BRUSEL, BRATISLAVA. V Bruseli sa v pondelok stretávajú európski lídri a budú hľadať riešenie utečeneckej krízy. Nejde pritom len o to, ako sa Európa postaví k utečencom, ale aj o to, či Únia ostane jednotným blokom a akú povahu tento blok bude mať.
Na pozadí utečeneckej krízy lídri rozhodujú, či si vyberú budúcnosť jednotnej Európy alebo budúcnosť samostatných štátov, ktoré sa spájajú len v prípadoch, keď im aktuálna situácia vyhovuje. Výsledkov môže byť niekoľko.

1. Prerozdeľovanie z Turecka
Nemecko a Európska komisia prichádzajú na summit s návrhom dohody s Tureckom. V ideálnom prípade by to malo fungovať tak, že by utečenci nemuseli riskovať nebezpečnú cestu do Grécka, ale Turecko by s európskou finančnou pomocou vybudovalo utečenecké tábory, odkiaľ by utečenci odlietali priamo a najmä legálne do krajín Európskej únie.
Tento plán je však v skutočnosti utópiou. Povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov sa stretli s veľkým odporom, v praxi nefungujú. Štáty zase nechcú dobrovoľne prijímať veľké množstvo utečencov, alebo aspoň nechcú urobiť prvý krok.

A práve ten je nutný. Nestačí prijať stovky utečencov. Do Grécka ich denne prichádzajú tisíce. Ktorý štát dobrovoľne povie, že práve on z Turecka zoberie napríklad 50-tisíc utečencov?
Kým sa toto nestane, ústretové nebude ani Turecko. Nebude mať motiváciu na svojom území udržiavať milióny ľudí, ktorí v konečnom dôsledku ostanú na zodpovednosť jemu.

2. Oživenie myšlienky hotspotov
Na summite by sa do hry mohol vrátiť aj predošlý návrh, že utečenci by sa hromadili v Grécku, kde by si ich následne podľa kvót prerozdeľovali jednotlivé štáty. Tie by už priamo v týchto táboroch mohli posudzovať aj žiadosti o azyl.
Atény už veľké tábory stavať začali, v týchto týždňoch sa otvárajú, no podobne ako pri prvom bode chýba ten druhý krok.
Štáty sa do prerozdeľovania nehrnú, z plánovaných 160-tisíc žiadateľov o azyl (do Európy ich pritom za posledný rok prišlo viac ako milión) si prerozdelili len niekoľko stoviek.
