JEREVAN, BRATISLAVA. Hora Ararat, kde podľa Biblie zakotvila Noemova archa, je arménskym národným symbolom. Nachádza sa však už na tureckom území, aj keď z arménskej metropoly Jerevanu Ararat veľmi dobre vidieť. Arménom denne pripomína, že aj územia, ktoré sú v súčasnosti turecké, boli ich domovom. Prišli oň pri genocíde, ktorá sa začala pred sto rokmi.
V Osmanskej ríši žili v tom čase asi dva milióny kresťanských Arménov. Turci sa po vypuknutí prvej svetovej vojny báli, že by mohli spolupracovať s ruským nepriateľom, keďže oba národy sa hlásia ku kresťanstvu.
Môžu žiť v púšti
- Genocída Arménov sa začala pred sto rokmi. Zomrelo pri nej milión až milión a pol ľudí.
- Pápež ju nedávno označil za prvú genocídu 20. storočia, čím si pohneval Turkov.
- Za genocídu ju oficiálne označuje len 24 krajín, Slovensko je medzi nimi.
„V Anatólii nebudeme mať žiadnych Arménov. Môžu žiť v púšti, nikde inde,“ povedal podľa New Yorkera americkému veľvyslancovi vtedajší osmanský minister vnútra Mehmed Talaat.
Práve on bol strojcom genocídy, ku ktorej sa Turecko nehlási ani po sto rokoch.
Tvrdí, že zomreli síce státisíce Arménov, no to bolo súčasťou vojny a odhady o 1,5 milióna arménskych obetiach sú prehnané.
Začalo sa to 24. apríla 1915, keď si kúsok od súčasného istanbulského námestia Taksim dali Turci nastúpiť dvesto členov arménskej menšiny.
Poslali ich do púštnych oblastí súčasnej Sýrie, väčšina neprežila.