Čo je to balkánska cesta?
O balkánskej ceste utečencov sa začalo hovoriť v minulom roku, keď sa desaťtisíce utečencov presúvali z Grécka do Nemecka po súši. V minulosti utečenci do Európy prichádzali najmä cez Stredozemné more a končili v Taliansku či v Grécku. Od roku 2015 sa do Nemecka snažia dostať aktívnejšie.
Kľúčovým momentom bol september 2015, keď Maďarsko rozhodlo, že uzavrie hranice pre utečencov a nepustí nikoho, kto nebude mať platné víza alebo okamžite nepožiada o azyl.
Odvtedy sa utečenci vyhýbajú Maďarsku a vzniklo to, čomu sa v súčasnosti hovorí balkánska cesta. Ide teda o cestu z Grécka do Nemecka cez Macedónsko, Srbsko, Slovinsko a Rakúsko.
Únia nestíha na utečencov reagovať, poriadne nefunguje relokácia ani hotspoty Čítajte Ako to vyzerá na tejto ceste?
Minulosťou sú hromadné a nekoordinované presuny ľudí, aké boli vidno v lete minulého roka. Rovnako aj nekoordinované pochody tisícok ľudí popri maďarskej diaľnici či prespávanie na stanici v centre Budapešti.
Štáty si už vytvorili systém, pri ktorom registrujú každého prichádzajúceho utečenca a starajú sa o jeho čím rýchlejší presun.
V praxi sa teda utečenci nepresúvajú voľne, ale ich vozia autobusmi či vlakmi od jednej hranice k druhej. Tam ich už preberú úrady ďalšieho štátu. Inú možnosť veľmi nemajú, krajiny na svojich hraniciach postavili ploty, aby utečencov usmerňovali.
Rakúsko si určilo počet utečencov, Balkán musí reagovať Čítajte Problém nastal začiatkom tohto roku, keď si Rakúsko určilo, že ročne prijme len 37 500 žiadateľov o azyl, v roku 2015 ich bolo viac ako 90-tisíc. Viedeň to ešte vystupňovala denným limitom na počet prichádzajúcich ľudí.
Tým sa spustila séria zatvárania hraníc, ktorá v utorok vyvrcholila vyhlásením, že Slovinsko aj Chorvátsko už cez svoje územie nepustia ľudí bez platných víz alebo takých, ktorí tam nepožiadajú o azyl.
„Balkánska cesta je zatvorená,“ vyhlásil v utorok slovinský premiér Miro Cerar.
Turecko je to najlepšie, čo máme Čítajte Prečo to krajiny urobili?
V prvom rade treba povedať, že balkánska trasa bola výrazne spomalená už po rakúskom rozhodnutí o dennom limite. Macedónsko už niekoľko dní púšťalo cez hranice len niekoľko stoviek ľudí denne, Afgancov otáčala všetkých.
Hrozba, že desaťtisíce utečencov ostanú v Grécku, tak nie je vôbec nová, hovoril o tom aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) či grécka vláda.
Toto konkrétne rozhodnutie však súvisí s pondelňajším summitom, na ktorom sa európski lídri dohodli s Tureckom. Ankara bude brať späť utečencov, ktorí sa dostali do Grécka, a Európa bude za to brať rovnaký počet ľudí na svoje územie.
Výsledkom by tak malo byť, že utečenci sa nebudú hromadiť v Grécku, lebo sa odtiaľ budú vracať do Turecka, a nebude preto nutná ani balkánska cesta. Samozrejme, to platí v ideálnom svete, v ktorom by sa všetci podieľali na spoločnom riešení.
Únia Turkom zmierni vízový režim, ak pomôžu s utečencami Čítajte V akej situácii sa ocitli utečenci na grécko-macedónskej hranici?
Beznádej a zmätenie. Týmito slovami popísala situáciu v tábore v Idomeni, meste na gréckej strane hranice s Macedónskom agentúra AP. „Jedna žena sa zložila, s dieťaťom na rukách začala plakať a kričať, muž vedľa nej sa ju snažil upokojiť,“ píše agentúra.
Utečenci nevedeli, čo sa deje. Novinárov sa pýtali, čo sa dohodlo v Bruseli a čo majú robiť. Priechod do Macedónska uzavreli už v pondelok ráno, v tábore uviazli tisíce ľudí.
Grécke úrady už oznámili, že týchto utečencov nebudú premiestňovať proti ich vôli, no už niekoľko autobusov odišlo smerom do Atén, alebo akéhokoľvek iného mesta, kde ich môžu prichýliť v tábore.
Tí, čo ostali, sú vydaní napospas počasiu. V noci na stredu napríklad prišla silná búrka, ktorá premenila časti tábora na bahenné pole. Ľudia si vytvárajú malé ohniská, na ktorých si sušia veci.
„Všetko je tu ako kasíno a oni s nami hrajú špinavú hru. Sme pre nich len hracími kartami, nikto sa na nás nepozerá ako na ľudí,“ cituje AP Sýrčana Abú Hajda. „Máme sny, svoje životy, deti...“
V tomto prostredí najmä deťom hrozia dýchacie problémy, upozorňuje Christian Reynders z Lekárov bez hraníc. "Zakladajú si ohne, aby boli v noci v teple. Pália všetko, drevo, plastové tašky, staré oblečenie. Dym je toxický a obávame sa, že to najmä pri najmenších deťoch môže spôsobiť doživotné poškodenie dýchacieho systému," povedal pre agentúru Reuters.
Grécko premieňa každé voľné miesto na tábor. Utečencov pribúda Čítajte 
