ATÉNY, BRATISLAVA. Rady utečencov na gréckom ostrove Lesbos sú dlhé, rozdelené podľa národností. K provizórnym kanceláriám pár kilometrov od pobrežia pravidelne privážajú ľudí, 39 úradníkov tu s nimi spraví rozhovor, určí ich národnosť, odfotí ich, zoberie digitálne odtlačky prstov a dá im dočasný cestovný dokument.
Utečenci zo Sýrie, Iraku, Somálska, Palestíny, Jemenu, Južného Sudánu a Eritrey môžu zostať šesť mesiacov v Grécku, Afganci či Iračania musia do tridsiatich dní odísť. Tí, ktorí si to môžu dovoliť, cestujú loďami do Atén, iných prevážajú do migračných centier, píše grécky server Ekathimerini.com.
Hoci chladné počasie mierne znížilo prílev utečencov po balkánskej trase, Únii sa nedarí zefektívniť procesy, kontrolné hotspoty na gréckych ostrovoch musela zriadiť grécka vláda týždne po ich schválení v Bruseli.
Registračným centrám pritom často utečenci nedôverujú a pokračujú radšej vlastnou cestou cez Balkán. „Hľadáme nejakých pašerákov, neviete o nejakých?“ pýta sa podľa agentúry AFP 37-ročný Gyulo z Demokratickej republiky Kongo.
Utečencov filtrujú
Podľa informácií od dobrovoľníkov na grécke ostrovy stále prichádza asi 3500 ľudí denne. Aby sa vyhli polícii, mieria pašeráci čoraz častejšie na menšie ostrovy. Cez Grécko prišlo do Európy tento rok vyše 750-tisíc utečencov a krajina priznáva, že ochranu schengenskej hranice nezvláda.
Grécky premiér Alexis Tsipras preto privítal piatkový návrh Európskej komisie, ktorá chce vytvoriť európsku pobrežnú stráž. Tá by mohla pomôcť práve pri ostrovoch ako Lesbos, na ktoré je najväčší tlak. Na rozdiel od súčasného systému Frontex by takáto stráž nepožadovala pozvanie od členského štátu.
Mnohí utečenci pokračujú na sever balkánskou cestou. Macedónsko aj Srbsko však púšťajú cez hranice tiež len ľudí z vojnou zničených krajín, ostatných otáčajú naspäť. Viac ako tisíc utečencov vrátilo Grécko späť z macedónskych hraníc do Atén, podľa Balkan Insight pri rušení tábora došlo aj k potýčkam s políciou.