MINSK. Následky havárie jadrovej elektrárne v Černobyle spred 30 rokov dávajú o sebe naďalej vedieť v susednom Bielorusku.
Agentúra AP v reportáži upozornila, že v krajine sa predáva a spracováva mlieko, v ktorom rádioaktívne látky desaťnásobne prekračujú množstvo, ktoré miestne normy považujú za prípustné.
Bolesť z Černobyľu budú cítiť ešte desaťročia Čítajte Štvrtina Bieloruska
Explózia štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Černobyle v roku 1986 ťažko zasiahla Bielorusko.
Rádioaktivita podľa expertov zamorila takmer štvrtinu bieloruského územia s viac ako 3 600 mestami a obcami. Ukrajina aj Bielorusko boli vtedy ešte súčasťou Sovietskeho zväzu.
Najviac boli postihnuté Brestská, Homeľská a Mahiľovská oblasť, ktoré ležia na juhu a juhovýchode krajiny. V oblastiach so zvýšenou rádioaktivitou žije dnes vyše 1,1 milióna obyvateľov, čo je 12 percent bieloruskej populácie.
Som sama, nemá ma kto pochovať. Ako žijú ľudia v černobyľskej zóne Čítajte Ako sa môžete báť radiácie?
Na okraji "zakázanej zóny", teda zamoreného okolia niekdajšej elektrárne, sa podľa agentúry AP predáva čerstvé mlieko. Jeho vzorku reportéri odniesli do minského laboratória, ktoré zistilo desaťnásobne vyššiu úroveň rádioaktívnych izotopov stroncia, než povoľuje norma bieloruského ministerstva poľnohospodárstva pre bezpečnosť potravín.
Laboratórium však nebolo schopné preskúmať, či sa vo vzorke nachádzajú aj zložitejšie izotopy. Požitie potravín kontaminovaných stronciom-90 môže spôsobovať onkologické a ďalšie ochorenia.
Farmár Nikolaj Čebenok, ktorý má hospodárstvo 45 kilometrov od Černobyľu, sa AP hrdo pochválil, že zo svojho stáda získava denne dve tony mlieka, z ktorého miestny podnik Milkavita vyrába hlavne syr "parmezán", vyvážený najmä do Ruska.
Firma Milkavita označila spracovávanie rádioaktívneho mlieka ako „nemožné“. Jej vlastné testy preukazujú, že stopy rádioaktívnych izotopov v dodávkach sú hlboko pod normou, tvrdila reportérom.
"Tu nie je žiadne nebezpečenstvo. Ako sa môžete báť radiácie?" čudoval sa farmár, ktorého hospodárstvo sa nachádza asi dva kilometre od "zakázanej zóny".
Reportáž vyvolala značný záujem v Rusku, ktoré je hlavným odberateľom bieloruských potravín. Ich vývoz predstavuje 15 percent z celkového bieloruského exportu, poznamenal server Newsru.com.
Farmár Nikolaj Čebenok má hospodárstvo 45 kilometrov od Černobyľu. (zdroj: TASR/AP)Je to pohroma
Prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že Bielorusko má jedinečné znalosti a skúsenosti z prekonávania následkov jadrových katastrof, ktoré môžu byť prospešné pre rozvoj ľudskej civilizácie.
Lukašenko, ktorý bol za sovietskych čias riaditeľom štátneho poľnohospodárskeho podniku, po svojom príchode k moci v roku 1994 pozastavil program presídlenia ľudí z okolia "zakázanej zóny" a naopak spustil program rozvoja poľnohospodárskej výroby na tejto pôde.
Uznávaný bieloruský výskumník Juryj Bandažeuski, ktorý túto politiku kritizoval, bol uväznený pod zámienkou korupcie, ale ochrancovia ľudských práv označili jeho prípad za politický. Teraz aj vďaka Európskej únii pokračuje v Kyjeve vo výskume onkologických následkov Černobyľu.
"Je to pohroma. V Bielorusku neexistuje žiadna ochrana obyvateľstva, naopak vláda sa snaží presvedčiť ľudí, aby sa nestarali o radiáciu, pestuje plodiny na zamorených pozemkoch a posiela ich do obchodov po celej krajine," povedal AP.
Rusky píšuca bieloruská spisovateľka ocenená Nobelovou cenou Svetlana Alexijevičová nedávno kritizovala Lukašenka za to, že stavia novú jadrovú elektráreň, bez toho aby sa Bielorusov spýtal na názor, a tiež za výrobu a predaj kontaminovaných potravín.
"Rada by som vedela, či na Lukašenkov stôl prichádza produkcia z tejto 'obrodenej' pôdy. Pochybujem. Hore jedia len to, čo vyrástlo na najpreverenejší miestach. Je to zločin. A vyjadrenie postoja autoritárskej moci k ľudskému životu," povedala BBC.
