BRUSEL. Bratia Ibrahim a Khalid Bakraouiovci, ktorí v utorok spáchali atentáty na bruselskom letisku Zaventem a v bruselskom metre, plánovali spáchať teroristický útok na jadrovú elektráreň v Belgicku. Napísal to vo štvrtok vo svojom exkluzívnom materiáli belgický denník La Dernieure Heure.
Denník pred tým informoval, že vlani v decembri belgická polícia počas razie po atentátoch v Paríži našla niekoľkohodinový videozáznam z kamery, ktorá sledovala byt riaditeľa belgického vedeckovýskumného jadrového programu.
Denník tvrdí, že skrytú kameru po získaní dostatku videozáznamov demontovali práve bratia Bakraouiovci. Stalo sa tak krátko po atentátoch v Paríži, pri ktorých vlani v novembri zahynulo 130 ľudí. Podľa denníka z toho vidno súvislosti medzi Francúzskom, Belgickom a Sýriou.

Loading
...
Možno zmenili plány
Na základe hypotézy o možnej hrozbe teroristického útoku na jadrové elektrárne v Európe, Belgicko od 17. februára na vstupy do všetkých svojich jadrových elektrární rozmiestnilo vojakov. Denník La Dernieure Heure si kladie otázku, či práve posilnenie ochrany jadrových elektrární v Belgicku neviedlo teroristov k zmene svojich plánov a zameraniu sa na "ľahšie" ciele, akým bola stanica metra či letisko.
Po utorkových útokoch vyšetrovatelia podľa denníka považujú takmer za isté, že teroristické útoky v Paríži a Bruseli spáchala jedna a tá istá teroristická bunka. Ide o sieť zosnovanú a riadenú mladými Belgičanmi, ktorých väčšina pôsobila aj v Sýrii.
Belgická televízia VTM okrem toho prišla s teóriou, že atentát na bruselskom letisku Zaventem sa mal možno pôvodne odohrať až na Veľkonočný pondelok a nie už tento utorok.
Myslia si to aj viacerí bezpečnostní analytici, podľa ktorých teroristi možno chceli zopakovať scenár atentátu z roku 1979. Vtedy, na Veľkonočný pondelok, trojica Palestínčanov podnikla na bruselskom letisku Zaventem granátový útok na cestujúcich izraelskej spoločnosti El Al, ktorí práve prileteli z Izraela. Útok si vyžiadal 12 zranených.
Zmena plánov by podľa analytikov mohla súvisieť so zadržaním Salaha Abdeslama, ktorý je jediným preživším spomedzi osôb podozrievaných zo spáchania atentátov v Paríži z novembra minulého roku. Útoky v Bruseli tak mohli byť pomstou za jeho zadržanie po vyše štyroch mesiacoch na úteku.

Loading
...
Varovanie z Izraela
Izrael údajne varoval belgické úrady len pár týždňov pred utorkovými útokmi, že na letisku v Bruseli existujú závažné bezpečnostné nedostatky. Problémy na letisku Zaventem odhalili izraelskí predstavitelia, ktorí majú na starosti posudzovanie bezpečnosti na jednotlivých medzinárodných letiskách, kam lietajú spoje z Tel Avivu. Informovala o tom televízia Channel 2.
Belgické úrady sa po útokoch stali terčom kritiky kvôli nedostatočnej bezpečnosti. Turecko napríklad v stredu oznámilo, že vlani v júni jedného z bruselských atentátnikov zadržalo a potom vyhostilo. Išlo o Brahima Bakraouiho. Belgické úrady ale radikála následne pustili na slobodu, a to napriek varovaniu, ktoré o ňom z Turecka dostali, uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Po útokoch Brusel kritizoval aj izraelský minister dopravy Jisrael Kac. "Ak budú v Belgicku pokračovať v jedení čokolády, užívať si života a budú sa tváriť, že sú veľkí liberáli a demokrati a nepriznajú si, že niektorí z tamojších moslimov patria k teroristickým skupinám, nebudú schopní proti nim bojovať," uviedol Kac v rozhovore pre izraelský rozhlas.
"Európa a Spojené štáty nie sú pripravené si povedať, že ide o vojnu proti islamskému teroru. Ak to správne nedefinujete, nemôžete viesť globálnu vojnu," dodal Kac.
Anonymous vyhlásili IS totálnu vojnu
Hnutie Anonymous vyhlásilo po teroristických útokoch "totálnu vojnu" extrémistickej organizácii Islamský štát, ktorá sa k nim prihlásila. Informoval o tom vo štvrtok francúzske i belgické médiá.
Vo videozázname, ktorý sa na internete objavil v stredu, muž v obvyklej maske a elektronicky pozmeneným hlasom upozorňuje, že "opäť došlo k útoku na našu slobodu. Takto to už ďalej nepôjde" a vyhlásil Islamskému štátu totálnu vojnu.
"Rozhodli sme sa viesť totálnu vojnu proti Islamskému štátu operáciou Brusel (#OpBrussels)," uviedla osoba v nahrávke, ktorá súčasne vyzvala pridať sa k tejto iniciatíve a bojovať proti terorizmu. "My sme slobodní. Teroristi, bojte sa. Nezabudneme. Neodpustíme," varoval hlas.
Loading
...
Naďalej pátrajú po podozrivých
V súvislosti s vyšetrovaním utorkových útokov belgická polícia pátra po ďalšom, druhom podozrivom na úteku. Informoval o tom vo štvrtok webový portál denníka Le Monde.
Podľa denníka ide o neznámeho muža, ktorý sa objavuje na záznamoch bezpečnostnej kamery zo stanice metra Maelbeek po boku už identifikovaného atentátnika Khalida Bakraouiho.
Polícia naďalej intenzívne pátra aj po mužovi, ktorý v utorok sprevádzal na letisko Zaventem Ibrahima Bakraouiho a Najima Laabraouiho. Túto trojicu mužov zachytili bezpečnostné kamery, ako idú vedľa seba tlačiac vozíky s batožinou.
Ako v stredu informoval prokurátor Frédéric Van Leeuw, neznámy muž v klobúku "zložil veľkú tašku a potom, (ešte) pred explóziami, odišiel".
Dva výbuchy na medzinárodnom letisku Zaventem a jeden v stanici metra Maelbeek si vyžiadali životy 31 civilistov a zranili 300 ďalších ľudí.
Hospitalizovaní sú aj Maďari
Osoby zranené po utorkových útokoch v Bruseli sú hospitalizované v 25 nemocniciach v Bruseli a okolí. Útoky si vyžiadali 31 obetí na životoch a 300 zranených. Medzi nimi sú ľudia 40 štátnych príslušností.
Francúzska televízia BFMTV vo štvrtok uviedla, že medzi zranenými je desať Francúzov, stav štyroch z nich je vážny.
Podľa belgickej televízie RTBF zranených bolo aj najmenej 21 Portugalcov, deväť Španielov, štyria Rumuni, dvaja Maďari, ako aj štyria občania Británie, ktorá hlási aj jedného nezvestného.
Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí zranenia pri útokoch v Bruseli utrpelo aj najmenej desať Američanov, viacero ďalších doteraz nereagovalo na výzvu, aby kontaktovali úrady svojej vlasti.
Talianske ministerstvo zahraničných vecí pripustilo smrť jednej talianskej občianky.

Porovnateľné zranenia
Jean-Paul Van Vooren, riaditeľ Erazmovej nemocnice, kam po útokoch previezli časť zranených, v rozhovore pre RTBF uviedol, že charakter zranení je porovnateľný s vojnovými.
"Ľudia majú mnohopočetné poranenia, mnohopočetné zlomeniny, vaskulárne lézie, poškodenia mozgu, ako aj zranenia, obvykle sprevádzajúce polytraumy pri dopravných nehodách," uviedol lekár.
Dodal, že zranenia sú komplikované aj preto, že nálože obsahovali klince a ďalšie predmety, ktoré spôsobili dodatočné zranenia a poškodenia tkanív.
Aj vzhľadom na tieto skutočnosti je veľmi ťažká aj identifikácia obetí útokov v Bruseli.