Peres sa vysnívaného mieru nedožil. Zabránili v tom osady aj neústupní politici

Umrel posledný z izraelských otcov zakladateľov. Jeho snaha o fungovanie v rámci dvoch štátov je čoraz ďalej od úspechu.

Šimon Peres.(Zdroj: TASR/AP)

JERUZALEM, BRATISLAVA. Pred rokom na jednom z kontrolných stanovíšť v palestínskom Hebrone zastrelili štyria izraelskí vojaci osemnásťročnú študentku Hadík. Dievča podľa nich vyťahovalo nôž, zneškodnili ho troma strelami.

Pár dní po tomto incidente začali v Hebrone, ale aj na okraji Jeruzalemu horieť pneumatiky a médiá sa zaplnili správami o útokoch Palestínčanov. V tom istom meste trvajú útoky dodnes – len pred týždňom tam na vojaka zaútočil muž s nožom.

Nielen tieto incidenty, ale ani politické vyjadrenia nepomáhajú myšlienke, ktorú väčšiu časť svojho života podporoval izraelský štátnik a bývalý premiér aj prezident Šimon Peres. Ten vo veku 93 rokov zomrel, no ani pár týždňov pred smrťou neprestával hovoriť o mieri medzi Palestínou a Izraelom.

„Môžeme a mali by sme ukončiť tento konflikt – a my by sme mali byť iniciátormi,“ povedal v minulosti Peres. Jeho mierové myšlienky však nikdy nenašli pochopenie u mnohých Izraelčanov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Po ťažkej chorobe zomrel bývalý izraelský prezident Šimon Peres

Zbrane aj mier 

Prvú časť svojho života strávil Peres, paradoxne, vyzbrojovaním Izraela, v tej druhej sa zase pokúšal o mier v krajine.

„Smutnou iróniou jeho života je, že v jeho prvej kapitole bol oveľa úspešnejší,“ napísal pre denník Guardian izraelský novinár Anšel Pfeffer.

Muž, ktorý sa pričinil aj o posilnenie izraelského jadrového programu či o plánovanie vojny v Suezskom prieplave, v zahraničí zviditeľnila práve snaha o mierové usporiadanie.

Keď v roku 1994, rok po podpise dohody v Osle, dostal ako minister zahraničných vecí spolu s vtedajším palestínskym prezidentom Jásirom Arafatom a izraelským premiérom Jicchakom Rabinom Nobelovu cenu za mier, pre mnohých Izraelčanov to bol stále veľmi kontroverzný moment.

Jeho sen o mieri sa začal rúcať po tom, čo Rabina zastrelil židovský atentátnik, sám Peres prehral voľby a Arafat izraelské riešenia odmietol. Na západnom brehu začali rásť múry, Gazu zase obsadila teroristická organizácia Hamas a posun zastavili dve palestínske povstania.

Dvadsaťpäť rokov po dohode z Osla ju mnohí vidia ako zlyhanie, podľa niektorých by dokonca situácia taká dramatická nebola, ak by dohoda neexistovala. Myšlienka dvoch štátov, ktorú Peres tak presadzoval, dnes stráca fanúšikov a ohrozujú ju útoky aj politici.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Do Žida kameňom, do Araba tiež. Ako trpí palestínsky Hebron

Vláda robila opak

Podľa magazínu Daily Beast prezentoval Peres civilnejší Izrael ako dnes. Aj keď počas budovania štátu nepatril k najobľúbenejším politikom, dnes ho nahradili pravicoví politici s ostrejšími vyjadreniami, napríklad aj jeho niekdajší súper a dnešný premiér Benjamin Netanjahu.

Práve jeho vláda podľa Peresa nenasledovala pôvodný odkaz, ktorým sa on riadil. „Izrael by mal presadiť dvojštátne riešenie pre vlastné dobro,“ hovoril. „To je hlavná otázka a je mi ľúto, že vláda robí opak,“ povedal podľa denníka Guardian.

Ešte pred troma rokmi Peres hovoril, že verí v mierové riešenie počas jeho života. Rok po tom sa však začala vojenská operácia v Gaze, pri ktorej zahynulo vyše dvetisíc ľudí. Palestínsky líder Mahmúd Abbás navyše vyhlásil, že mierová dohoda z Osla sa už Palestíny netýka. 

Dva štáty

Dohodu totiž Izraelčania neustále porušujú. Napríklad v osade Har Gilo na okraji palestínskeho Betlehema dnes žije asi dvetisíc Izraelčanov, čoskoro ich bude ešte viac. Osada je súčasťou plánu vlády, podľa ktorého by medzi mestami Betlehem a Hebron malo žiť aspoň pol milióna Izraelčanov.

Celá oblasť leží na západnom brehu Jordánu, teda na území, ktoré podľa medzinárodného práva pripadá Palestíne. Budovanie židovských osád však právo porušuje a Palestínčania ho vidia ako snahu zabrániť vytvoreniu palestínskeho štátu.

„Pre Izrael akoby hranica z roku 1967 ani neexistovala,“ píše pre denník Haarec bývalý palestínsky minister zahraničia Nabil Shát.

Čoraz menej Izraelčanov aj Palestínčanov verí v dvojštátne riešenie, aj keď stále je to mierna väčšina obyvateľov. Podľa augustového prieskumu Izraelského demokratického inštitútu (IDI) a Palestínskeho centra pre výskum politiky (PSR) podporuje túto myšlienku 51 percent Palestínčanov a 58,5 percenta Izraelčanov.

Obe strany si však nedôverujú a rozdeľuje ich aj akýkoľvek kompromis či detaily možnej dohody.

„Neexistuje riešenie. Načo márniť čas. Ak chcú dvaja muži v monogamnej spoločnosti tú istú ženu, každá snaha nájsť riešenie je obscénna. Ako ju chcete rozdeliť? Ako chcete spraviť dva štáty?“ povedal pre SME minulý rok 90-ročný Eljakim Haetzni, bývalý poslanec izraelského Knessetu.

Ako príčinu vidí najmä násilie Palestínčanov.

Faktor strachu

Podľa výskumníčky Tamar Hermannovej lídri často používajú faktor strachu ako tému, čím dôveru oboch strán ešte viac podkopávajú. Napriek tomu Hermannová tvrdí, že „démonizácia druhej strany zatiaľ neuspela“.

Nedostatok snahy vytkol lídrom pred dvoma týždňami aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. „Dvojštátnemu riešeniu hrozí, že ho nahradí realita jedného štátu s neprestajným násilím a okupovaním,“ povedal v New Yorku.

Perez však často hovorieval, že alternatíva neexistuje a mier je jediný spôsob, akým môžu Izraelčania a Palestínčania prežiť.

Kritizovanú dohodu z Osla nikdy neľutoval a aj v roku 2013 v rozhovore pre Jerusalem Post tvrdil, že mier nie je nemožný: „Nemožnosť je len produktom našich predsudkov.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Bývalý izraelský vojak: V Palestíne som slúžil, aby som zastrašoval

 

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  4. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  5. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  6. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  7. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  8. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  9. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  10. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 17 145
  2. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 16 129
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 15 110
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 12 067
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 8 062
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 955
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 437
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 170
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 434
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 3 198

Téma: Izrael a Palestína


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.

KULTÚRA

Podivné príbehy a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.

Neprehliadnite tiež

Severná Kórea odpálila zrejme ďalšiu balistickú strelu

Juhokórejský prezident zvolal zasadnutie rady pre národnú bezpečnosť.

V Štajersku havaroval slovenský paraglidista

Pád z výšky 50 metrov stlmili koruny stromov.

V Manchestri zadržali ďalšieho podozrivého z teroristických aktivít

Británia v sobotu znížila stupeň teroristickej hrozby.

NATO ide do boja s terorizmom a nízkymi výdavkami na obranu

Ak by vznikol konflikt, nehľadáme percentá v rozpočte, ale tanky, vyhlásil veliteľ vojsk NATO.