BERLÍN, BRATISLAVA. Keď v apríli žiadal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan o stíhanie nemeckého komika, mnohí si mysleli, že ide len o zúfalý výkrik muža, ktorý sa čoraz viac podobá na diktátora. Nemecká vláda však súhlasila a stíhanie za urážku hlavy iného štátu povolila.
Až také významné je teraz pre Európu Turecko. Potrebuje ho, aby fungovala dohoda o zastavení prílevu utečencov.
Nemecko súhlasí so stíhaním satirika kvôli básni o Erdoganovi Čítajte Nebude riskovať
Teraz sa Turecko ozýva znova. Nepáči sa mu plánovaná rezolúcia nemeckého parlamentu, ktorý sa vo štvrtok bude zaboerať otázkou, či vraždenie Arménov v rokoch 1915 a 1916 bolo genocídou, alebo nie.
„Vzhľadom na vzťahy s Tureckom by malo byť Nemecko opatrné,“ odkázal hovorca tureckej vlády Numan Kurtulmus. „Nemyslím si, že nemecký parlament zničí tieťo vzťahy len preto, aby vyhovel dvom alebo trom poslancom, ktorí s návrhom prišli.“
Genocída Arménov počas prvej svetovej vojny je pre Turecko veľmi citlivou témou. Priznáva síce, že zomreli státisíce Arménov, no tvrdí, že sa tak stalo v súvislosti s vojnou a nešlo o cielené čistky.
Obvinenia označujú za „arménsku propagandu“ a „prznenie histórie a práva“, ako odkázalo turecké ministerstvo zahraničných vecí, keď ho Európska únia žiadala o uznanie genocídy.
Historici však hovoria o tom, že Osmanská ríša sa chcela zbaviť asi dvojmiliónovej kresťanskej menšiny, lebo sa obávala, že bude bojovať na strane takisto kresťanského Ruska.
„Znásilňovanie, plienenie, vraždenie, ktoré prerastá do masakier,“ opisovali americkí diplomati dianie v sýrskej púšti, kam Osmanská ríša deportovala státisíce Arménov.
Genocída Arménov rozdeľuje národy aj po sto rokoch Čítajte Začal to prezident
Vraždenie Arménov za genocídu považuje viac ako dvadsať štátov, medzi nimi Rusko, Francúzsko a od roku 2004 aj Slovensko. O tom, že by sa tak malo stať aj v Nemecku, už pred rokom hovoril prezident Joachim Gauck.
„Osud Arménov je typickým príkladom hromadných etnických čistiek, vyhosťovania a genocídy, ktoré takým hrozným spôsobom ovplyvnili 20. storočie,“ vyhlásil pred rokom podľa portálu Euractiv.com.
Pre Nemcov je to ešte o to citlivejšia téma, že v prvej svetovej vojne boli spojencami Osmanskej ríše a ich vojaci sa podieľali na deportáciách Arménov. Túto minulosť pripomína aj návrh rezolúcie.
V súčasnom Nemecku zas žijú tri milióny Turkov. V sobotu asi tisíc z nich demonštrovalo a žiadalo poslancov, aby prehodnotili svoje postoje.
Neustupovať diktátorovi
Hlasovanie sa pritom už raz posunulo. Strana zelených chcela návrh predložiť už vo februári, no vládna koalícia ju presvedčila, aby ho stiahla. Práve vtedy totiž prebiehali rokovania s Tureckom o dohode o utečencoch.
Hlasovanie príde na rad vo štvrtok, väčšina poslancov, ktorí majú vo svojich stranách na starosti zahraničnú politiku, sa vyjadrila, že návrh podporí. Poslanci však majú voľné ruky.
„Budeme mať problém s Ankarou,“ pripúšťa podľa Deutsche Welle spolupredseda Zelených Cem Özdemir. „Ale Bundestag sa nenechá vydierať despotom, ako je Erdogan.“
Nemecký parlament (zdroj: Deutscher Bundestag/Werner Schüring)Nemci: Neustupujme
Ani nemeckí občania si neprajú, aby kancelárka Angela Merkelová Erdoganovi neustále ustupovala. Ide najmä o otázky ľudských práv, kde sa situácia v Turecku zhoršuje, no vláda to odmieta meniť a namiesto toho sa vyhráža odstúpením od zmluvy o utečencoch.
Podľa prieskumu Stern-RTL, ktorý cituje portál Politico, si až 77 percent Nemcov želá, aby kancelárka Angela Merkelová neustupovala Erdoganovi, aj keby to malo znamenať, že Turecko od dohody odstúpi.
