ATÉNY, BRATISLAVA. Vznikli miesta, kde je všetko nalinkované, ľudské bytosti premenia na digitalizované údaje s overiteľnými, vytlačiteľnými a presunuteľnými identitami, píše o novom hotspote na gréckom ostrove Leros dobrovoľník Benjamin Julian.
„To, čo nevzniklo, je funkčný priestor. Ľudia, ktorí prichádzali, nemali k dispozícii jedlo, oblečenie, lieky, informácie, lekárov ani právnu pomoc,“ popísal na svojom blogu Refugee Trail situáciu v novootvorenom tábore.
Podobné hotspoty majú byť súčasťou riešení utečeneckej krízy, ktoré navrhuje Európska komisia. V Grécku ich v posledných týždňoch zriaďuje armáda, čo je podľa aktivistov na nich až príliš vidno.
Úrady v nich registrujú utečencov. Pôvodným zámerom bolo, aby si ich potom členské štáty prerozdeľovali podľa kvót. Táto časť zatiaľ nefunguje.
Európe hrozí humanitárna kríza. Šesť krokov, ako k tomu prišlo Čítajte Bez slobodného pohybu
Utečenci sa v nich však nemôžu slobodne pohybovať, pohybujú sa v priestoroch podobných väzniciam. „Ak sa dobrovoľníci snažia pomôcť bez predošlej registrácie, musia na výsluchoch vysvetľovať svoje zámery a vyhrážajú sa im uväznením,“ píše Julian.
Stále je to však lepšia situácia ako v Idomeni pri hraniciach s Macedónskom. Potom, ako balkánska krajina prakticky uzavrela hranice a denne púšťa len niekoľko stoviek ľudí, sa tu začali hromadiť tisíce utečencov. Na ochrane macedónskej hranice sa podieľajú aj slovenskí policajti.
„Som unavená,“ cituje Guardian tehotnú Sýrčanku Hibu Gniadovú, ktorá sa chce dostať za svojím manželom do Berlína. „Prosím, je tu veľká zima, prosím, požiadajte ich, aby nás pustili.“
Ešte pred desiatimi dňami pritom tadeto prechádzali tisíce ľudí denne a bez problémov smerovali do Slovinska a potom cez Rakúsko do Nemecka. Potom si však Rakúsko stanovilo denný limit na utečencov a reagovali aj ďalšie krajiny.
Nechodťe k nám
Aj o týchto jednostranných krokoch, ktoré vedú k hroziacej humanitárnej kríze v Grécku, sa bude hovoriť na pondelňajšom summite európskych lídrov s Tureckom.
Tento týždeň navštevuje krajiny na balkánskej utečeneckej trase stály predseda Európskej rady Donald Tusk. Lídrov balkánskych krajín odhovára od jednostranných krokov, samotných utečencov zas od toho, aby riskovali životy v rukách prevádzačov.
„Nechodťe do Európy, neverte pašerákom. Neriskujte svoje životy a svoje peniaze, celé je to zbytočné,“ povedal po stretnutí s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom.
Donald Tusk na stretnutí s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. (zdroj: TASR/AP)Zrušenie kontrol
Hlavnou témou ich rozhovoru však bola najmä pomoc Grécku, kde už aj OSN varuje pred humanitárnou krízou. Európska komisia preto v stredu schválila osobitný balíček 700 miliónov eur, ktoré pôjdu v najbližších troch rokoch na pomoc krajinám Únie. V tomto roku pôjde na tento účel tristo miliónov.
Ak Komisia doteraz pomáhala, išlo o nečlenské rozvojové krajiny, po novom sa už bude môcť podieľať aj na projektoch na jej území.
Pri tomto však ide len o riešenie následkov, kľúčová by mala byť dohoda s Tureckom na pondelňajšom summite. A takisto ukončenie kontrol na schengenských hraniciach do novembra tohto roku, píše sa v návrhu dohody, ku ktorému sa dostal denník Guardian.
Bol by tak koniec súčasným kontrolám, ktoré obnovilo napríklad Rakúsko na hraniciach so Slovinskom alebo Belgicko na hraniciach s Francúzskom.
Stredná Európa s utečencami nepomáha a ostatní na to nezabudnú Čítajte Akčný plán
Svoj akčný plán na „záchranu Schengenu“ by mala Komisia predniesť v piatok. Kým lídri majú na summite hovoriť o nových pravidlách migrácie, Komisia presadzuje „návrat k normálnosti“.
Grécko však nemá čas do novembra, aby čakalo na otvorenie hraníc, ktoré by uvoľnilo prechod utečencov z krajiny. Denne do krajiny prichádza dve tisíc ľudí utekajúcich prevažne pred vojnou v Sýrii a v Iraku.
Predmestia väčších miest sa premieňajú na utečenecké tábory. „Terminál E2 je väčšinou miestom, kde sa turisti tešia na príchod svojho trajektu,“ popisujú New York Times aténsky prístav Pireus.
Turistov v týchto dňoch vystriedali utečenci, ktorí tu na zemi prespávajú. Nové tábory pre nich sa otvárajú rýchlosťou jeden za deň, využívajú sa aj opustené športoviská, ktoré postavili pre aténsku olympiádu v roku 2004 alebo opustené vojenské kasárne.
Analytik: Grécko sme hodili cez palubu, vyvolá to lavínu Čítajte Afganci neprestanú prichádzať
„Nikdy sme tu nič takéto nevideli,“ hovorí pre New York Times Katerina Kitidi z Úradu vysokého komisára pre OSN (UNHCR), keď v prístave sleduje dav ľudí. Ženy v šatkách s deťmi na rukách, okolo nich odpadky a rad ľudí čakajúcich na vodu a potraviny.
V krajine sa zhromažďujú najmä Afganci, lebo tých Macedónsko na svoje územie nevpúšťa vôbec. Potulujú sa Aténami a dúfajú, že prevádzači pre nich nájdu alternatívnu cestu do západnej Európy.
„Aj keď zavreli hranice, Afganci budú prichádzať,“ hovorí 24-ročný Džamšíd Azízí. „Radšej budú riešiť tieto problémy ako čeliť vojnovému konfliktu. Počkáme tu a uvidíme, či otvoria hranice. Ak nie, spravíme všetko pre to, aby sme sa nemuseli vracať späť.“
