V súčasnosti ste na gréckom ostrove Lesbos. Funguje tam dohoda s Tureckom?
„Má to dva veľmi dôležité aspekty. Počet utečencov, ktorí sa v máji snažia dostať na grécke ostrovy, klesol na menej ako 50 denne. To je obrovská zmena oproti januáru, februáru alebo marcu. Takisto aj počet ľudí, ktorí sa utopia, je prakticky nulový. V januári sa utopilo 272 ľudí. Z pohľadu toho, že sme vydali utečencom a pašerákom signál, aby nechodili na ostrovy a ochránili sme tým životy, dohoda funguje.“
Zvládajú grécke úrady na ostrovoch žiadosti o azyl?
„V tomto zmysle to nefunguje. Žiadosti o azyl, ktoré úrady prebrali, riešia veľmi pomaly. Majú na to príliš málo pracovníkov. V táboroch rastie napätie, utečenci sú zúfalí, lebo im nikto nepovie, čo sa s nimi stane. Toto je skutočná hrozba pre budúcnosť dohody. Od začiatku platnosti dohody s Tureckom v marci Gréci nevrátili ani jediného žiadateľa o azyl.“
Stredná Európa s utečencami nepomáha a ostatní na to nezabudnú Čítajte Ako tento problém vznikol?
„Základným problémom je chápanie, že Európska komisia pomôže gréckemu azylovému systému. Ten však nefunguje, pretože grécky systém je príliš slabý a má príliš málo ľudí. Napríklad na ostrove Chios je 2400 utečencov a grécke úrady na ostrov poslali len dvoch ľudí. Tí zvládajú štyri rozhovory denne, takže si viete predstaviť, že to je problém. Ak chceme Grécku naozaj pomôcť, musíme vytvoriť skutočnú misiu celej Európskej únie, ktorá bude riešiť azyly. Mala by denne robiť aspoň tristo rozhovorov. Potom môžeme hovoriť o tom, že dohoda bude naozaj fungovať.“
Plnia si Turci svoju časť dohody?
„Všetky povinnosti súvisiace s kontrolou hraníc spĺňajú a už aj vidieť výsledky. Takisto berú každého, koho im pošleme, no my im prakticky nikoho neposielame. Potrebujeme, aby Turci boli transparentnejší v tom, že ku každému, koho pošleme späť – zatiaľ išlo o niekoľko stoviek ľudí, ktorí nemohli požiadať o azyl –, sa správajú v súlade s medzinárodným právom. Prichádzajú správy o ľuďoch, ktorí sa vrátili a skončili na niekoľko týždňov vo väzení. Sýrčania dostávajú ochranu automaticky, no aj ostatní musia mať možnosť požiadať o azyl. To sa dá zvládnuť, lebo nejde o tak veľa ľudí.“
Turecko tvrdí, že dohoda platí len vtedy, ak jej súčasťou je zasa na výmenu uvoľnenie vízového režimu s Európskou úniou. Pri tomto však neplní rôzne podmienky, najmä v oblasti ľudských práv.
„Kľúčovou otázkou je, čo dnes Európska únia od Turecka potrebuje. Tá krajina sa nezmení zo dňa na deň. Ak by toto malo byť podmienkou Únie, Turecko odstúpi od dohody a najviac na to doplatia Grécko a balkánske krajiny, ktoré sa dostanú pod nový tlak. Spájať dohodu o utečencoch s uvoľnením vízového režimu a demokratickými zmenami bolo chybou.“
Už aj turecký prezident naznačuje, že bez zrušenia víz nebude ani dohoda o utečencoch. Má Európa plán B?
