Porto Alegre je rodiskom občianskych rozpočtov. Tamojší model najskôr prebrali stovky miest v Južnej Amerike, neskôr tisíce po celom svete.

Demokraciu je za určitých okolností možné realizovať aj na ulici. (Zdroj: Wikimedia/CC)

Linka D-43 je pre brazílske mesto Porto Alegre tým, čím je autobus číslo 39 pre Bratislavu. Zváža tisícky študentov z internátov do centra mesta a späť. No študentom jednej z najväčších brazílskych univerzít sa do Centro Histórico spočiatku necestovalo tak ľahko. Pohodlný priamy spoj prišiel do kampusu prvýkrát až v roku 1998. A vďačiť za to môžu aj Miguelovi Boeirovi Viannovi.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ako sa zmenilo mesto

Vianna je dnes 49-ročný stredoškolský učiteľ. V čase, keď sa diskutovalo o autobusovom spojení kampusu s centrom, bol ešte radový vysokoškolák. S mestským zastupiteľstvom nemal nič spoločné. Porto Alegre, hlavné mesto brazílskeho spolkového štátu Rio Grande do Sul, mu však dalo moc. Moc rozhodovať.

Metropola na juhu Brazílie je vo svete preslávená občianskymi participatívnymi rozpočtami. Desaťtisíce ľudí tam suplujú úlohu vlády, ministrov či poslancov. Miestni ľudia priamo rozhodujú o tom, ako bude použitá značná časť mestských peňazí - ich peňazí.

“Naša skupina mala za úlohu prediskutovať a navrhnúť dopravné projekty, verejné aj súkromné. Reprezentoval som univerzitných študentov, ktorí chceli zaviesť novú autobusovú linku z kampusu priamo do mesta. Kampus totiž leží od centra príliš ďaleko. Náš návrh sa ujal a linka D-43 jazdí dodnes,” povedal pre projekt Svet Inak Vianna. Na takmer 17-kilometrovej trase dnes premáva spoj každých 10-15 minút.

Autobusy pre študentov sú len malou ochutnávkou toho, ako si obyvatelia “prestavali” mesto podľa vlastných predstáv. Občianske rozpočty kompletne zmenili podobu najmä okrajových častí Porto Alegre. “Na uliciach mimo centra sú dnes cesty a chodníky, ich obyvatelia majú prístup k vode, vznikli tam školy a zdravotnícke zariadenia, chodia tam autobusy. Tieto služby tam predtým neboli dostupné,” pokračuje Vianna.

Priority miestneho obyvateľstva dobre ilustruje štúdia Svetovej banky z roku 2003. Za desať rokov fungovania participatívnych rozpočtov stúplo pripojenie domácností k vode a kanalizácii zo 75 na 98 percent. Rozpočet na zdravotníctvo a školstvo sa strojnásobil. Počet škôl sa za desať rokov zoštvornásobil.

Veľké brazílske nerovnosti

Nedostavané ošarpané chatrče s plechovými strechami stoja hneď vedľa luxusných futuristických apartmánov, ktorým na každom balkóne tróni bazén. A aby tých bazénov nemali obyvatelia apartmánov málo, jeden veľký im stojí aj priamo pred “barakom”. Takýto pohľad ponúka známa fotka zo São Paula, najväčšieho brazílskeho mesta. Fotka, ktorá dokonale vystihuje obrovské príjmové nerovnosti v Brazílii.

Nerovnosť dosiahla v krajine vrchol koncom 80. rokov. Brazília vtedy hospodársky stabilne rástla, bola to však krajina ekonomického rastu bez rozvoja. Jej Giniho koeficient, ktorý meria príjmové nerovnosti, dosahoval na škále od nula do sto hodnotu 63. Po Sierra Leone tak bola Brazília druhým najnerovnejším štátom sveta, ukazujú štatistiky Svetovej banky.

Obrovskou priepasťou medzi bohatými a chudobnými sa vyznačovalo aj Porto Alegre. Bolo to mesto, kde podľa Svetovej banky žila tretina ľudí na okraji. V slumoch. Mesto, kde mnohí ľudia nemali pitnú vodu, kde nebol dostatok škôl. O tom, kde bude stáť nová škola či nemocnica, rozhodovali “tí hore”. Často sa tak to najnevyhnutnejšie do chudobných slumov nedostávalo.

Rozpočtový experiment

Práve v čase, keď v krajine vrcholila príjmová nerovnosť, prišlo Porto Alegre s občianskymi rozpočtami. V meste prevzala moc strana PT, Partido dos Trabalhadores, v preklade Robotnícka strana. Tá v roku 1989 spustila prvý pilotný participatívny rozpočet.

Od začiatku až dodnes ide o sofistikovaný, bezmála celoročný proces s jasnými pravidlami. Porto Alegre pozostáva zo 16 mestských obvodov. Vždy začiatkom roka si každý obvod zorganizuje veľké plenárne zasadnutie. Nezriedka sa na ňom stretne aj viac než tisícka ľudí. Preto sa “porady” konajú napríklad v telocvičniach, kostoloch alebo dokonca v cirkusovom stane.

Každý obvod v Porto Alegre sa delí do menších častí, akýchsi susedstiev. A práve na veľkom obvodnom stretnutí si ľudia zvolia zástupcov jednotlivých susedstiev. Ich úlohou je v najbližších mesiacov sformulovať, čo ľudí v ich okolí najviac trápi. Môžu sa napríklad zhodnúť na tom, že ich susedstvo potrebuje lepšie dopravné spojenie do nemocnice alebo trebárs novú škôlku.

Potom sa priama demokracia opäť vráti do telocvične či kostola. Ľudia z každého obvodu si vypočujú zástupcov susedstiev a určia top priority pre celú mestskú časť. A začne sa vyjednávanie s mestom. V minulosti bolo zvykom, že samospráva preberala väčšinu občianskych nápadov. “Prijalo sa zhruba 85 percent našich návrhov. A nikdy so mnou nikto nezaobchádzal inak len preto, že som nepatrila k Robotníckej strane,” povedala pre Yes Magazine Eloah dos Santos Alvesová.

Súbežne s obvodnými mítingmi prebiehajú aj tematické stretnutia. Na nich sa diskutuje o témach, ktoré presahujú jednotlivé “distrikty”. O životnom prostredí, zdravotníctve či doprave v meste. Ľudia sa môžu baviť napríklad o tom, či mesto potrebuje alebo nepotrebuje autobusovú linku D-43 z úvodu článku.

Občianske rozpočtovanie sa v Porto Alegre uchytilo a prvé roky neustále naberalo na sile. Zapájalo sa doň čoraz viac ľudí a mesto dovolilo obyvateľom rozhodovať o stále väčšom balíku peňazí. Spočiatku bolo súčasťou experimentu len tisíc občanov. V roku 1999 zostavovalo rozpočet už 50-tisíc ľudí. Najskôr prerozdeľovali 17 percent mestských peňazí, neskôr už 21 percent. A čo je podstatné, do celého procesu sa nezapájala len stredná trieda, ale aj tí najchudobnejší.

Predtým sme prišli pred lídrov a museli nás počúvať. Dnes sa pred nami skrývajú. Dnes má silu vláda a rozdeľuje peniaze, ako sa jej zachce.

João Alberto, aktivista

Dnes je všetko inak

Prvých desať rokov participatívne rozpočty v Porto Alegre mocneli a zažívali najväčšiu slávu. Všetko sa zmenilo v roku 2004. Do miestnej samosprávy prišla nová vláda a mestu predostrela nový program. Občianske rozpočtovanie síce nezrušila, ale procesy nastavila tak, že začalo pozvoľna strácať význam. Ľudia sa stále stretávajú a navrhujú, ako použiť mestské peniaze. Vláda však prichádza s paralelnými návrhmi, ktoré napokon často uprednostní. Hlas obyvateľov sa vytráca.

“Predtým sme prišli pred lídrov a museli nás počúvať. Dnes sa pred nami skrývajú. Dnes má silu vláda a rozdeľuje peniaze, ako sa jej zachce,” opísal jeden z delegátov João Alberto pre portál americkej neziskovej organizácie Nacla, ktorá pôsobí v krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku. Za pravdu mu dáva aj Vianna. Tvrdí, že Porto Alegre stratilo svoj transformačný drive a vlády sa vracajú k niekdajším postupom. Verejné práce idú pomaly a napríklad nové metro zostáva len na papieri. Ľudia sú z toho frustrovaní.

V budúcnosti môžu participatívne rozpočty v Porto Alegre fungovať ešte v oklieštenejšej podobe. Predpokladá to miestny novinár Leonardo Foletto. “Participatívne rozpočtovanie sa, nanešťastie, silne spája s Robotníckou stranou, ktorá v posledných voľbách v meste v októbri 2016 utrpela najväčšiu porážku. Veľa programov strany tak v budúcnosti pravdepodobne nebude pokračovať,” povedal pre Svet inak Foletto.

“Dnes u nás koluje taký vtip: najväčšou politickou stranou v Brazílii je hocičo, len nech to je anti-PT,” dodáva Foletto. Súvisí to zrejme aj s nedávnym zosadením brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej, ktorej domovskou stranou je práve strana PT, teda Robotnícka strana. Rousseffová čelila obvineniu z manipulácie s číslami o rozpočte, čo vraj využila k svojmu znovuzvoleniu v roku 2014.

To, čo bolo kedysi myslené ako krok smerom k socializmu z dielne pár ľavicových strán v Južnej Amerike, sa dnes považuje za najlepší príklad toho, ako znížiť chudobu a zapojiť ľudí do správy vecí verejných

Benjamin Goldfrank, Univerzita v Novom Mexiku

Inšpirácia pre celý svet

Aj keď majú občianske rozpočty v Porto Alegre svoje najlepšie časy za sebou, ich odkaz prežíva v tisíckach miest po celom svete. Ešte v samotných počiatkoch sa občianskym rozpočtovaním z Porto Alegre “nakazilo” 140 brazílskych miest. Veľmi skoro začal nápad prenikať aj do ďalších krajín Latinskej Ameriky. Do Bolívie, Nikaraguy, Peru, Guatemaly. Občianske rozpočty dnes nájdeme vo viac než 1500 mestách na piatich kontinentoch.

V niektorých krajinách nezostalo len pri mestských iniciatívach. Napríklad také Peru sa stalo prvou krajinou sveta, ktorá zaviedla občianske rozpočty v každej obci. Štát ich zaviedol zhora, pre každé mesto a dedinu v krajine, uvádza sa v správe programu OSN pre ľudské sídla UN-Habitat.

“To, čo bolo kedysi myslené ako krok smerom k socializmu z dielne pár ľavicových strán v Južnej Amerike, sa dnes považuje za najlepší príklad toho, ako znížiť chudobu a zapojiť ľudí do správy vecí verejných,” píše vo svojej štúdii o participatívnych rozpočtoch Benjamin Goldfrank z Univerzity v Novom Mexiku. Rúca tým mýtus, že ide o ideologický výmysel, hoci k občianskym rozpočtom prirodzene viac inklinuje ľavica.

Dosvedčuje to aj fakt, že obce sa vo svete pri preberaní idey z Porto Alegre posunuli rôznymi smermi. Vezmime si také Nemecko. Participatívne rozpočty nájdeme zhruba v stovke nemeckých miest. Ich spôsob rozpočtovania sa však od Porto Alegre veľmi líši. Mesto v prvej fáze ľudí s rozpočtom oboznámi. Potom im dovolí, aby priniesli vlastné nápady a zároveň okomentovali návrhy mesta. Napokon sa kompetentní rozhodnú, ktoré návrhy príjmu a ktoré nie. A to nezávisle od aktuálneho vedenia magistrátu.

Aj keď si jednotlivé štáty a mestá robia občianske rozpočty po svojom, Porto Alegre prvenstvo nikto nevezme. Stalo sa inšpiráciou pre celý svet. Brazílsky aktivista Marcelo Branco by chcel mestu vrátiť jeho zašlú slávu. “Potrebujeme inovovať, zlepšiť našu reputáciu a vrátiť Porto Alegre späť na globálnu mapu miest, ktoré budujú novú participatívnu demokraciu, nové spôsoby vytvárania politík odspodu,” vyzýva na svojom blogu Branco, známy právnik, aktivista a kampaniér, ktorý kedysi stál pri samom zrode občianskych rozpočtov v Porto Alegre.

article_photo(zdroj: )

Projekt Svet inak je súčasťou kampane Vyber si, ktorú počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ realizuje Platforma MVRO. Aktivitu spolufinancuje SlovakAid a Európska komisia. Články reprezentujú výlučne názory ich autorov.

Téma: Svet Inak


Hlavné správy zo Sme.sk

ROZHOVOR S DAVIDOM ENGELSOM - FÓRUM

Belgický historik: Čaká nás čo Rimanov v prvom storočí pred Kristom

Tvrdí, že spoločenské nepokoje privedú k vláde autoritárske režimy.

Neprehliadnite tiež

Trump sa neplánuje náhliť s dohodou s KĽDR

Trump podotkol, že KĽDR dlho nevykonala testy balistických rakiet alebo jadrových zbraní.

Počet obetí nehody trajektu v Tanzánii stúpol na takmer stopäťdesiat

K nešťastiu došlo vo štvrtok medzi ostrovmi Ukara a Ukerew neďaleko prístavu.

Na juhu Mexika zavraždili novinára, písal o korupcii

Tento rok zabili v Mexiku najmenej desať novinárov.

Ozbrojenci zabili na vojenskej prehliadke v Iráne viac ako dvadsať ľudí

Iránsky minister zahraničia obvinil z útoku štáty v regióne a ich "amerických pánov".

Pavúky vytvorili na pobreží v Grécku gigantickú pavučinu

Lepkavé biele pavučinové pokrývky sa ťahajú po pobreží Etolika niekoľko stoviek metrov.